Preskočiť na obsah
  |  

Argentína podala žiadosť o vstup do NATO ako globálny partner

Argentína podala žiadosť o vstup do NATO ako globálny partner, oznámil argentínsky minister obrany Luis Petri. "Budeme ďalej pracovať na obnovení väzieb, ktoré nám umožnia zlepšovať a cvičiť naše vojenské sily podľa noriem NATO," napísal Petri na sociálnej sieti X.

K príspevku pripojil fotografiu zo svojho stretnutia so zástupcom generálneho tajomníka NATO Mirceom Geoanom v Bruseli.

Petri odcestoval do Belgicka po dokončení nákupu 24 stíhacích lietadiel typu F-16 americkej výroby od Dánska. Oficiálny dátum ich odovzdania zatiaľ nebol stanovený.

Jedinou latinskoamerickou krajinou, ktorá má v súčasnosti štatút globálneho partnera NATO, je Kolumbia. Ďalšími takýmito krajinami sú Irak, Japonsko, Južná Kórea, Mongolsko a Pakistan.

Hlavný rozdiel medzi štatútom globálneho partnera a spojenca spočíva v tom, že krajiny z prvej skupiny nemusia zasahovať do vojenského konfliktu, vysvetľuje Buenos Aires Herald.

(tasr, buenos aires herald)

  |  

Ukrajina sa rozhodla udeliť najvyššie štátne vyznamenanie Alainovi Delonovi

Ukrajina sa rozhodla udeliť najvyššie štátne vyznamenanie za zásluhy francúzskemu hercovi Alainovi Delonovi. Oznámil to ukrajinský veľvyslanec v Paríži Vadym Omelčenko. Ambasáda vyzdvihla Delonovu podporu Ukrajiny brániacej sa voči ruskej vojenskej agresii.

"Od prvého dňa vojny Delon veľakrát hovoril na podporu Ukrajiny. Pre nás je symbolom, je dôležitý," uviedlo ukrajinské veľvyslanectvo. Pripomenulo, že Delon sa v roku 2022 zúčastnil na interaktívnej debate s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je sám bývalým hercom, a že počas televízneho programu čítal aj texty ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka.

Delon je v zlom zdravotnom stave od roku 2019, keď utrpel mozgovú príhodu. Francúzsky súd v januári vymenoval zákonného zástupcu, ktorého úlohou je pomáhať mu pri rozhodovaní týkajúcom sa zdravotnej starostlivosti.

(tasr, afp)

  |  

Poľskí poľnohospodári bránia ukrajinským kamiónom v odchode blokádou hraničných priechodov

Poľskí poľnohospodári bránia ukrajinským kamiónom v odchode blokádou hraničných priechodov. Naďalej tak protestujú proti prílevu lacného obilia z Ukrajiny.

Nahnevaní poľnohospodári z organizácie Podvedená dedina (Oszukana Wieś) zablokovali vo štvrtok priechody pri dedinách Medike, Korczowej, Dorohusku, Hrebennom a Zosine na juhovýchode Poľska. Prejazd povoľujú všetkým osobným autám a autobusom, ale len jednému nákladnému autu za hodinu.

Líder tejto organizácie Roman Kondrów povedal, že varovná blokáda potrvá 48 hodín. "Ak nás vláda nebude brať vážne a nezačne plniť naše požiadavky, zablokujeme priechody natrvalo," uviedol.

Poľnohospodári požadujú dotácie na kukuricu, ďalšie úvery, ako aj zachovanie súčasnej úrovne dane z poľnohospodárskych produktov počas celého budúceho roka. Kondrów pritom uviedol, že vláda neplní dohodu, ktorú s poľnohospodármi dosiahla v polovici marca.

"Vláda nás ignoruje, vo Varšave sa konali stretnutia, ktoré však nič nepriniesli. Ukrajinská strana je veľmi požadovačná a nechce žiaden kompromis," povedal Kondrow.

Predmetná marcová dohoda s vládou zahŕňa zachovanie embarga na dovoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov, aj plány na reguláciu obchodu medzi oboma krajinami. V súlade s ňou sa mal tiež zastaviť tranzit embargovaných ukrajinských výrobkov cez Poľsko.

(tasr)

  |  

Fínska vláda navrhuje sprísnenie imigračného zákona

Fínska vláda navrhuje sprísnenie imigračného zákona. Zmeny by priniesli nové procedúry na hraniciach a prísnejšie podmienky pre žiadateľov o azyl.

Konzervatívna vláda premiéra Petteriho Orpa sa dostala k moci minulý rok a jedným z jej hlavných plánov je sprísnenie azylovej politiky v krajine. Skonštatovala, že chce zreformovať imigračné zákony tak, aby sa vyrovnali zákonom severských susedov.

"Navrhované zmeny a doplnenia zákonov sú v súlade s cieľom vlády zvýšiť bezpečnosť, zabrániť zneužívaniu v súvislosti s prisťahovalectvom a posilniť dodržiavanie spoločenských pravidiel," uviedla na tlačovej konferencii ministerka vnútra Mari Rantanenová.

Vláda chce zaviesť na hraniciach nové postupy, ktoré sa budú týkať žiadateľov o azyl. Ich cieľom je "posilniť preskúmanie neopodstatnených žiadostí a vrátenie žiadateľov, ktorých žiadosť bola zamietnutá", uviedla vláda vo vyhlásení.

Následne by sa žiadateľ o azyl musel "počas spracovania žiadosti zdržiavať na hranici alebo v jej blízkosti", čím by sa obmedzilo jeho právo pohybovať sa v rámci Fínska počas vybavovania jeho prípadu.

Rantanenová udáva, že tieto zmeny by "zintenzívnili a urýchlili" azylové konanie, aby mohli "urýchliť repatriáciu osôb považovaných za hrozbu pre národnú bezpečnosť".

Medzi odprezentovanými zmenami sú zmeny v žiadosti o udelenie občianstva, pri ktorých vláda navrhla upravenie požadovanej dĺžky pobytu vo Fínsku z piatich na osem rokov, konštatuje AFP.

(tasr)

  |  

Americkú transrodovú tínedžerku obvinili z plánovania školského masakra

Americkú transrodovú tínedžerku obvinili z plánovania školského masakra. Osemnásťročná Andrea Ye, ktorá sa vyhlasuje za chlapca menom Andrew, údajne plánovala vystrieľať základnú školu v meste Rockville v štáte Maryland.

FBI informovalo o 129-stranovom „manifeste“, ktorého autorom je obvinená tínedžerka. V dokumente mladá žena píše o školskej streľbe a opisuje stratégiu, ktorou tento čin vykoná. Andrea Ye tiež v texte zvažuje, že sa zameria na základnú školu a hovorí, že chce byť slávna.

(Montgomery County Department of Police)

  |  

Škótsko sa vzdalo klimatického cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 75 percent

Škótsko sa vzdalo klimatického cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 75 percent do roku 2030. Vláda tak urobila po tom, čo ho poradný orgán — Výbor pre klimatickú zmenu (CCC) — nedávno označil za nedosiahnuteľný. Naďalej však chce, aby sa táto časť Spojeného kráľovstva stala klimaticky neutrálnou do roku 2045.

"Akceptujeme nedávne nové hodnotenie CCC, že čiastkový cieľ do roku 2030 je nedosiahnuteľný," povedala v parlamente Mairi McAllanová, ministerka zodpovedná za rozvoj takzvanej ekonomiky blahobytu. Škótsko je podľa nej obmedzované škrtmi centrálnej vlády a meniacimi sa ambíciami britského premiéra Rishiho Sunaka v oblasti ochrany klímy.

Škótsko pôvodne chcelo do roku 2030 znížiť svoje emisie oxidu uhličitého (CO2) o 75 percent v porovnaní s referenčným rokom 1990. Táto poloautonómna časť Veľkej Británie rozhoduje o niektorých oblastiach environmentálnej politiky, britská vláda však určuje takmer celú energetickú politiku.

Štvrtkové rozhodnutie je ďalším neúspechom pre vládnucu Škótsku národnú stranu (SNP), ktorou zmietajú vnútorné spory a pokles voličskej podpory pred tohtoročnými voľbami v Spojenom kráľovstve.

Sunak v septembri 2023 oznámil, že jeho vláda posúva termín zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi z roku 2030 na rok 2035. Cieľom odkladu je znížiť finančný dopad tohto kroku na občanov.

(tasr, ap, reuters)