Vyššie zdanenie sa netýka len sladených nápojov. Drahšie budú aj mliečne výrobky či káva

„Navrhovaný zákon je súčasťou konsolidačných opatrení, ktoré majú zabezpečiť dodatočné príjmy štátneho rozpočtu,“ uviedlo MF SR. Podľa ministerstva sa daň nebude týkať nápojov, do ktorých nebol pridaný cukor, alebo iné sladidlo.

Rezort financií navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2025.

Zavedenie dane ovplyvní najmä nízkopríjmové domácnosti

"V rámci predbežného pripomienkového konania zástupcovia potravinárov namietali nekvalitné vypracovanie doložiek vplyvu na podnikateľské prostredie, ale aj sociálne vplyvy. Napriek tomu bol návrh Ministerstvom financií SR hneď posunutý do pripomienkového konania," uviedla pre Štandard riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová.

Argumenty ekonomických dopadov na spotrebiteľa, ekonomiku a potravinárske odvetvie, sú podľa jej slov "absolútne ignorované". "Navrhovaná sadzba 15 centov za liter nápoja bude patriť medzi najvyššie z krajín, ktoré majú zavedenú daň," doplnila Venhartová.

Zároveň upozornila, že zavedením dane nebudú zasiahnutí priamo len výrobcovia nealkoholických nápojov, ale aj pivovarníci, vinári, mliekarenské odvetvie, výrobcovia sirupov, či rastlinných nápojov.

"Zavedenie dane bude mať priamy vplyv aj na výrobcov cukru, sladidiel a medu, ktorí dodávajú suroviny do potravinárskeho priemyslu. Nepriamo sa zavedenie dane dotkne celého gastro sektora, ale napríklad aj programu školského mlieka," vysvetlila riaditeľka PKS a upozornila, že dnes už máme príklady krajín, ktoré z ekonomických dôvodov zavedenú daň zrušili - napríklad Nórsko a Dánsko.

"V čase, keď sme sa konečne dostali do štádia, že na Slovensku ceny potravín medziročne klesajú, ideme zavádzať nástroje, ktoré ceny potravín pre spotrebiteľov opäť zvýšia," uzavrela Venhartová, ktorá tiež upozornila, že takáto daň bude mať neprimeraný vplyv na nízkopríjmové domácnosti, ktoré minú na potraviny vyššie percento svojich príjmov.

Daň bude platiť na nápoje s cukrom aj umelým sladidlom

Podľa MF SR sa bude zdaňovať všetko, čo obsahuje pridaný cukor či umelé sladidlo. V roku 2025 by tak malo do štátneho rozpočtu pribudnúť z tohto zdanenia navyše 85 miliónov eur a v roku 2026 počítajú so sumou 117 miliónov eur.

Navrhovaná daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa ministerstva štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie, ktorým je možné regulovať jeho spotrebu.

Rezort financií tiež upozornil, že zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a daň má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty.

Nákupná turistika môže štát pripraviť o DPH

"Odporúčame k nastaveniu sadzby pristupovať opatrne aj vzhľadom na nákupnú turistiku," uviedla v pripomienkach k zákonu Slovenská komora daňových poradcov (SKDP). Upozornili totiž, že v pohraničných oblastiach môžu byť ľudia motivovaní nakupovať daňou zasiahnuté produkty za hranicami.

"V takom prípade príde Slovensko aj o DPH," tvrdí SKDP, podľa ktorej treba prihliadnuť aj na aspekt zálohovaných obalov. "Dánsko túto daň v minulosti malo zavedenú, ale z dôvodu nákupnej turistiky v Nemecku, pristúpilo k jej zrušeniu," dodávajú daňoví poradcovia.

Dôležité bude podľa nich tiež nastavenie oslobodení od dane. To môže platiť napríklad pre spoločnosti, ktoré daný produkt využívajú vo výrobe. Uplatnenie tejto dane môže naraziť na komplikácie aj pri predaji nápojov miešaných priamo v podniku (napríklad čerstvých džúsov alebo miešaných alkoholických drinkov). Náročným sa môže prejaviť napríklad preukazovanie obsahu cukru v takomto nápoji.