Štát plánuje obmedziť prístup do katastra nehnuteľností. Vraj chce chrániť osobné údaje

Ktokoľvek sa s ňou teda podľa neho môže slobodne oboznámiť a voľne ju šíriť. "A tým, kto toto najtajnejšie tajomstvo prezradil, je Slovenská republika, nie ja," dodal s tým, že tento údaj urobil verejne prístupným, nechráneným GDPR štát vedený v tom čase Smerom.

Udalosti však nabrali iný smer a vyzerá to, že tieto citlivé údaje už dostupné tak ľahko nebudú.

Čo sa má meniť

Úrad geodézie, kartografie a katastra pripravuje úpravu zákona. Po novom by sa podľa predbežnej informácie k údajom z katastra mali dostať len registrovaní užívatelia. "Vzhľadom na relatívne početné novelizácie v súčasnosti platného katastrálneho zákona bola z legislatívno-technického a vecného hľadiska narušená vnútorná konzistentnosť tohto právneho predpisu," odôvodňuje materiál návrh na zmeny.

Novela zákona sa má dotknúť aj ďalších oblastí. Má reflektovať legislatívno-technické nedostatky, upraviť druhy pozemkov či podmienok podávania elektronických podaní. Úrad by chcel zjednodušiť návrh na vklad podaný v listinnej podobe, vylúčiť zníženie správneho poplatku za podanie oznámenia o návrhu na vklad, ale aj upraviť podmienky zápisu do katastra nehnuteľností v súvislosti s predpismi medzinárodného dedenia.

Zmeny by ďalej mali reflektovať nový stavebný zákon a upravili by sa aj lehoty na uchovávanie spisov. V súvislosti s už spomínaným pristupovaním k osobným údajom vlastníkov chce úrad zabrániť zneužívaniu dát, keďže v tejto oblasti sa eviduje zvyšujúca sa kriminalita.

"Súčasná doba s rozvojom informačných technológií prináša rôzne bezpečnostné riziká. Údaje zverejnené na katastrálnych portáloch sú určené na prehliadanie a nemali by slúžiť ďalším spracovateľským operáciám vo veľkom rozsahu, napríklad sťahovaním kompletne celých údajov v rámci celého územia Slovenskej republiky," vysvetľuje sa v materiáli.

Predkladatelia zároveň konštatujú, že podľa platnej právnej úpravy na úseku ochrany osobných údajov má každá fyzická osoba oprávnenie na to, aby vedela, akým spôsobom a kto pristupuje k jej osobným údajom.

Pokiaľ budú zmeny prijaté, registrácia užívateľov dá štátu podrobný prehľad o každom, kto v databáze vyhľadával, kedy a aké dáta ho zaujímali. Je nevyhnutné podotknúť, že portál katastra pritom nie je ani zďaleka jediným miestom, kde sú údaje ako meno či adresa evidované a dostupné bez prihlásenia. Podobné informácie nájdete napríklad aj v obchodnom či živnostenskom registri a vo viacerých štátnych databázach.

Predbežný návrh čelí kritike

Pripomienkové konanie by sa malo začať v júni 2024, už teraz však na tento nenápadný návrh reagovala známa platforma Slovensko.Digital. Vyzvala štát na odborné prediskutovanie témy ešte pred začatím medzirezortného predkladania pripomienok.

Občianske združenie reflektuje práve avizované povinné registrácie a s nimi spojenú evidenciu. „Neprimeranosť plošného monitorovania prístupu je evidentná aj vzhľadom na deklarovanú potrebu zvýšenia ochrany osobných údajov. Osoba pristupujúca k údajom zverejneným na katastrálnych portáloch má taktiež oprávnené očakávanie súkromia v súvislosti s prehliadaním údajov,“ napísalo do pripomienky zaslanej štátu.

Zároveň zdôraznili, že požiadavka vedieť, kto a ako pristupoval k osobným údajom osoby, sa netýka dát, ktoré sú zverejňované na internete. Keby úrad dané informácie poskytoval napríklad v prípade katastra majiteľom nehnuteľností, podľa Ľubora Illeka zo Slovensko.Digital by to malo nepredstaviteľné následky vrátane zvýšenia kriminálnych aktivít práve voči týmto osobám.

Preto od kompetentných žiadajú, aby sa prístup k dátam, ktoré nie sú osobnými údajmi, nesťažil. "Súčasne apelujeme na sprístupňovanie informácií podľa európskej smernice ‚o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora‘," uzatvára platforma.