Asi mesiac po tom, čo doručil predžalobnú výzvu spoločnosti Google, „niekto v Sme a Google zistil, že som vraj porušoval pravidlá tým, že som už raz bol zmazaný a nemal by som mať ďalší účet na YouTube,“ uviedol lekár v rozhovore s Dagom Danišom.

Spoločnosť Google podľa jeho slov komunikuje zvláštnym spôsobom. 

„Po vymazaní jedného z mojich videí v roku 2021 prišlo oznámenie s takouto formuláciou: preskúmali sme obsah vášho videa a domnievame sa, že obsah porušuje komunitné pravidlá. Aké tvrdenia z videa? V čom? Aké pravidlá porušujú? To sa nikdy nedozviete,“ objasnil Bukovský situáciu o zrušení jeho konta.

Viac sa dočítate v rozhovore:

Zobraziť menej 

Podľa agentúry AFP to v pondelok uviedol nový tajomník Rady bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) Olexandr Lytvynenko.

AFP pripomenula, že Rusko minulý piatok spustilo prekvapivú ofenzívu v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, pričom zaznamenalo malý postup v pohraničnej zóne, odkiaľ bolo pred takmer dvoma rokmi vytlačené.

„V pohraničnej oblasti momentálne prebiehajú ruské akcie,“ priznal v rozhovore pre agentúru AFP Lytvynenko.

Dodal, že ukrajinské vedenie nevidí „žiadnu hrozbu útoku na mesto Charkov.“ Upozornil však, že „je tu veľa Rusov“ – na hranici Ukrajiny s Ruskom ich bolo sústredených asi 50.000, teraz ich „prichádza viac ako 30.000“.

Podľa Lytvynenka je ruská ofenzíva pravdepodobne zameraná na vytvorenie „nárazníkovej zóny“, ktorá by obmedzila schopnosť Ukrajiny zasiahnuť pohraničné oblasti Ruska.

Moskva tvrdí, že v Charkovskej oblasti podnikla malé výpady, obsadila niekoľko dedín a postupuje smerom k mestu Vovčansk, odkiaľ aj Ukrajina hlásila silné ostreľovanie.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v pondelok uviedol, že delostreleckými a mínometnými útokmi bolo zasiahnutých viac ako 30 miest a dedín, pričom zranenia utrpelo najmenej deväť ľudí.

Krátko po novej ofenzíve ruskej armády prezident Vladimir Putin odvolal dlhoročného ministra obrany Sergeja Šojgua a nahradil ho ekonómom Andrejom Belousovom.

Na margo týchto zmien Lytvynenko povedal, že Belousov je „skúsený manažér schopný zabezpečiť dlhodobú opotrebovávaciu vojnu“. Okrem toho má Belousov silné väzby aj na ruskú rozviedku.

„To naznačuje, že Putin plánuje vojnu na dlhé obdobie dopredu. A vojnu nielen s Ukrajinou, ale i so Západom ako celkom. Vojnu s NATO,“ myslí si Lytvynenko.

(tasr, reuters)

Zobraziť menej 

Za posledných šesť mesiacov zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana (PVO) približne 46 percent ruských rakiet, v predchádzajúcom polroku to bolo až 73 percent rakiet.

Minulý mesiac miera zachytenia klesla na 30 percentuálnych bodov. Miera zachytenia bezpilotných lietadiel dlhého doletu Šáhid, ktoré sa ľahšie zostreľujú, klesla za posledných šesť mesiacov len o jeden percentuálny bod na 82 percent.

Údaje o útokoch a zostreleniach za niekoľko dní boli neúplné a Ukrajina používa takéto štatistiky na propagandistické účely. Hovorca vzdušných síl a nezávislý obranný analytik uviedli, že údaje poskytujú celkovo presný obraz.

„Čím menšiu hrozbu predstavuje ukrajinská obrana pre ruské letectvo, tým väčšiu hrozbu predstavuje [ruské letectvo, pozn.red.] pre ukrajinské pozemné sily a kritickú infraštruktúru,“ povedal Douglas Barrie, odborník na vojenský letecký a kozmický priemysel z think-tanku Medzinárodný inštitút strategických štúdií.

Pri zachytávaní väčšieho množstva útokov sa vyčerpávajú zásoby munície, pričom veľké nálety môžu tiež preťažiť ukrajinskú obranu, a systémy protivzdušnej obrany niekedy nie sú schopné dostatočne rýchlo sa nabiť, uviedol hovorca Vzdušných síl Ukrajiny.

Z údajov vyplýva, že Rusko za posledných šesť mesiacov vystrelilo takmer dvojnásobný počet bezpilotných lietadiel Šáhid, a to 2 628 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Drony sa čiastočne používajú na testovanie PVO pred vyslaním rakiet, uviedli analytici.

(wall street journal)

Zobraziť menej 

Mesto Rafah, ktoré je už preplnené vnútorne vysídlenými osobami, je považované za poslednú baštu militantnej palestínskej organizácie Hamas.

Prudké boje medzi izraelskou armádou a ozbrojenými Palestínčanmi pokračovali v pondelok na rôznych miestach na severe, juhu a v centre tohto pobrežného pásma.

Bombardovanie a ďalšie príkazy na evakuáciu spôsobili v severnej časti Pásma Gazy ďalšie vysídlenie a „strach tisícov rodín“, uvádza sa ďalej vo vyhlásení UNRWA.

Vojenská zložka Hamasu na komunikačnej platforme Telegram informovala o útokoch na izraelské jednotky na rôznych miestach vrátane Rafahu na juhu, ako aj utečeneckej štvrte v meste Džabálijá a mesta Cajtún na severe Pásma Gazy.

V izraelských pohraničných mestách na okraji Pásma Gazy sa v pondelok opäť zazneli sirény raketového poplachu. Izraelský minister obrany Joav Galant medzitým telefonicky hovoril s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom o situácii.

Galant podľa vyhlásenia svojho úradu diskutoval o „vývoji v Pásme Gazy vrátane operácií Izraelských obranných síl v celom pásme v súvislosti s teroristickými ohniskami, a o presnej operácii v oblasti Rafahu proti zostávajúcim práporom Hamasu, pričom zdôraznil potrebu zabezpečiť i hraničný priechod Rafah“.

Blinken zopakoval, že USA sú naďalej proti rozsiahlej izraelskej pozemnej ofenzíve v Rafahu, „kde sa ukrýva viac než milión ľudí“, uviedol hovorca rezortu diplomacie USA.

(tasr)

Zobraziť menej 

V metropolitnej stanici Anděl v Prahe, kde sa nachádza bronzová plastika s názvom Moskva-Praha, pribudne vysvetľujúca tabuľka. Táto tabuľka bude poukazovať na to, že československo-sovietske „priateľstvo“ bolo len propagandistickým naratívom sovietskej okupačnej moci, keďže Československo bolo v čase jej umiestnenia okupované Sovietskym zväzom.

Táto informácia vyplýva z dokumentu, ktorý v pondelok schválili pražskí mestskí poslanci. Ďalej sa v ňom uvádza, že mesto, spolu s Dopravným podnikom hlavného mesta Prahy a Galériou hlavného mesta Prahy, vyhlásia výtvarnú súťaž na úpravu tohto diela.

V súčasnosti sa vedú diskusie o tom, ako by malo byť s plastikou naložené, pričom mnohí argumentujú, že by mala byť aktualizovaná alebo úplne odstránená, aby sa tak nezaprelo historické dedičstvo, ale zároveň sa nešírila propaganda minulého režimu.

Návrh na pridanie vysvetľujúcej tabuľky prišiel v čase, keď Praha odsudzuje aktuálnu inváziu Ruska na Ukrajinu, čo ešte viac zvýrazňuje potrebu prehodnotiť, ako mesto pristupuje k symbolom svojej komplikovanej minulosti.

Podľa dokumentu je dôležité, aby sa s reliéfom zaobchádzalo tak, aby verejnosť mala jasno o jeho pôvodnom kontexte a nebol použitý na šírenie zavádzajúcich alebo jednostranných informácií.

Zobraziť menej 

Hamas koncom apríla zverejnil video, na ktorom tento muž prosí izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o svoje prepustenie.

Hamas už v minulosti zverejnil podobné videá rukojemníkov, ktorých zadržiava od vlaňajšieho októbra. Izrael túto prax považuje za „poľutovaniahodnú psychologickú vojnu“.

Podľa odhadov izraelských úradov zostáva v zajatí Hamasu 129 z približne 250 rukojemníkov, ktorých militanti uniesli počas vlaňajšieho útoku na Izrael. Izraelská armáda uviedla, že 34 rukojemníkov v zajatí zahynulo.

Hamas prepustil 105 rukojemníkov na konci novembra 2023 v rámci týždňového prímeria, ktoré sprostredkoval Katar. Izrael výmenou za to oslobodil 240 Palestínčanov z izraelských väzníc.

Zobraziť menej 

RFE/RL tvrdí, že opozičným poslancom polícia istý čas znemožňovala vstup do budovy parlamentu, preto sa na hlasovaní nestihli zúčastniť.

Rýchlosť prerokúvania a hlasovania zdôvodnil predseda výboru Anri Ochanašvili tým, že tretie čítanie obsahuje iba redakčné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen nemali k nemu žiadne pripomienky a otázky.

Pred parlamentom a v jeho okolí sa v pondelok počas dňa opäť konalo niekoľko protestných zhromaždení proti schvaľovanému zákonu, ktorý je pre svoju podobnosť so zákonom o tzv. zahraničných agentoch platným v Ruskej federácii označovaný v Gruzínsku za ruský.

Občianske protesty podporujú aj tisícky študentov z 30 gruzínskych univerzít a vysokých škôl.

Napriek pouličným protestom i kritike a varovaniam Európskej únie má vládna strana Gruzínsky sen v utorok v pláne posúdiť a v treťom čítaní schváliť návrh zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu na plenárnej schôdzi.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová avizovala, že zákon bude v prípade schválenia vetovať. Gruzínsky sen má však v parlamente dostatok hlasov na prelomenie jej veta.

Na základe navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, Ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent zo zahraničia.

Vládnuca strana návrh obhajuje s tým, že cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Legislatívu sa pritom snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.

(tasr)

Zobraziť menej 

Schäuble je pochovaný vo svojom rodisku, v meste Offenburg na juhozápade Nemecka. Pri jeho hrobe na miestnom cintoríne Waldbach v pondelok ráno objavili dieru lievikovitého tvaru, hlbokú asi 1,2 metra, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na políciu.

Okolnosti vzniku diery zostávajú nejasné, dodala polícia s tým, že otvor nesiaha až k rakve s pozostatkami.

Incident na cintoríne v Offenburgu vyvolal v Nemecku pobúrenie.

Ministerka vnútra Nancy Faeserová pre nemecký denník Bild označila tento incident za „ohavný zločin, ktorý musí byť tvrdo stíhaný“. Predsedníčka Bundestagu Bärbel Basová uviedla, že je hlboko šokovaná znesvätením hrobu svojho predchodcu na poste predsedu parlamentu. Dodala tiež, že ju znepokojujú prejavy „brutalizácie“ určitých častí spoločnosti. Generálny tajomník CDU Carsten Linnemann, v rozhovore pre Bild vyjadril nádej, že páchatelia tohto „odpudivého činu“ budú rýchlo odhalení.

Schäuble bol členom konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a pôsobil ako minister za kancelárov Helmuta Kohla a Angely Merkelovej. V spolupráci s Kohlom zohral kľúčovú úlohu pri znovuzjednotení Nemecka v roku 1990 a ako minister financií vo vláde Merkelovej si vybudoval povesť „strážcu“ rozpočtovej disciplíny Nemecka. Následne pôsobil ako predseda Spolkového snemu – v rokoch 2017-21 – a až do svojej smrti bol jeho poslancom. Posledných 17 rokov svojho života Schäuble zápasil s onkologickým ochorením.

(tasr)

Zobraziť menej 

Kristersson zorganizoval v pondelok v Štokholme stretnutie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a s premiérmi severských krajín – Dánkou Mette Frederiksenovou, Nórom Jonasom Gahrom Störem, Fínom Petterim Orpom a Islanďanom Bjarnim Benediktssonom.

„Svojich susedov si dlhodobo vážime, ale zároveň sme podcenili význam konkrétnej a funkčnej spolupráce,“ skonštatoval Kristersson pre švédske hospodárske noviny Dagens Industri a dodal, že dobrá spolupráca si vyžaduje stretnutia, spoznávanie a snahu o rozšírenie spoločného severoatlantického a európskeho spojenectva.

Frederiksenová poukázala na doterajšie obdobie mieru v Európe. „Celé desaťročia sme žili veľmi pokojne a bez veľkých hrozieb pre Európu. Osobne si však myslím, že tieto časy sa skončili,“ vyhlásila. Podľa nej správanie sa Ruska prinieslo začiatok novej éry a na túto skutočnosť bude potrebné reagovať v „každodennom živote“.

V litovskom hlavnom meste Vilnius premiérka Ingrida Šimonytė v ten istý deň zorganizovala stretnutie s premiérkami z ďalších dvoch pobaltských krajín – predsedníčkou estónskej vlády Kajou Kallasovou a šéfkou lotyšského kabinetu Evikou Siliňovou.

Švédsko vstúpilo do vojenskej aliancie NATO v marci 2024, susedné Fínsko v apríli 2023. Zo strany dovtedy neutrálnych štátov išlo o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu.

(tasr, afp)

Zobraziť menej 

Zodpovedná energetická politika zohľadňuje bezpečnosť dodávok aj ekologické aspekty, pokračoval Szijjártó. Sankcie Európskej únie (EÚ) voči Rusku označil za príklad ideologizácie energetickej politiky. Zatiaľ čo západoeurópske krajiny „hrdo vyhlasujú, že sa v posledných rokoch oslobodili od ruskej ropy“, Európa sa stala najväčším odberateľom indickej ropy, povedal. Podiel dovozu ruskej ropy na celkových dodávkach komodity pre Indiu od začiatku vojny na Ukrajine podľa neho stúpol z 0,5 % na 35 % a väčšina skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý prichádza do západnej Európy, pochádza rovnako z Ruska.

EÚ takisto nepodporuje rozširovanie kapacity plynovodov v juhovýchodnej Európe, keďže si stanovila cieľ ukončiť do 15 rokov používanie zemného plynu, pokračoval minister. Energetická politika musí zostať v kompetencii členských štátov, zdôraznil Szijjártó, podľa ktorého uhlíkovo neutrálnu budúcnosť možno dosiahnuť len rozšírením kapacít výroby energie z jadra.

(tasr, mti)

Zobraziť menej 

Úradujúci katalánsky premiér Pere Aragones, ktorý v nedeľných voľbách kandidoval za Republikánsku ľavicu Katalánska (ERC), v pondelok oznámil, že v dôsledku volebnej porážky svojej strany odíde z vrcholnej politiky.

Ako informoval spravodajský web Catalan News, ERC, ktorá viedla katalánsku vládu od októbra 2022, získala v nedeľu vo voľbách do regionálneho parlamentu 20 mandátov, čo je o 13 menej než vo voľbách v roku 2021.ňERC prehrala aj svoj súboj s odštiepeneckou stranou Spoločne za Katalánsko (doteraz známou ako JxCat, po novom: Junts+), ktorá bude mať v regionálnom parlamente 35 poslancov.

Aragones vo vyhlásení avizoval, že jeho vláda zotrvá vo funkciách až do vymenovania nástupcov. Funkciu ERC bude vykonávať, kým zaňho členovia strany budú hľadať náhradu.

Pri hodnotení svojho pôsobenia sumarizoval, že ERC viedla Katalánsko v čase kríz: vyjednávalo sa o amnestii pre politikov stíhaných za snahy o vyhlásenie nezávislosti tohto regiónu od zvyšku Španielska; pretrvávali problémy súvisiace s pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19, ale aj s extrémnym suchom.

„Zanechávame Katalánsko v lepšej kondícii, ako keď sme prišli,“ dodal Aragones, keď prezentoval štatistiky o exporte, zahraničných investíciách a zvyšujúcom sa počte učiteľov a zdravotníkov.

Regionálne voľby v Katalánsku vyhrala federalistická Strana katalánskych socialistov (PSC) – partnerský subjekt vládnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE).

Vodca separatistov Carles Puigdemont v pondelok povedal, že sa napriek neúspechu svojej strany Junts+ vo voľbách sa bude snažiť vytvoriť menšinovú vládu podporujúcu nezávislosť: trvá na tom, že je stále v pozícii sústrediť okolo seba strany a formácie podporujúce nezávislosť Katalánska a vytvoriť funkčnú regionálnu vládu.

Aby sa politické strany v Katalánsku dostali k zostavovaniu vlády, musia v prvom kole hlasovania preukázať podporu 68 poslancov. Ak by bolo prvé hlasovanie neúspešné, pri druhom pokuse bude stačiť jednoduchá väčšina.

Socialisti získali v nedeľu 42 zo 135 kresiel regionálneho parlamentu – o deväť viac ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2021, no nemajú v parlamente absolútnu väčšinu.

Analytici tvrdia, že socialisti by mohli rokovať s radikálne ľavicovou koalíciou Comuns Sumar, ktorá získala šesť kresiel, a s ERC s 20 poslancami.

Aragones však deklaroval, že ERC nepodporí socialistov, ktorým odporučil ako partnera na rokovania stranu Junts+. Avizoval, že ERC sa po výsledkoch nedeľňajších volieb bude riadiť vôľou občanov a zostane v opozícii.

Junts+, ERC a menšia ľavicová separatistická strana – Kandidatúra ľudovej jednoty (CUP) majú po nedeľných voľbách 59 mandátov – v porovnaní so 74 získanými v predchádzajúcich voľbách. ň

Výsledok volieb v Katalánsku je povzbudením pre španielskeho socialistického premiéra Pedra Sáncheza, ktorý chcel ukázať, že jeho politika zmierňovania napätia medzi Barcelonou a Madridom vyvolaného krízou v roku 2017 zafungovala a znížila sympatie k vyhláseniu nezávislosti Katalánska. Agentúra AFP konštatovala, že voľby v regiónoch majú vplyv aj na stabilitu vlády v Madride.

Ako informoval spravodajský web Catalan News, ERC, ktorá viedla katalánsku vládu od októbra 2022, získala v nedeľu vo voľbách do regionálneho parlamentu 20 mandátov, čo je o 13 menej než vo voľbách v roku 2021.

ERC prehrala aj svoj súboj s odštiepeneckou stranou Spoločne za Katalánsko (doteraz známou ako JxCat, po novom: Junts+), ktorá bude mať v regionálnom parlamente 35 poslancov.

Aragones vo vyhlásení avizoval, že jeho vláda zotrvá vo funkciách až do vymenovania nástupcov. Funkciu ERC bude vykonávať, kým zaňho členovia strany budú hľadať náhradu.

Pri hodnotení svojho pôsobenia sumarizoval, že ERC viedla Katalánsko v čase kríz: vyjednávalo sa o amnestii pre politikov stíhaných za snahy o vyhlásenie nezávislosti tohto regiónu od zvyšku Španielska; pretrvávali problémy súvisiace s pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19, ale aj s extrémnym suchom.

„Zanechávame Katalánsko v lepšej kondícii, ako keď sme prišli,“ dodal Aragones, keď prezentoval štatistiky o exporte, zahraničných investíciách a zvyšujúcom sa počte učiteľov a zdravotníkov.

Regionálne voľby v Katalánsku vyhrala federalistická Strana katalánskych socialistov (PSC) – partnerský subjekt vládnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE).

Vodca separatistov Carles Puigdemont v pondelok povedal, že sa napriek neúspechu svojej strany Junts+ vo voľbách sa bude snažiť vytvoriť menšinovú vládu podporujúcu nezávislosť: trvá na tom, že je stále v pozícii sústrediť okolo seba strany a formácie podporujúce nezávislosť Katalánska a vytvoriť funkčnú regionálnu vládu.

(tasr, afp)

Zobraziť menej 

„Sme v situácii, keď sa časť voličov pozerá na Európsky parlament ako na inštitúciu, ktorá oslabuje tradičné hodnoty a nespravodlivo karhá Slovensko. Druhá časť ho vníma ako zástancu opozície a patróna demokratických princípov,“ píše Marek Maďarič.

Prečo budú mať strany SaS a SNS problém v uspieť v eurovoľbách, sa dočítate v komentári:

Zobraziť menej 

„Vec vyšetruje ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, za ktorý hrozí páchateľovi trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov, prípadne doživotie,“ spresnila polícia na sociálnej sieti.

Po nahlásení výhražného e-mailu vyslal Policajný zbor okamžite na miesto svoje zložky. Pyrotechnici a psovodi so špeciálne vycvičenými psami školu podrobne prehľadali. „Zaistili sme digitálne stopy, ktoré sú podrobené dôkladnej analýze. Aj v tomto prípade spolupracujú viaceré útvary polície, odbor počítačovej kriminality, aj domáci a zahraničí partneri,“ priblížili policajti.

(tasr)

Zobraziť menej 

Janičová došla do cieľa expedície približne o 8:28 h miestneho času, spolu s ňou sa to podarilo aj prvej Kazaške Anare Buraševovej.

Slovenka v rámci prípravy na expedíciu na Everest trénovala v Alpách, kde taktiež vystúpila na Mont Blanc (4 807 m), Mera Peak v Himalájach (6 476 m) a Aconcaguu v Andách (6 961 m).

Janičová pracuje pre biotechnologickú spoločnosť v Škótsku ako vedkyňa v oblasti imunológie. Lezeniu sa začala venovať pred ôsmimi rokmi. Najskôr začala liezť na morských útesoch a krátkych skalných stenách. Okrem toho nabrala skúsenosti v ľadolezení a zimnom mixovom lezení.

(tasr)

Zobraziť menej 

„Dôvodom, pre ktorý pán Beňa vycestoval, bola kontrolná činnosť pre spoločnosť, ktorá sa venuje hazardu,“ prezradil ďalej advokát.

Prečo v africkom štáte po Beňovom zadržaní preverovali, či vykonáva špionážnu činnosť, vysvetliť nevedel. „Sme presvedčení, že to s tou špionážou tam na neho niekto vykonštruoval, aby mu skomplikovali život. Veľa ľudí o tom, že je v Kongu, nevedelo. Hlásil to probačnému úradníkovi, štátnym orgánom a tiež to vedeli vo firme, pre ktorú pracuje. Kto za tým stojí, zatiaľ netušíme. Mali však dosť detailné informácie o tom, kde pracoval a aj na akej pozícii pracoval,“ prezradil Perhács.

(startitup)

Zobraziť menej 

Informáciu prinieslo vydavateľstvo Kiepenheuer & Witsch. Merkelová knihu napísala spolu so svojou dlhoročnou asistentkou a poradkyňou Beate Baumannovou.

Sloboda podľa Merkelovej znamená „neprestávať sa učiť, nestáť na jednom mieste, ale byť schopný ísť ďalej aj po odchode z politiky“. Kniha bude dostupná vo vyše 30 krajinách, dodalo bez bližších detailov vydavateľstvo.

(tasr, ap)

Zobraziť menej 

Ako dlho trvá Karikovi napísať knihu, ako hodnotí honoráre a čomu sa venuje, keď práve niečo nepíše, sa dočítate v rozhovore:

Zobraziť menej 

„Cieľom návrhu zákona je ustanovenie právneho základu pre poskytovanie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa vo forme návratnej finančnej výpomoci, čím sa v prípade potreby umožní zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa do vyplatenia priamych podpôr,“ zdôvodnilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

„Vykonávateľovi schémy nebude za administráciu pomoci poskytnutá žiadna odmena ani iná výhoda, a to z dôvodu, aby pri vykonávaní schémy pomoci pre poľnohospodárov alebo obhospodarovateľov lesa nedochádzalo nepriamo k poskytnutiu nedovolenej štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci alebo nejakej inej neoprávnenej výhody pre vykonávateľa schémy,“ priblížil agrorezort.

(tasr)

Zobraziť menej 

Vyjadrenie aktivistky za ľudské práva Tawakkul Karmánovej zaznelo v sobotu večer počas konferencie organizovanej nadáciou Fratelli Tutti, ktorú založil pápež František.

Karmánová, ktorá je spolunositeľkou Nobelovej ceny za mier za roku 2011, a to za svoje angažovanie sa počas protestov takzvanej arabskej jari, pred delegátmi konferencie vo Vatikáne vyhlásila, že „svet mlčí pred genocídou a etnickými čistkami palestínskeho ľudu“ v Pásme Gazy.        

V otvorenom liste zdieľanom na sieti X izraelské veľvyslanectvo vo Vatikáne odmietlo Karmánovej obvinenia ako klamstvá a vyjadrilo ľútosť nad tým, že takéto slová zazneli, a to bez toho, aby niekto z prítomných pocítil morálnu povinnosť zasiahnuť.

Karmánová, naopak, za tieto a ďalšie svoje slová zožala potlesk publika, ktoré tvorili nositelia Nobelovej ceny, politici a cirkevní hodnostári. Pápež na podujatí nebol.

(tasr, reuters)

Zobraziť menej 

Nešlo pri tom prvý prípad, keď bola Saltanat terčom násilia zo strany svojho partnera.

Počas prejednávania prípadu na súde vyšlo najavo, že umierajúca Saltanat ležala niekoľko hodín v jednom z VIP stánkov reštaurácie, pričom bývalý minister si medzičasom dopisoval s ďalšími ženami a zavolal veštici, aby mu povedala, že Saltanat bude v poriadku.

Na druhý deň ráno sa ju Bišimbajev niekoľkokrát pokúsil zobudiť, pričom až o ďalších osem hodín si všimol, že mladá žena nemá pulz a jej telo je studené.

Exminister bol obvinený z vraždy spáchanej s extrémnou krutosťou a z mučenia. Pokiaľ ide o priznanie, Bišimbajev uznal, že nesie časť zodpovednosti, ale odmietol obvinenie, že z jeho strany šlo o úmyselnú vraždu.

Na štyri roky väzenia súd odsúdil aj exministrovho bratranca Bakytžana Bajžanova, ktorý bol uznaný za vinného zo zatajenia trestného činu.

(tasr, rfe/rl)

Zobraziť menej 

Hrozbu e-mailom dostali riaditelia škôl v noci z nedele na pondelok a v pondelok ráno. Podľa aktuálnych informácií polícia zatiaľ v žiadnej z týchto škôl nenašla výbušninu. Vo väčšine škôl sa deti po preverení priestorov vrátili do tried.

Server u polície zisťoval, či preveruje prípadnú súvislosť bombových hrozieb v Maďarsku s bombovými hrozbami z minulého utorka na Slovensku. Polícia zatiaľ na túto otázku neodpovedala.

(tasr, hang.hu)

Zobraziť menej 

„Tento pokračujúci jav sa nedá nazvať inak ako terorizmus a vláda by mala okamžite zasiahnuť. Robert Fico veľa rozpráva o mieri, bezpečnostné rady necháva zvolať vždy, keď mu to vyhovuje – dlažobné kocky po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, neznámy Tadžik tesne pred voľbami, ale keď treba zabezpečiť pokoj pre tisícky detí na Slovensku, k činu sa veľmi nemá,“ uviedol predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling upozornil na to, že dnes vyhrážky bombovými útokmi pokračovali na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ktorú museli evakuovať. Dodal, že mnohé školy museli vyhadzovať obedy, keďže žiaci boli evakuovaní. Zároveň pripomenul, že vláda nedávno urobila „divadlo“ v súvislosti s migrantmi, ktoré stálo milión eur, no teraz je, paradoxne, ticho.

„Nikdy predtým nebola takto ohrozená bezpečnosť ľudí na Slovensku, keďže hromadným vyhrážkam bombovými útokmi čelia súdy, firmy, škôlky, školy a najnovšie aj vysoké školy. Robert Fico mal už minulý týždeň zvolať Bezpečnostnú radu SR, veď ide o bezpečnosť, výučbu a najmä psychickú pohodu detí a mladých ľudí na školách,“ vyhlásila predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.

(sita)

Zobraziť menej 

Hovorkyňa českého Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) Štěpánka Čechová podotkla, že v súvislosti s čiernym kašľom v Česku tento rok zomrelo už päť ľudí.

(tasr)

Zobraziť menej 

Ukrajinské drony zaútočili v noci na pondelok a poškodili sklad ropy pri meste Staryj Oskol v Belgorodskej oblasti a rozvodňu v meste Jelec v Lipeckej oblasti na juhozápade Ruska.

„Ruský priemysel, ktorý sa podieľa na vedení vojny proti Ukrajine, zostane legitímnym cieľom pre SBU. Opatrenia na podkopanie vojenského potenciálu nepriateľa budú pokračovať,“ uviedol zdroj z tajnej služby.

V aplikácii Telegram sa podľa neho viacero Rusov celú noc sťažovalo na sériu hlasných výbuchov neďaleko ropného skladu. Požiar v Lipeckej oblasti zase potvrdil aj jej gubernátor Igor Artamonov, ktorý sa nezmienil o detailoch ani priamo neobvinil Ukrajinu. K obetiam však podľa neho nedošlo.

Ruské ministerstvo obrany po útoku z noci na pondelok hlásilo zostrelenie 31 ukrajinských dronov nad viacerými oblasťami vrátane anektovaného Krymského polostrova.

(tasr, reuters)

Zobraziť menej 

Koncepcia spred siedmich rokov porovnávala a bodovala štyri miesta výstavby. Najlepšie obstáli Rázsochy so 63 bodmi. Na porovnanie, Ružinov dostal 45,5 boda.

Dôležité je všimnúť si mínusové body v tomto hodnotení. V prípade Rázsoch sú dnes už vyriešené, zatiaľ čo problémy Ružinova odvtedy ešte vzrástli.

Prečo by mala národná nemocnica stáť na Rázsochách a čo bráni tomu, aby sme prestavali a rozšírili tú v Ružinove, si prečítate v článku:

Zobraziť menej 

Šéf ukrajinskej diplomacie sa v Srbsku pritom stretol s prezidentom Aleksandarom Vučičom a novým srbským premiérom Milošom Vučevičom, v ktorého vláde je niekoľko proruských ministrov. Dvaja z nich pritom čelia i sankciám Spojených štátov.

„Srbsko sa zaväzuje k rešpektovaniu medzinárodného práva a územnej celistvosti každého štátu, ktorý je členom Organizácie Spojených národov,“ uviedla po rokovaniach s Kulebom Vučevičova kancelária vo vyhlásení.

Zelenská si v nedeľu prezrela Belehrad v sprievode prvej dámy Srbska Tamary Vučičovej.

Srbsko síce odsúdilo inváziu Ruska na Ukrajinu, no odmietlo sa pripojiť k medzinárodným sankciám uvaleným na Moskvu a s Ruskom, ktoré je jeho tradičným spojencom, udržiava priateľské vzťahy.

Srbsko deklarovalo svoju neutralitu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, pričom srbské úrady trvajú na tom, že ani jedenej zo strán konfliktu nedodávajú zbrane. Objavili sa však správy, že Srbsko cez tretie krajiny dodalo zbrane Ukrajine.

(tasr, ap)

Zobraziť menej 

Europoslanci svoj súhlas s týmto krokom vyjadrili počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu z 23. apríla.

Rada EÚ v správe pre médiá pripomenula, že takzvané autonómne obchodné opatrenia (ATM) boli zavedené v júni 2022 v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Sú kľúčovým pilierom podpory EÚ pre Ukrajinu, pretože poskytujú záchranné lano pre hospodárstvo krajiny, ktorá sa ocitla v stave vojny, prostredníctvom voľného prístupu na jednotný trh EÚ.

Opatrenia však zohľadňujú aj obavy viacerých členských krajín. Vzhľadom na výrazný nárast dovozu niektorých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny do EÚ v rokoch 2022 a 2023 obnovené autonómne obchodné opatrenia obsahujú posilnený ochranný mechanizmus. Ten umožňuje prijať rýchle nápravné opatrenie v prípade výrazného narušenia trhu EÚ alebo trhov jedného či viacerých členských štátov.

Okrem toho bola zavedená núdzová brzda na dovoz vajec, hydiny, cukru, ovsa, kukurice, krúp a medu. Brzda sa automaticky spustí vždy vtedy, keď objem dovozu niektorej z uvedených agrokomodít dosiahne priemerný ročný dovoz zaznamenaný v období od 1. júla 2021 do 31. decembra 2023.

(tasr)

Zobraziť menej 

V pondelok v dopoludňajších hodinách bola pre e-mailovú hrozbu súvisiacu so Slovenskou technickou univerzitou (STU) neprejazdná Vazovova ulica v centre Bratislavy. Zasahovala tam mestská aj štátna polícia.

(tasr, tvnoviny)

Zobraziť menej 

Fiala avizoval, že skupina európskych štátov sa chce v riešení posunúť a pripravuje list Európskej komisii.

Neformálna skupina chce podľa Fialu riešiť nelegálnu migráciu mimo EÚ a bojovať s prevádzačstvom a pašeráctvom ľudí.

„Pracujeme na spoločnom liste týchto krajín, ktorým by sme sa obrátili na Európsku komisiu. Mal by byť pripravený niekedy v priebehu mája… Som rád, že krajín, ktoré sa chcú do toho zapojiť a chcú list podpísať, je viac. Či ich bude 15 alebo 19, sa uvidí. V každom prípade, to už je značná sila štátov, ktoré sa v tejto veci chcú posunúť,“ povedal Fiala.

Podľa neho sa ukázalo, že európske štáty nie sú schopné s ilegálnou migráciou bojovať, ak ju riešia až na svojom území. Cieľom je preto presadiť konkrétne návrhy, ako jej predchádzať – napríklad vytvorením bezpečných zón v tretích krajinách, uzatváraním strategických partnerstiev so štátmi, cez ktoré migranti prechádzajú či vytvorením návratových centier, priblížil predseda českej vlády.

Príkladom dobrej praxe je podľa neho spolupráca medzi Veľkou Britániou a Rwandou či dohoda medzi Talianskom a Albánskom.

„Nie je to jednoduché dohadovať sa napríklad s krajinami v Afrike, ale je potrebné ísť v týchto veciach ďalej. Inak si s týmto problémom, ktorý je veľký, má bezpečnostné, sociálne aj ekonomické rozmery, neporadíme,“ dodal Fiala.

(tasr)

Zobraziť menej 

Ako ďalej vysvetlil, momentálne SHMÚ pripravuje niekoľko nových scenárov aj mimo dekarbonizácie výroby ocele. Počíta sa s dekarbonizáciou výroby amoniaku, cementu, palív, ale aj iných sektorov, ktoré sú taktiež energeticky veľmi náročné.

Viac sa dočítate v článku Damiána Königa:

Zobraziť menej 

„Nelegálne prisťahovalectvo predstavuje neúnosnú záťaž pre našu bezpečnosť a náš zmysel pre spravodlivosť, a ak nebudeme konať teraz a nebudeme konať odvážne, tento problém bude len narastať,“ dodal.

Sunak už predtým uviedol, že je pripravený ignorovať akékoľvek výzvy z Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré by vláde zakazovali deportovať žiadateľov o azyl do Rwandy, čo je hlavná politika jeho vlády zameraná na boj proti nelegálnej migrácii.

Sporný návrh vládnej Konzervatívnej strany umožní vláde poslať žiadateľov o azyl do Rwandy, kde posúdia ich žiadosti. Ide o jednu z najdôležitejších legislatív britského premiéra v oblasti nelegálnej migrácie.

Návrh legislatívy z roku 2022 pôvodne narazil na odpor v oboch komorách britského parlamentu; námietky voči nej vyslovili aj súdy. Najvyšší súd ju v novembri zablokoval s odôvodnením, že britská vláda nedokáže zaručiť bezpečnosť migrantov deportovaných do Rwandy. Prijatý návrh zákona preto vyhlasuje Rwandu za bezpečný tretí štát. Plány Británie skritizovali aj Rada Európy či Organizácia spojených národov.

Na základe azylovej dohody, ktorú Británia uzavrela s Rwandou, nebudú môcť nelegálni migranti podávať žiadosti o azyl v Spojenom kráľovstve, ale až po prevoze vo východoafrickej krajine. S návratom do Británie plán nepočíta.

(tasr, reuters, cnbc)

Zobraziť menej 

Šéf rezortu na stretnutí parlamentnej frakcie poslancov za vládnu stranu Fidesz varoval, že NATO začalo likvidovať červené čiary, ktoré predtým určilo. Aliancia predtým totiž deklarovala, že nie je účastníkom vojny na Ukrajine a že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo k priamej konfrontácia s Ruskom.

„Teraz sa však už hovorí o tom, že generálny tajomník NATO tak cíti, že by stálo za to, aby Aliancia niečo urobila, pretože to nefunguje, že NATO dva roky nič nerobí, a iba jeho členské krajiny a Európska únia sú schopné páchať činy, ktoré ohrozujú bezpečnosť sveta,“ povedal Szijjártó.

Dodal, že v rámci týchto snáh chce NATO zvýšiť koordinačnú úlohu pri preprave zbraní, pri výcviku ukrajinských vojakov a chystá sa prijať podporný balík v hodnote sto miliárd eur, čo však Maďarsko odmieta.

„Chceme sa tomu úplne vyhnúť,“ podčiarkol maďarský minister, podľa ktorého Budapešť v tejto záležitosti čelí obrovskému tlaku.

„Dnes je v kruhoch NATO celkom jasne, široko, otvorene a bez akéhokoľvek pocitu hanby prijatý postoj, že Ukrajincom treba pomáhať aj s rizikom vlastnej bezpečnosti,“ dodal.

Szijjártó podotkol, že Slovensko, ktoré odovzdalo všetky svoje bojové lietadlá, nedostalo včas zo Západu objednanú náhradu, a preto protivzdušnú obranu krajiny dnes zabezpečuje Maďarsko a Česká republika.

(tasr, mti)

Zobraziť menej 

Škola pôvodne odôvodňovala presun sochy od významného českého sochára Josefa Václava Myslbeka tým, že na súčasnom mieste ju niekoľkokrát poškodili.

Topolčanská má iné vysvetlenie. „Pokiaľ viem, neexistujú žiadni organizovaní študenti/zamestnanci, ktorým by socha prekážala. Neexistuje ani organizovaná skupina študentov/zamestnancov, ktorým sa socha páči. Obaja sú jednotlivci,“ píše pedagogička.

Rektorka tvrdí, že prvým dôvodom na premiestnenie sochy bol fakt, že škola je sekulárnym priestorom. Druhý dôvod znel, že v galérii bude mať socha lepšie podmienky.

„Nebude. Nevadí. Socha zostane visieť na svojom mieste, rok, päť rokov, až pokým budeme/budete chcieť, do nekonečna. Diskutujme,“ uviedla rektorka Topolčanská vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke AVU.

(avu)

Zobraziť menej 

Vyšetrovatelia uviedli, že jama bola hlboká približne 1,2 metra a nezasahovala do rakvy Schäubleho. Ten zomrel vlani v decembri vo veku 81 rokov. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne informácie o pozadí alebo motíve incidentu, dodala polícia.

Schäuble bol najdlhšie pôsobiacim poslancom v nemeckej histórii. Bol členom Kresťanskodemokratickej únie (CDU) 51 rokov – od roku 1972 až do svojej smrti 26. decembra 2023.

(tasr, dpa)

Zobraziť menej 

V roku 2018 koncern deklaroval, že emisie oxidu uhličitého, ktorých v spomínanom roku emitoval 9,4 milióna ton, zredukuje o 65 percent. To by znamenalo, že jeho ekologický režim by po novom emitoval už iba 3,3 milióna ton oxidu uhličitého ročne, čo predstavuje úsporu približne štyroch a pol miliónov ton emisií.

Inými slovami emisie, ktoré by si Slovensko želalo odbúrať, sú bezpečne uložené v košickej oceliarni a pravdepodobne tam ešte niekoľko rokov ostanú.

Viac sa dočítate v článku Damiána Königa:

Zobraziť menej 

Zosnulá 38-ročná Veronika z Mostu pri Bratislave sa na silné bolesti hlavy začala sťažovať ešte vlani v decembri. „Mala strašné bolesti hlavy. Neskutočné bolesti, tŕpnutie ruky a nevedela sa ani pohnúť z postele. Volali sme pohotovosť. Tu došli, povedali, máte panický atak, to je bežné, dýchajte do sáčku,“ spomína manžel Petar na manželkin zdravotný stav pre portál Noviny.

Tvrdí, že aj návšteva obvodnej lekárky potvrdila, že nejde o nič vážne, preto Veronika tlmila svoje bolesti liekmi. Posledná situácia zlého zdravotného stavu, keď v noci zvracala 20-krát, sa jej však stala osudnou.

„Ja som sa bál, aby sa neotrávila. Hneď som volal na tiesňovú linku,“ uvádza manžel. Po Veroniku mala podľa informácií prísť rýchla zdravotná služba a odviezť ju do ružinovskej nemocnice. Odtiaľ však manželku prepustili krátko pred piatou hodinou ráno. Zvracala aj celú cestu späť domov. 

„A hovorila zomieram, zomieram. Hovorím – zlato, volám sanitku. Nie oni mi nič nepomôžu, ja zomieram,“ opisuje situáciu manžel Petar Petrov. 

Zdravotná služba prišla preto pre Veroniku znova po niekoľkých hodinách od prepustenia. Mladá žena však v sanitke upadla do bezvedomia, čím nastala mozgová smrť. Manžel na moment spomína s krivdou, lebo zdravotníci podľa neho desať minút nemohli nájsť prístroje na oživenie. CT až neskoro odhalilo, že Veronika mala cystu na mozgu.

(joj)

Zobraziť menej 

„V čase vojny je to úplne iná záležitosť. Všetko by záležalo od toho, čo sa stane,“ uviedol.

Švédsky parlament bude v júni hlasovať o schválení obrannej dohody so Spojenými štátmi, ktorá by USA umožnila skladovanie vojenského vybavenia a zbraní vo Švédsku. V uplynulých týždňoch sa pritom ozývajú hlasy volajúce po tom, aby Švédsko v dohode uviedlo, že neumožní na svojom území rozmiestnenie jadrových zbraní.

Švédska vláda opakovane uviedla, že to nie potrebné vzhľadom na širšiu dohodu o jadrových zbraniach a rozhodnutie parlamentu, ktoré zakazuje jadrové zbrane vo Švédsku v čase mieru. Počas vojny však môže byť podľa Kristerssona všetko inak.

Dodal však, že akékoľvek rozhodnutie o rozmiestnení jadrových zbraní vo Švédsku bude môcť prijať len samotné Švédsko, a nie Spojené štáty. „O švédskom území rozhoduje Švédsko,“ uviedol.

Kristersson poukázal aj na to, že cieľom vstupu do NATO bolo vyhnúť sa spomínanej situácii. Ak by Ukrajina totiž bola členom NATO, „Rusko by ju nenapadlo“, domnieva sa premiér.

(tasr, afp, sveriges radio)

Zobraziť menej 

„Všetky vojny sa končia rokovaniami a je vecou Ukrajiny, aby rozhodla o svojich územných cieľoch. Kyjev však ešte nie je dostatočne silný na to, aby začal rokovať. Chceme, aby bol Putin vytlačený z každého štvorcového kilometra ukrajinského územia. Ale kým Ukrajina nebude dostatočne silná, nevieme, ako to bude možné,“ odpovedala Nulandová.

Pokračovala, že prípadné budúce dohody by mali zabezpečiť silnú, nezávislú, demokratickú a ekonomicky životaschopnú Ukrajinu, a sú potrebné záruky, že sa Vladimir Putin po čase nevráti s novou vojnou.

„Nemyslím si, že Putin je pripravený na čestné rokovania. Rád by na Ukrajine videl lídra ako Janukovyč, ktorý by bol pripravený podriadiť sa chúťkam Moskvy,“ povedala Nulandová.

(ukrajinská pravda)

Zobraziť menej