Preskočiť na obsah
  |  

Hamas stratil spojenie s militantmi, ktorí dozerali na štyroch rukojemníkov

Hamas stratil spojenie s militantmi, ktorí dozerali na štyroch rukojemníkov.  Medzi rukojemníkmi je aj Hersh Golberg-Polin, 23-ročný občan USA a Izraela, ktorého militanti Hamasu zajali počas útoku zo 7. októbra 2023 na hudobnom festivale Nova na juhu Izraela.

Hamas koncom apríla zverejnil video, na ktorom tento muž prosí izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o svoje prepustenie.

Hamas už v minulosti zverejnil podobné videá rukojemníkov, ktorých zadržiava od vlaňajšieho októbra. Izrael túto prax považuje za "poľutovaniahodnú psychologickú vojnu".

Podľa odhadov izraelských úradov zostáva v zajatí Hamasu 129 z približne 250 rukojemníkov, ktorých militanti uniesli počas vlaňajšieho útoku na Izrael. Izraelská armáda uviedla, že 34 rukojemníkov v zajatí zahynulo.

Hamas prepustil 105 rukojemníkov na konci novembra 2023 v rámci týždňového prímeria, ktoré sprostredkoval Katar. Izrael výmenou za to oslobodil 240 Palestínčanov z izraelských väzníc.

  |  

Výbor gruzínskeho parlamentu odobril návrh sporného zákona za 67 sekúnd

Výbor gruzínskeho parlamentu odobril návrh sporného zákona za 67 sekúnd, aby posúdil a v treťom čítaní aj schválil kontroverzný zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu, ktorý v Gruzínsku vyvoláva masové protesty.

RFE/RL tvrdí, že opozičným poslancom polícia istý čas znemožňovala vstup do budovy parlamentu, preto sa na hlasovaní nestihli zúčastniť.

Rýchlosť prerokúvania a hlasovania zdôvodnil predseda výboru Anri Ochanašvili tým, že tretie čítanie obsahuje iba redakčné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen nemali k nemu žiadne pripomienky a otázky.

Pred parlamentom a v jeho okolí sa v pondelok počas dňa opäť konalo niekoľko protestných zhromaždení proti schvaľovanému zákonu, ktorý je pre svoju podobnosť so zákonom o tzv. zahraničných agentoch platným v Ruskej federácii označovaný v Gruzínsku za ruský.

Občianske protesty podporujú aj tisícky študentov z 30 gruzínskych univerzít a vysokých škôl.

Napriek pouličným protestom i kritike a varovaniam Európskej únie má vládna strana Gruzínsky sen v utorok v pláne posúdiť a v treťom čítaní schváliť návrh zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu na plenárnej schôdzi.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová avizovala, že zákon bude v prípade schválenia vetovať. Gruzínsky sen má však v parlamente dostatok hlasov na prelomenie jej veta.

Na základe navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", Ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent zo zahraničia.

Vládnuca strana návrh obhajuje s tým, že cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Legislatívu sa pritom snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.

(tasr)

  |  

Nemecká polícia vyšetruje dieru vykopanú pri hrobe exministra Schäubleho

Nemecká polícia vyšetruje dieru vykopanú pri hrobe exministra Schäubleho, ktorý zomrel koncom minulého roka.

Schäuble je pochovaný vo svojom rodisku, v meste Offenburg na juhozápade Nemecka. Pri jeho hrobe na miestnom cintoríne Waldbach v pondelok ráno objavili dieru lievikovitého tvaru, hlbokú asi 1,2 metra, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na políciu.

Okolnosti vzniku diery zostávajú nejasné, dodala polícia s tým, že otvor nesiaha až k rakve s pozostatkami.

Incident na cintoríne v Offenburgu vyvolal v Nemecku pobúrenie.

Ministerka vnútra Nancy Faeserová pre nemecký denník Bild označila tento incident za "ohavný zločin, ktorý musí byť tvrdo stíhaný". Predsedníčka Bundestagu Bärbel Basová uviedla, že je hlboko šokovaná znesvätením hrobu svojho predchodcu na poste predsedu parlamentu. Dodala tiež, že ju znepokojujú prejavy "brutalizácie" určitých častí spoločnosti. Generálny tajomník CDU Carsten Linnemann, v rozhovore pre Bild vyjadril nádej, že páchatelia tohto "odpudivého činu" budú rýchlo odhalení.

Schäuble bol členom konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a pôsobil ako minister za kancelárov Helmuta Kohla a Angely Merkelovej. V spolupráci s Kohlom zohral kľúčovú úlohu pri znovuzjednotení Nemecka v roku 1990 a ako minister financií vo vláde Merkelovej si vybudoval povesť "strážcu" rozpočtovej disciplíny Nemecka. Následne pôsobil ako predseda Spolkového snemu - v rokoch 2017-21 - a až do svojej smrti bol jeho poslancom. Posledných 17 rokov svojho života Schäuble zápasil s onkologickým ochorením.

(tasr)

  |  

Kristersson: Ruská hrozba prehĺbila spoluprácu pobaltských a severských krajín

Kristersson: Ruská hrozba prehĺbila spoluprácu pobaltských a severských krajín. Ako jeden z hlavných dôvodov uviedol rastúce bezpečnostné hrozby zo strany Ruska po jeho invázii na Ukrajinu.

Kristersson zorganizoval v pondelok v Štokholme stretnutie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a s premiérmi severských krajín - Dánkou Mette Frederiksenovou, Nórom Jonasom Gahrom Störem, Fínom Petterim Orpom a Islanďanom Bjarnim Benediktssonom.

"Svojich susedov si dlhodobo vážime, ale zároveň sme podcenili význam konkrétnej a funkčnej spolupráce," skonštatoval Kristersson pre švédske hospodárske noviny Dagens Industri a dodal, že dobrá spolupráca si vyžaduje stretnutia, spoznávanie a snahu o rozšírenie spoločného severoatlantického a európskeho spojenectva.

Frederiksenová poukázala na doterajšie obdobie mieru v Európe. "Celé desaťročia sme žili veľmi pokojne a bez veľkých hrozieb pre Európu. Osobne si však myslím, že tieto časy sa skončili," vyhlásila. Podľa nej správanie sa Ruska prinieslo začiatok novej éry a na túto skutočnosť bude potrebné reagovať v "každodennom živote".

V litovskom hlavnom meste Vilnius premiérka Ingrida Šimonytė v ten istý deň zorganizovala stretnutie s premiérkami z ďalších dvoch pobaltských krajín - predsedníčkou estónskej vlády Kajou Kallasovou a šéfkou lotyšského kabinetu Evikou Siliňovou.

Švédsko vstúpilo do vojenskej aliancie NATO v marci 2024, susedné Fínsko v apríli 2023. Zo strany dovtedy neutrálnych štátov išlo o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu.

(tasr, afp)

  |  

Szijjártó: Energetická politika EÚ sa stala obeťou ideológie

Szijjártó: Energetická politika EÚ sa stala obeťou ideológie. Európa má v tejto oblasti vážny problém, pretože energetická politika sa stala rukojemníkom ideologických diskusií a pokrytectva, povedal na energetickom fóre v Belehrade šéf maďarskej diplomacie.

Zodpovedná energetická politika zohľadňuje bezpečnosť dodávok aj ekologické aspekty, pokračoval Szijjártó. Sankcie Európskej únie (EÚ) voči Rusku označil za príklad ideologizácie energetickej politiky. Zatiaľ čo západoeurópske krajiny "hrdo vyhlasujú, že sa v posledných rokoch oslobodili od ruskej ropy", Európa sa stala najväčším odberateľom indickej ropy, povedal. Podiel dovozu ruskej ropy na celkových dodávkach komodity pre Indiu od začiatku vojny na Ukrajine podľa neho stúpol z 0,5 % na 35 % a väčšina skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý prichádza do západnej Európy, pochádza rovnako z Ruska.

EÚ takisto nepodporuje rozširovanie kapacity plynovodov v juhovýchodnej Európe, keďže si stanovila cieľ ukončiť do 15 rokov používanie zemného plynu, pokračoval minister. Energetická politika musí zostať v kompetencii členských štátov, zdôraznil Szijjártó, podľa ktorého uhlíkovo neutrálnu budúcnosť možno dosiahnuť len rozšírením kapacít výroby energie z jadra.

(tasr, mti)

  |  

Líder katalánskej ERC odmieta koalíciu so socialistami a odchádza z politiky

Líder katalánskej ERC odmieta koalíciu so socialistami a odchádza z politiky.

Úradujúci katalánsky premiér Pere Aragones, ktorý v nedeľných voľbách kandidoval za Republikánsku ľavicu Katalánska (ERC), v pondelok oznámil, že v dôsledku volebnej porážky svojej strany odíde z vrcholnej politiky.

Ako informoval spravodajský web Catalan News, ERC, ktorá viedla katalánsku vládu od októbra 2022, získala v nedeľu vo voľbách do regionálneho parlamentu 20 mandátov, čo je o 13 menej než vo voľbách v roku 2021.ňERC prehrala aj svoj súboj s odštiepeneckou stranou Spoločne za Katalánsko (doteraz známou ako JxCat, po novom: Junts+), ktorá bude mať v regionálnom parlamente 35 poslancov.

Aragones vo vyhlásení avizoval, že jeho vláda zotrvá vo funkciách až do vymenovania nástupcov. Funkciu ERC bude vykonávať, kým zaňho členovia strany budú hľadať náhradu.

Pri hodnotení svojho pôsobenia sumarizoval, že ERC viedla Katalánsko v čase kríz: vyjednávalo sa o amnestii pre politikov stíhaných za snahy o vyhlásenie nezávislosti tohto regiónu od zvyšku Španielska; pretrvávali problémy súvisiace s pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19, ale aj s extrémnym suchom.

"Zanechávame Katalánsko v lepšej kondícii, ako keď sme prišli," dodal Aragones, keď prezentoval štatistiky o exporte, zahraničných investíciách a zvyšujúcom sa počte učiteľov a zdravotníkov.

Regionálne voľby v Katalánsku vyhrala federalistická Strana katalánskych socialistov (PSC) - partnerský subjekt vládnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE).

Vodca separatistov Carles Puigdemont v pondelok povedal, že sa napriek neúspechu svojej strany Junts+ vo voľbách sa bude snažiť vytvoriť menšinovú vládu podporujúcu nezávislosť: trvá na tom, že je stále v pozícii sústrediť okolo seba strany a formácie podporujúce nezávislosť Katalánska a vytvoriť funkčnú regionálnu vládu.

Aby sa politické strany v Katalánsku dostali k zostavovaniu vlády, musia v prvom kole hlasovania preukázať podporu 68 poslancov. Ak by bolo prvé hlasovanie neúspešné, pri druhom pokuse bude stačiť jednoduchá väčšina.

Socialisti získali v nedeľu 42 zo 135 kresiel regionálneho parlamentu – o deväť viac ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2021, no nemajú v parlamente absolútnu väčšinu.

Analytici tvrdia, že socialisti by mohli rokovať s radikálne ľavicovou koalíciou Comuns Sumar, ktorá získala šesť kresiel, a s ERC s 20 poslancami.

Aragones však deklaroval, že ERC nepodporí socialistov, ktorým odporučil ako partnera na rokovania stranu Junts+. Avizoval, že ERC sa po výsledkoch nedeľňajších volieb bude riadiť vôľou občanov a zostane v opozícii.

Junts+, ERC a menšia ľavicová separatistická strana - Kandidatúra ľudovej jednoty (CUP) majú po nedeľných voľbách 59 mandátov - v porovnaní so 74 získanými v predchádzajúcich voľbách. ň

Výsledok volieb v Katalánsku je povzbudením pre španielskeho socialistického premiéra Pedra Sáncheza, ktorý chcel ukázať, že jeho politika zmierňovania napätia medzi Barcelonou a Madridom vyvolaného krízou v roku 2017 zafungovala a znížila sympatie k vyhláseniu nezávislosti Katalánska. Agentúra AFP konštatovala, že voľby v regiónoch majú vplyv aj na stabilitu vlády v Madride.

Ako informoval spravodajský web Catalan News, ERC, ktorá viedla katalánsku vládu od októbra 2022, získala v nedeľu vo voľbách do regionálneho parlamentu 20 mandátov, čo je o 13 menej než vo voľbách v roku 2021.

ERC prehrala aj svoj súboj s odštiepeneckou stranou Spoločne za Katalánsko (doteraz známou ako JxCat, po novom: Junts+), ktorá bude mať v regionálnom parlamente 35 poslancov.

Aragones vo vyhlásení avizoval, že jeho vláda zotrvá vo funkciách až do vymenovania nástupcov. Funkciu ERC bude vykonávať, kým zaňho členovia strany budú hľadať náhradu.

Pri hodnotení svojho pôsobenia sumarizoval, že ERC viedla Katalánsko v čase kríz: vyjednávalo sa o amnestii pre politikov stíhaných za snahy o vyhlásenie nezávislosti tohto regiónu od zvyšku Španielska; pretrvávali problémy súvisiace s pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19, ale aj s extrémnym suchom.

"Zanechávame Katalánsko v lepšej kondícii, ako keď sme prišli," dodal Aragones, keď prezentoval štatistiky o exporte, zahraničných investíciách a zvyšujúcom sa počte učiteľov a zdravotníkov.

Regionálne voľby v Katalánsku vyhrala federalistická Strana katalánskych socialistov (PSC) - partnerský subjekt vládnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE).

Vodca separatistov Carles Puigdemont v pondelok povedal, že sa napriek neúspechu svojej strany Junts+ vo voľbách sa bude snažiť vytvoriť menšinovú vládu podporujúcu nezávislosť: trvá na tom, že je stále v pozícii sústrediť okolo seba strany a formácie podporujúce nezávislosť Katalánska a vytvoriť funkčnú regionálnu vládu.

(tasr, afp)