Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úspešnosť Ukrajiny v zostreľovaní rakiet klesá

Úspešnosť Ukrajiny v zostreľovaní rakiet klesá, tvrdí analýza denníka Wall Street Journal, ktorá sa odvoláva na denné štatistiky velenia vzdušných síl v Kyjeve.

Za posledných šesť mesiacov zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana (PVO) približne 46 percent ruských rakiet, v predchádzajúcom polroku to bolo až 73 percent rakiet.

Minulý mesiac miera zachytenia klesla na 30 percentuálnych bodov. Miera zachytenia bezpilotných lietadiel dlhého doletu Šáhid, ktoré sa ľahšie zostreľujú, klesla za posledných šesť mesiacov len o jeden percentuálny bod na 82 percent.

Údaje o útokoch a zostreleniach za niekoľko dní boli neúplné a Ukrajina používa takéto štatistiky na propagandistické účely. Hovorca vzdušných síl a nezávislý obranný analytik uviedli, že údaje poskytujú celkovo presný obraz.

„Čím menšiu hrozbu predstavuje ukrajinská obrana pre ruské letectvo, tým väčšiu hrozbu predstavuje [ruské letectvo, pozn.red.] pre ukrajinské pozemné sily a kritickú infraštruktúru,“ povedal Douglas Barrie, odborník na vojenský letecký a kozmický priemysel z think-tanku Medzinárodný inštitút strategických štúdií.

Pri zachytávaní väčšieho množstva útokov sa vyčerpávajú zásoby munície, pričom veľké nálety môžu tiež preťažiť ukrajinskú obranu, a systémy protivzdušnej obrany niekedy nie sú schopné dostatočne rýchlo sa nabiť, uviedol hovorca Vzdušných síl Ukrajiny.

Z údajov vyplýva, že Rusko za posledných šesť mesiacov vystrelilo takmer dvojnásobný počet bezpilotných lietadiel Šáhid, a to 2 628 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Drony sa čiastočne používajú na testovanie PVO pred vyslaním rakiet, uviedli analytici.

(wall street journal)

Minúta  |  

OSN: Od príkazu na evakuáciu opustilo mesto Rafah takmer 360-tisíc ľudí

OSN: Od príkazu na evakuáciu opustilo mesto Rafah takmer 360-tisíc ľudí. "Nie je kam ísť. Bez prímeria niet bezpečia," uviedol v pondelok Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) na sociálnej sieti X.

Mesto Rafah, ktoré je už preplnené vnútorne vysídlenými osobami, je považované za poslednú baštu militantnej palestínskej organizácie Hamas.

Prudké boje medzi izraelskou armádou a ozbrojenými Palestínčanmi pokračovali v pondelok na rôznych miestach na severe, juhu a v centre tohto pobrežného pásma.

Bombardovanie a ďalšie príkazy na evakuáciu spôsobili v severnej časti Pásma Gazy ďalšie vysídlenie a "strach tisícov rodín", uvádza sa ďalej vo vyhlásení UNRWA.

Vojenská zložka Hamasu na komunikačnej platforme Telegram informovala o útokoch na izraelské jednotky na rôznych miestach vrátane Rafahu na juhu, ako aj utečeneckej štvrte v meste Džabálijá a mesta Cajtún na severe Pásma Gazy.

V izraelských pohraničných mestách na okraji Pásma Gazy sa v pondelok opäť zazneli sirény raketového poplachu. Izraelský minister obrany Joav Galant medzitým telefonicky hovoril s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom o situácii.

Galant podľa vyhlásenia svojho úradu diskutoval o "vývoji v Pásme Gazy vrátane operácií Izraelských obranných síl v celom pásme v súvislosti s teroristickými ohniskami, a o presnej operácii v oblasti Rafahu proti zostávajúcim práporom Hamasu, pričom zdôraznil potrebu zabezpečiť i hraničný priechod Rafah".

Blinken zopakoval, že USA sú naďalej proti rozsiahlej izraelskej pozemnej ofenzíve v Rafahu, "kde sa ukrýva viac než milión ľudí", uviedol hovorca rezortu diplomacie USA.

(tasr)

Minúta  |  

Praha doplní historický kontext: K plastike Moskva-Praha v stanici Anděl pribudne vysvetľujúca tabuľka

Praha doplní historický kontext: K plastike Moskva-Praha v stanici Anděl pribudne vysvetľujúca tabuľka. Mesto zároveň vyhlási súťaž na úpravu reliéfu.

V metropolitnej stanici Anděl v Prahe, kde sa nachádza bronzová plastika s názvom Moskva-Praha, pribudne vysvetľujúca tabuľka. Táto tabuľka bude poukazovať na to, že československo-sovietske "priateľstvo" bolo len propagandistickým naratívom sovietskej okupačnej moci, keďže Československo bolo v čase jej umiestnenia okupované Sovietskym zväzom.

Táto informácia vyplýva z dokumentu, ktorý v pondelok schválili pražskí mestskí poslanci. Ďalej sa v ňom uvádza, že mesto, spolu s Dopravným podnikom hlavného mesta Prahy a Galériou hlavného mesta Prahy, vyhlásia výtvarnú súťaž na úpravu tohto diela.

V súčasnosti sa vedú diskusie o tom, ako by malo byť s plastikou naložené, pričom mnohí argumentujú, že by mala byť aktualizovaná alebo úplne odstránená, aby sa tak nezaprelo historické dedičstvo, ale zároveň sa nešírila propaganda minulého režimu.

Návrh na pridanie vysvetľujúcej tabuľky prišiel v čase, keď Praha odsudzuje aktuálnu inváziu Ruska na Ukrajinu, čo ešte viac zvýrazňuje potrebu prehodnotiť, ako mesto pristupuje k symbolom svojej komplikovanej minulosti.

Podľa dokumentu je dôležité, aby sa s reliéfom zaobchádzalo tak, aby verejnosť mala jasno o jeho pôvodnom kontexte a nebol použitý na šírenie zavádzajúcich alebo jednostranných informácií.

Minúta  |  

Hamas stratil spojenie s militantmi, ktorí dozerali na štyroch rukojemníkov

Hamas stratil spojenie s militantmi, ktorí dozerali na štyroch rukojemníkov.  Medzi rukojemníkmi je aj Hersh Golberg-Polin, 23-ročný občan USA a Izraela, ktorého militanti Hamasu zajali počas útoku zo 7. októbra 2023 na hudobnom festivale Nova na juhu Izraela.

Hamas koncom apríla zverejnil video, na ktorom tento muž prosí izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o svoje prepustenie.

Hamas už v minulosti zverejnil podobné videá rukojemníkov, ktorých zadržiava od vlaňajšieho októbra. Izrael túto prax považuje za "poľutovaniahodnú psychologickú vojnu".

Podľa odhadov izraelských úradov zostáva v zajatí Hamasu 129 z približne 250 rukojemníkov, ktorých militanti uniesli počas vlaňajšieho útoku na Izrael. Izraelská armáda uviedla, že 34 rukojemníkov v zajatí zahynulo.

Hamas prepustil 105 rukojemníkov na konci novembra 2023 v rámci týždňového prímeria, ktoré sprostredkoval Katar. Izrael výmenou za to oslobodil 240 Palestínčanov z izraelských väzníc.

Minúta  |  

Výbor gruzínskeho parlamentu odobril návrh sporného zákona za 67 sekúnd

Výbor gruzínskeho parlamentu odobril návrh sporného zákona za 67 sekúnd, aby posúdil a v treťom čítaní aj schválil kontroverzný zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu, ktorý v Gruzínsku vyvoláva masové protesty.

RFE/RL tvrdí, že opozičným poslancom polícia istý čas znemožňovala vstup do budovy parlamentu, preto sa na hlasovaní nestihli zúčastniť.

Rýchlosť prerokúvania a hlasovania zdôvodnil predseda výboru Anri Ochanašvili tým, že tretie čítanie obsahuje iba redakčné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen nemali k nemu žiadne pripomienky a otázky.

Pred parlamentom a v jeho okolí sa v pondelok počas dňa opäť konalo niekoľko protestných zhromaždení proti schvaľovanému zákonu, ktorý je pre svoju podobnosť so zákonom o tzv. zahraničných agentoch platným v Ruskej federácii označovaný v Gruzínsku za ruský.

Občianske protesty podporujú aj tisícky študentov z 30 gruzínskych univerzít a vysokých škôl.

Napriek pouličným protestom i kritike a varovaniam Európskej únie má vládna strana Gruzínsky sen v utorok v pláne posúdiť a v treťom čítaní schváliť návrh zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu na plenárnej schôdzi.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová avizovala, že zákon bude v prípade schválenia vetovať. Gruzínsky sen má však v parlamente dostatok hlasov na prelomenie jej veta.

Na základe navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", Ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent zo zahraničia.

Vládnuca strana návrh obhajuje s tým, že cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Legislatívu sa pritom snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká polícia vyšetruje dieru vykopanú pri hrobe exministra Schäubleho

Nemecká polícia vyšetruje dieru vykopanú pri hrobe exministra Schäubleho, ktorý zomrel koncom minulého roka.

Schäuble je pochovaný vo svojom rodisku, v meste Offenburg na juhozápade Nemecka. Pri jeho hrobe na miestnom cintoríne Waldbach v pondelok ráno objavili dieru lievikovitého tvaru, hlbokú asi 1,2 metra, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na políciu.

Okolnosti vzniku diery zostávajú nejasné, dodala polícia s tým, že otvor nesiaha až k rakve s pozostatkami.

Incident na cintoríne v Offenburgu vyvolal v Nemecku pobúrenie.

Ministerka vnútra Nancy Faeserová pre nemecký denník Bild označila tento incident za "ohavný zločin, ktorý musí byť tvrdo stíhaný". Predsedníčka Bundestagu Bärbel Basová uviedla, že je hlboko šokovaná znesvätením hrobu svojho predchodcu na poste predsedu parlamentu. Dodala tiež, že ju znepokojujú prejavy "brutalizácie" určitých častí spoločnosti. Generálny tajomník CDU Carsten Linnemann, v rozhovore pre Bild vyjadril nádej, že páchatelia tohto "odpudivého činu" budú rýchlo odhalení.

Schäuble bol členom konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a pôsobil ako minister za kancelárov Helmuta Kohla a Angely Merkelovej. V spolupráci s Kohlom zohral kľúčovú úlohu pri znovuzjednotení Nemecka v roku 1990 a ako minister financií vo vláde Merkelovej si vybudoval povesť "strážcu" rozpočtovej disciplíny Nemecka. Následne pôsobil ako predseda Spolkového snemu - v rokoch 2017-21 - a až do svojej smrti bol jeho poslancom. Posledných 17 rokov svojho života Schäuble zápasil s onkologickým ochorením.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.