Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Myslbekov kríž nakoniec na chodbe pražskej akadémie ostane

Myslbekov kríž nakoniec na chodbe pražskej akadémie ostane. Rozhodla o tom rektorka Akadémie výtvarných umení Mária Topolčanská.

Škola pôvodne odôvodňovala presun sochy od významného českého sochára Josefa Václava Myslbeka tým, že na súčasnom mieste ju niekoľkokrát poškodili.

Kristus na kríži vraj študentov desí. Myslbekovo dielo pôjde z chodby pražskej akadémie preč

Mohlo by Vás zaujímať Kristus na kríži vraj študentov desí. Myslbekovo dielo pôjde z chodby pražskej akadémie preč

Topolčanská má iné vysvetlenie. "Pokiaľ viem, neexistujú žiadni organizovaní študenti/zamestnanci, ktorým by socha prekážala. Neexistuje ani organizovaná skupina študentov/zamestnancov, ktorým sa socha páči. Obaja sú jednotlivci," píše pedagogička.

Rektorka tvrdí, že prvým dôvodom na premiestnenie sochy bol fakt, že škola je sekulárnym priestorom. Druhý dôvod znel, že v galérii bude mať socha lepšie podmienky.

"Nebude. Nevadí. Socha zostane visieť na svojom mieste, rok, päť rokov, až pokým budeme/budete chcieť, do nekonečna. Diskutujme," uviedla rektorka Topolčanská vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke AVU.

(avu)

Minúta  |  

Na hrobe politika Wolfganga Schäubleho niekto vykopal jamu

Neznáma osoba vykopala jamu na hrobe nemeckého politika Wolfganga Schäubleho, jednej z najvplyvnejších postáv povojnovej histórie krajiny. Pre incident začali vyšetrovanie, oznámila tamojšia polícia.

Vyšetrovatelia uviedli, že jama bola hlboká približne 1,2 metra a nezasahovala do rakvy Schäubleho. Ten zomrel vlani v decembri vo veku 81 rokov. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne informácie o pozadí alebo motíve incidentu, dodala polícia.

Schäuble bol najdlhšie pôsobiacim poslancom v nemeckej histórii. Bol členom Kresťanskodemokratickej únie (CDU) 51 rokov - od roku 1972 až do svojej smrti 26. decembra 2023.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

U. S. Steel Košice vyprodukoval v roku 2023 približne pätinu emisií Slovenska

U. S. Steel Košice vyprodukoval v roku 2023 približne pätinu emisií Slovenska v porovnaní s rokom 2022. Ide o 7,96 milióna ton oxidu uhličitého.

V roku 2018 koncern deklaroval, že emisie oxidu uhličitého, ktorých v spomínanom roku emitoval 9,4 milióna ton, zredukuje o 65 percent. To by znamenalo, že jeho ekologický režim by po novom emitoval už iba 3,3 milióna ton oxidu uhličitého ročne, čo predstavuje úsporu približne štyroch a pol miliónov ton emisií.

Inými slovami emisie, ktoré by si Slovensko želalo odbúrať, sú bezpečne uložené v košickej oceliarni a pravdepodobne tam ešte niekoľko rokov ostanú.

Viac sa dočítate v článku Damiána Königa:

Ako plánujeme naplniť dekarbonizačné ciele EÚ? Dnes to presne nevie ani envirorezort

Mohlo by Vás zaujímať Ako plánujeme naplniť dekarbonizačné ciele EÚ? Dnes to presne nevie ani envirorezort

Minúta  |  

Ženu niekoľko mesiacov trápili bolesti hlavy. Po privolaní záchrannej služby ju z nemocnice poslali domov, o niekoľko hodín zomrela

Ženu niekoľko mesiacov trápili bolesti hlavy. Po privolaní záchrannej služby ju z nemocnice poslali domov, o niekoľko hodín zomrela. "Neviem, čo budem robiť. Nemám chuť ani žiť. Budem sa snažiť pomôcť aspoň našej dcére. My sme mali neskutočnú lásku," dodal zdrvený vdovec.

Zosnulá 38-ročná Veronika z Mostu pri Bratislave sa na silné bolesti hlavy začala sťažovať ešte vlani v decembri. "Mala strašné bolesti hlavy. Neskutočné bolesti, tŕpnutie ruky a nevedela sa ani pohnúť z postele. Volali sme pohotovosť. Tu došli, povedali, máte panický atak, to je bežné, dýchajte do sáčku," spomína manžel Petar na manželkin zdravotný stav pre portál Noviny.

Tvrdí, že aj návšteva obvodnej lekárky potvrdila, že nejde o nič vážne, preto Veronika tlmila svoje bolesti liekmi. Posledná situácia zlého zdravotného stavu, keď v noci zvracala 20-krát, sa jej však stala osudnou.

"Ja som sa bál, aby sa neotrávila. Hneď som volal na tiesňovú linku," uvádza manžel. Po Veroniku mala podľa informácií prísť rýchla zdravotná služba a odviezť ju do ružinovskej nemocnice. Odtiaľ však manželku prepustili krátko pred piatou hodinou ráno. Zvracala aj celú cestu späť domov. 

"A hovorila zomieram, zomieram. Hovorím – zlato, volám sanitku. Nie oni mi nič nepomôžu, ja zomieram," opisuje situáciu manžel Petar Petrov. 

Zdravotná služba prišla preto pre Veroniku znova po niekoľkých hodinách od prepustenia. Mladá žena však v sanitke upadla do bezvedomia, čím nastala mozgová smrť. Manžel na moment spomína s krivdou, lebo zdravotníci podľa neho desať minút nemohli nájsť prístroje na oživenie. CT až neskoro odhalilo, že Veronika mala cystu na mozgu.

(joj)

Minúta  |  

Kristersson je otvorený rozmiestneniu jadrových zbraní vo Švédsku v čase vojny

Ulf Kristersson je otvorený tomu, aby povolil rozmiestnenie jadrových zbraní na území Švédska v čase vojny. "V tom najhoršom prípade musia byť demokratické krajiny v našej časti sveta nakoniec schopné brániť sa proti krajinám, ktoré nás môžu ohrozovať jadrovými zbraňami," povedal švédsky premiér.

"V čase vojny je to úplne iná záležitosť. Všetko by záležalo od toho, čo sa stane," uviedol.

Švédsky parlament bude v júni hlasovať o schválení obrannej dohody so Spojenými štátmi, ktorá by USA umožnila skladovanie vojenského vybavenia a zbraní vo Švédsku. V uplynulých týždňoch sa pritom ozývajú hlasy volajúce po tom, aby Švédsko v dohode uviedlo, že neumožní na svojom území rozmiestnenie jadrových zbraní.

Švédska vláda opakovane uviedla, že to nie potrebné vzhľadom na širšiu dohodu o jadrových zbraniach a rozhodnutie parlamentu, ktoré zakazuje jadrové zbrane vo Švédsku v čase mieru. Počas vojny však môže byť podľa Kristerssona všetko inak.

Dodal však, že akékoľvek rozhodnutie o rozmiestnení jadrových zbraní vo Švédsku bude môcť prijať len samotné Švédsko, a nie Spojené štáty. "O švédskom území rozhoduje Švédsko," uviedol.

Kristersson poukázal aj na to, že cieľom vstupu do NATO bolo vyhnúť sa spomínanej situácii. Ak by Ukrajina totiž bola členom NATO, "Rusko by ju nenapadlo", domnieva sa premiér.

(tasr, afp, sveriges radio)

Minúta  |  

Nulandová sa vyhýba odpovedi na otázku, či USA veria, že Ukrajina získa späť všetky svoje územia

Victoria Nulandová sa vyhýba odpovedi na otázku, či USA veria, že Ukrajina získa späť všetky svoje územia z roku 1991. Námestníčka ministra zahraničných vecí USA uviedla, že v súčasnosti je ťažké predpovedať, či je takáto forma víťazstva Ukrajiny možná.

"Všetky vojny sa končia rokovaniami a je vecou Ukrajiny, aby rozhodla o svojich územných cieľoch. Kyjev však ešte nie je dostatočne silný na to, aby začal rokovať. Chceme, aby bol Putin vytlačený z každého štvorcového kilometra ukrajinského územia. Ale kým Ukrajina nebude dostatočne silná, nevieme, ako to bude možné," odpovedala Nulandová.

Pokračovala, že prípadné budúce dohody by mali zabezpečiť silnú, nezávislú, demokratickú a ekonomicky životaschopnú Ukrajinu, a sú potrebné záruky, že sa Vladimir Putin po čase nevráti s novou vojnou.

"Nemyslím si, že Putin je pripravený na čestné rokovania. Rád by na Ukrajine videl lídra ako Janukovyč, ktorý by bol pripravený podriadiť sa chúťkam Moskvy," povedala Nulandová.

(ukrajinská pravda)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.