Kraj má na krku protest prokurátora. Stihne zareagovať?

KOŠICE - Na pondelkovom (29. 4.) zastupiteľstve Košického samosprávneho kraja (KSK) vyplával na povrch ďalší problém. Protesty prokurátora. Tie sa týkajú Správy ciest Košického samosprávneho kraja (SC KSK).

Krajské zastupiteľstvo 29. apríla 2024 Krajské zastupiteľstvo sa zatiaľ nezaoberalo protestom prokurátorky. Foto: Redakcia

Akoby káuz okolo SC KSK nebolo dosť, na ďalšiu poukázala košická krajská prokurátorka Alena Mosná. V jednom z prípadov ide o upozornenie prokurátora, ktoré sa týka poverenia Petra Vaľka. Presnejšie 23. novembra mal predseda KSK Rastislav Trnka poveriť vedením SC KSK Petra Vaľka, ktorý bol dovtedy prevádzkovým riaditeľom SC KSK.

Peter Vaľko mal vo funkcii dočasne nahradiť dovtedajšieho generálneho riaditeľa SC KSK Antona Trišča, ktorý skončil 9. novembra 2023 vo vyšetrovacej väzbe, pretože čelil obvineniu za obzvlášť závažný zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Ide o prípad sporného obstarania posypových nadstavieb, pričom k nim neboli doklady. Kvôli tomu ich cestári počas zimnej údržby nemohli legálne používať.

„Preskúmaním listinného dôkazu vzťahujúceho sa na vec a zohľadniac platnú právnu úpravu bolo zistené, že postup predsedu KSK, ktorý poveril riadením príspevkovej organizácie jej zamestnanca Ing. Petra Vaľka pred uskutočneným výberovým konaním bol nesprávny a v rozpore so zákonom,“ konštatuje prokurátorka v upozornení.

Odôvodnila to tým, že podľa zákona o samosprávnych krajoch je zastupiteľstvu vyhradené zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, tak aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe.

Z tohto ustanovenia podľa prokurátorky jednoznačne vyplýva, že zakladať a zrušovať právnické osoby môže iba zastupiteľstvo. Úlohou predsedu kraja je pretransformovať toto rozhodnutie navonok vo vzťahu k tretím osobám.

Prokurátorka preto na základe zisteného vyslovila záver, že predseda KSK tým, že poveril vedením príspevkovej organizácie konkrétnu osobu bez predchádzajúceho uznesenia krajského zastupiteľstva, zasiahol do jeho kompetencie a konal tak v rozpore so zákonom.

V upozornení ďalej prokurátorka vysvetľuje, že pripustenie opačného výkladu by bolo spomínané obchádzanie zákona, pričom jeho zmyslom je zabrániť tomu, aby predseda kraja mohol do funkcie dosadiť kohokoľvek svojvoľne. Navyše je podľa nej zmyslom dosiahnuť konsenzus a nevyhnutnú spoluprácu medzi predsedom kraja a zastupiteľstvom na nominovaní osoby, ktorá má daný post zastávať.

Prokurátorka poukázala aj na to, že Trnka zvolal už 15. novembra 2023 zastupiteľstvo, ktoré sa konalo 23. novembra. Jediným bodom bolo odvolanie Trišča z funkcie. Ten sa jej vzdal. Problém je v tom, že Úrad KSK informoval médiá o Vaľkovom poverení už o 10 dní skôr, teda 13. novembra 2023. Prokurátorka navrhla tiež prijatie účinných opatrení tak, aby v budúcnosti k podobným prípadom nedochádzalo.

Dôležité ale je, že KSK je povinné vybaviť upozornenie prokurátorky bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od jeho doručenia, ak ho považuje za odôvodnené. V tejto lehote musí odstrániť aj protiprávny stav.

Protest prokurátorky sa týkal podnetu, ktorý na krajskú prokuratúru podala skupina poslancov – Miloš Ihnát, Jaroslav Polaček, Lucia Gurbaľová, Štefan Lasky a Iveta Rušinová. Spomínaní poslanci poukázali nielen na to, že podľa nich Trnka svojvoľne vymenoval Vaľka do funkcie, čo sa dozvedeli iba z médií, ale mimoriadne zastupiteľstvo ukončil po pár minútach. Po hlasovaní, v ktorom zobrali na vedomie vymenovanie Vaľka, pričom Trnka neumožnil rozpravu.

Predseda kraja vtedy argumentoval tým, že keďže sa Trišč vzdal funkcie, tak už nebol ďalej dôvod pokračovať v zastupiteľstve. Prokurátorka však v proteste dala poslancom za pravdu. Podľa nej je poslanec okrem iného oprávnený predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy, a to je možné len počas rozpravy. Iné ustanovenie rokovacieho poriadku na zmenu dáva podľa prokurátorky predsedajúcemu možnosť rozhodnúť len na základe jeho vlastnej úvahy.

Rokovací poriadok by mal byť podľa prokurátorky zmenený tak, aby mohli poslanci uplatniť svoje právo predniesť návrhy v zastupiteľstve. A to je možné len počas rozpravy. Preto by nemalo byť rozhodnutie o tom, či rozpravu k príslušnému bodu rokovania otvoriť, alebo nie, len na predsedajúcom.

Na upozornenie a protest prokurátorky poukázal na pondelkovom (29. apríla) zasadnutí poslanec Jaroslav Polaček. Ten navrhol, aby sa zastupiteľstvo zaoberalo protestom aj upozornením.

„Je pravdou, že sme dostali upozornenie aj protest prokurátorky. Ale je tam stanovená lehota, budeme postupovať v súlade so zákonom. Rešpektujeme názor prokurátorky, ale budeme vás informovať v najbližšom období. Lehota ešte nebola skonzumovaná, takže my s týmito vecami naložíme tak, ako nám káže zákon. Dnes ešte nie je čas, keď by sa mali tieto veci prerokovávať,“ odpovedal Polačekovi riaditeľ Úradu KSK Boris Bilčák.

„Ja už toho mám plné zuby, ako dokážete prekrúcať zákony. Neviem, čo je na proteste a upozornení nepochopiteľné a prečo potrebujeme prekrúcať,“ reagoval Polaček.

„Ja na zastupiteľstvá nechodím hlasovať ako teľa. Chodím tu preto, aby som posunul kraj. Nevedel som o protestoch prokurátorky, ale v serióznej spoločnosti treba informovať, že takéto náležitosti od prokuratúry prišli. Na mimoriadnom zastupiteľstve som sa vtedy ako jediný zdržal hlasovania. Ak dal pán Polaček návrh, hlasujme o ňom,“ pridal sa ďalší poslanec Miloš Ihnát.

Krajskí poslanci však Polačekov návrh zmietli zo stola. O upozornení a proteste prokurátorky sa tak vôbec nerokovalo. Otázkou ale je, či KSK che na upozornenie a protest prokurátorky reagovať. Ak áno, stihne to? „Tento bod nebol predmetom dnešného zastupiteľstva, takže v najbližších dňoch vydáme obsiahlejšiu tlačovú správu, kde sa k tomu vyjadríme. Jednostranné interpretovanie paragrafov je špecialita pána poslanca [Polačeka, pozn. red.]. My s ním nesúhlasíme,“ naznačil ďalší postup predseda KSK Rastislav Trnka.

„Keď to bude musieť byť predmetom zastupiteľstva, tak to zaradíme, ale momentálne to nebolo nutné. Máme 30 dní na to, aby sme sa k tomu zaujali postoj. Protest prišiel 8. apríla, takže do 8. mája sa vyjadríme a následne, ak to bude nutné, tak to prerokujeme v zastupiteľstve,“ uzavrel Trnka.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac