Kufrík vydal ďalšie tajomstvá. Fotky spred desaťročí s hodnotou pokladu

„Našla som príbeh rodiny, ktorý je fascinujúci kvôli tomu, že ten kufrík bol dlhé roky v garáži. V nej som našla aj škatuľu s vecami a plno nevyvolaných negatívov. Vôbec neviem, čo na nich je,“ prezradila vtedy Košickému Štandardu dedička kufríka Sidónia Szabová.

Vo voľnom čase sa snaží postupne prenikať do tajomstiev fotiek, ktorých môže byť bez akéhokoľvek preháňania aj niekoľko tisíc. Navyše zistila, že jej predkovia boli majiteľmi Kapušianskeho hradu a členmi šľachtického rodu Kapy. „Kapyovci pochádzali z rodu Tetényi. Keď nanovo postavili hrad, začali používať prídomok Kapy z Kapušianskeho hradu Kapy de Kapivár,“ vysvetlila Sidónia Szabová.

Počas bádania v archívoch zistila viacero zaujímavostí. Rod Kapy spája aj vzdialené príbuzenstvo s anglickým šľachtickým dvorom. Z našich šľachtických rodov je zaujímavé prepojenie s Drugetovcami, Semseyovcami či Dessewfyovcami. No zaujíma ju aj to, aká je spojitosť s Košicami. „Práve z hradnej vetvy pochádza Mária Kapy a práve ona sa vydala do rodiny Szabovcov. A práve s nimi sa potom ocitla v Košiciach vo štvrti Tábor,“ upresnila pani Szabová s tým, že Mária de Kapy je pochovaná na košickom cintoríne. Zomrela koncom II. svetovej vojny v roku 1945. Časť rodiny skončila v USA.

„Šľachtický pôvod jej nebol nič platný, treli biedu. Aj môj otec mal tri zamestnania, aby nás uživil. Bol nesmierne pracovitý človek,“ zaspomínala si pani Sidónia. Dodala, že za bývalého režimu mal aj problémy. „Komunisti si ho zavolali na politbyro a povedali mu, že vystrkuje rožky, preto nemôže mať vyššie vzdelanie. Tak mu určili, že bude vodárom. Povedal, že dobre. Stal sa jedným z najlepších vodárov, tak ho všade volali,“ opisuje pani Szabová ďalšie zážitky.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťTajomstvo starého kufríka. Odkryl históriu rodiny, aj zaniknutých častí Košíc

Niektorým papalášom to malo prekážať, tak mu oznámili, že bude robiť zvárača. Juraj Szabo opäť súhlasil. Znovu sa vypracoval na jedného z najšikovnejších. „Malo to aj pozitívum. Celkom slušne sa uživil. No znovu zasiahli zhora a povedali, že bude elektrikár. Nakoniec to vzdali, lebo otcovi sa darilo aj v tejto profesii. Ovládal viacero remesiel, bol miernej povahy, a zrejme aj to mu pomohlo,“ dodala s úsmevom pani Szabová.

Vďaka zručnosti a ovládaniu viacerých remesiel nemal za socializmu núdzu o fušky. „Tým, že ho prinútili vyučiť sa, získal fortieľ a volali ho na chaty, či stavby domov. Vtedy sa to nedalo oficiálne. Šlo o kšefty, ktoré boli síce nelegálne, no toto už našťastie nikto neriešil,“ zaspomínala na svojho otca.

Ako rodina nemohli veľmi chodiť do zahraničia. Na dovolenku šli občas do Maďarska, či na Zemplínsku Šíravu. „Pamätám si aj na ostatných členov rodiny ako na veselých a zábavných ľudí. Na druhej strane neschopných spracovať realitu, na čo doplatila celá rodina. Ťažko sa prispôsobovali dobe, mali určitý štandard a nepochopili, že sa musia zamestnať alebo podnikať. To, čo sa dalo, rozpredali, no nedalo sa z toho žiť večne, a tak sa znižoval aj komfort. Môj otec mal vďačnú povahu v tom, že kdekoľvek ho poslali, tam si zastal svoje miesto,“ dodala pani Szabová.

Szabovci zakotvili vo štvrti Tábor v Košiciach, kde žili dlhé roky na Dýmkovej ulici 35 až do asanovania celej štvrte. Juraj Szabo mal veľkého koníčka. „Bol zvedavý a keď sa dalo, všade fotil. Svedčí o tom množstvo fotografií, ktoré zanechal. Rád cestoval, podľa fotiek boli spolu s mamou v Budapešti aj v Prahe. No najviac fotiek je odtiaľto, z Košíc,“ uzavrela pani Szabová.

Z archívu Juraja Szaba prinášame ďalšie fotografie miest a zákutí, ktoré buď už neexistujú, alebo vyzerajú inak. Napríklad Mlynský náhon, či vtedajšia Pionierska, dnes Detská železnica. Podarilo sa mu zachytiť aj atmosféru košického maratónu. No schválne, či niektoré miesta spoznáte.

Foto v galérii: Juraj Szabo