Jednou je vládou a následne parlamentnom schvaľovaný rozpočet na chod kancelárie. Druhou oblasťou je dvadsať rokov riešené bývanie prezidenta v rezidencii na Slavíne, kde kancelária podnikla viaceré kroky, no riešenie problému zostane novému prezidentovi.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) spresnil, že ani v jednom z kontrolovaných rokov 2019 až 2023 schválené rozpočty nepokrývali ani reálne plánované potreby Kancelárie prezidenta, a to aj napriek tomu, že sa o navýšenie výdavkov žiadalo každý rok.

„Ako príklad dobrej praxe pre iné štátne inštitúcie sa ukázal účinný vnútorný kontrolný systém kancelárie, v rámci ktorého kontrolóri nenašli žiadne nedostatky," informoval NKÚ. Kontrolóri sa teda zamerali na prezidentskú kanceláriu po piatich rokoch, keďže kontroly pri ukončení mandátu prezidenta v rokoch 2015 a 2019 vyhodnotili ako prínosné.

„Skutočné výdavky kancelárie mali v kontrolovaných rokoch stúpajúci trend, klesli medziročne len raz, a to z roku 2019 na rok 2020 a pohybovali sa vo výške od 5,7 do 8,7 milióna eur," priblížili kontrolóri s tým, že podstatná časť boli bežné výdavky a najväčší podiel išiel na mzdy a odvody v priemere 89 zamestnancov, a to 63 percent. Priemerne 37 percent boli výdavky na tovary a služby.

„Kapitálové výdavky boli použité najmä na čiastkovú modernizáciu a rekonštrukciu budov v správe kancelárie. Hodnota majetku, ktorý spravovala, sa v sledovanom období zvýšila celkovo o približne jeden milión eur a na konci roka 2023 presiahla 19 miliónov eur," informoval NKÚ a spresnil, že hodnota stúpla vďaka modernizácií a rekonštrukcii budov.

Kontrolóri zistili, že Kancelária prezidenta SR pri čerpaní prostriedkov dodržala všetky výdavkové ukazovatele, a to aj napriek tomu, že rozpočet výdavkov kapitoly kancelárie rozpočtovými opatreniami upravili v priebehu jednotlivých rokov o 11 až 57 percent oproti schválenému rozpočtu.

(sita)