ŽILINA/SUČANY – Máj je v dvoch žilinských rodinách už päť rokov v znamení mimoriadne tragickej udalosti. Teličákovci spomínajú na svojho syna Tomáša († 16), ktorý odišiel z tohto sveta za veľmi dramatických okolností. Rodičia Koneční robia možné-nemožné, aby dostali spoza mreží dcéru Juditu, ktorá si za vraždu kamaráta odpykáva trest 12 rokov a 4 mesiace v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.
Psychiatrička Danica Caisová hovorí, že odhadnúť to, ako sa bude vyvíjať život Judity po prepustení na podmienku, respektíve odpykaní si celého trestu, je ťažké predpovedať.
„Je možné, že nájde vo väzení cestu najprv sama k sebe, dospeje, získa nové zručností, keďže tam nemôže len nečinne vysedávať. Zároveň tým, že má dosť času na premýšľanie, získa iný pohľad na svet, aj na to, čo jej je kladené za vinu. Dôležité je, ako sa postaví k spolupráci s terapeutmi či už vo väzení, alebo neskôr v civilných podmienkach,“ povedala pre Žilinský Štandard renomovaná lekárka.
Podľa Caisovej táto možnosť tam je, keďže nebola predtým trestaná a neprežila väčšinu svojho života za mrežami.
„Ten potenciál tam je, to nie je nejaký ostrieľaný kriminálnik. Hoci výskumy v penitenciárnej starostlivosti [súbor osobitných opatrení zameraných na „zavŕšenie nápravy“ odsúdených a pomoci pri ich zaradení do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu – pozn. red.] hovoria, že päťročné tresty plnia ešte prevýchovnú funkciu, dlhšie už len represívnu,“ uviedla skúsená psychiatrička.
Dodala, že dôležité bude ako ju prijme okolie. „Rodičia podľa všetkého stoja za ňou a veria, aj napriek odsúdeniu, v jej nevinu. Tie roky vo väzení jej budú chýbať a určite sa podpíšu na jej živote, veľa záleží od nej samej,“ pokračuje.
Dlhodobá pomoc a starostlivosť jej budú poskytnuté aj po opustení brán väzenia. „Či ich vyhľadá dobrovoľne, alebo jej budú nariadené súdom, určite uľahčia adaptáciu do bežného života so všetkým, čo so sebou prináša. S režimom dňa, ktorý si určí sama a nie, že jej ho niekto nariadi – budíček, jedlo, pracovná činnosť, vychádzka a iné,“ vysvetľuje doktorka Caisová.
Judita to podľa jej slov nebude mať ľahké. „Možno by bolo dobré uvažovať o zmene prostredia, odsťahovaní, aby sa vyhla minimálne slovným útokom od tých, ktorí ju spoznajú, keďže prípad bol dlhodobo medializovaný. Dajme jej však šancu,“ uzavrela uznávaná odborníčka.
Práve pri príležitosti smutného päťročného výročia sa objavili informácie, že Judita nezaháľa a za mrežami pokračuje v gymnaziálnom štúdiu, dokonca uvažuje, že po maturite nastúpi na lekársku fakultu.
„Dištančná metóda štúdia medicíny neprichádza do úvahy, len prezenčná. Výnimky neexistujú. V prípade Judity, aj preto čo spáchala, nebolo by to vhodné. Ja osobne, by som určite nedal súhlas na jej prijatie,“ povedal dekan jednej z lekárskych fakúlt, ktorý si pre citlivosť témy želá ostať v anonymite.
Poznamenal, že pravda je aj to, že absolutórium medicíny ponúka možnosť nepracovať s pacientmi, ale v klinických odboroch napríklad biochémia, histológia a podobne.
„Ona sa však dopustila „hrdelného“ zločinu, odporučil by som jej štúdium iného smeru, medicínu nevidím ako dobrý nápad.“
Judita sa k vražde, ktorá sa odohrala na žilinskom sídlisku Vlčince 16. mája 2019, nikdy nepriznala. Stále zotrvala na historke, s ktorou vyrukovala vtedy, keď volala na tiesňovú linku a vysvetľovala operátorke dôvod telefonátu. Verzie, že na chlapca údajne zaútočil falošný odpočtár elektriny, sa pôvodne chytila aj polícia.
Vyšetrovatelia však po troch dňoch obvinili z brutálnej vraždy práve študentku, keďže nič z toho, čo spomenula vo výpovediach, nepotvrdili ani susedia, ale ani dostupné kamerové záznamy.
Muža, na ktorého by sedel jej opis, polícia nenašla, okrem toho jeden z dvoch nožov, ktorými bol chlapec zavraždený, našla polícia v zásuvke stolíka v jej detskej izbe.
Mladá Žilinčanka zhruba po týždni (23. mája 2019) putovala do vyšetrovacej väzby v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Rodičia svoju dcéru neustále podporovali. Najmä otec sa netajil, že urobí všetko preto, aby dokázal nevinu svojej dcéry.
Žilinský okresný súd však konštatoval, že (v tom čase) obžalovaná konala v silnom afekte, v ktorom zasadila Tomášovi 49-bodnorezných rán do rôznych častí tela, pričom opakovane zasiahla životne dôležité orgány. Motív bol neznámy.
Rozsudkom napokon poslal súd Juditu na viac než dvanásť rokov za mreže. Nasledovalo odvolanie, Krajský súd v Žiline však potvrdil rozsudok prvostupňového. Pokusy o prepustenie dievčaťa spoza mreží na podmienku, a nahradenie väzby dohľadom mediačného a probačného úradníka teda nevyšli.
Nasledovalo (v roku 2021) podanie mimoriadneho opravného prostriedku na najvyššiu slovenskú súdnu inštanciu, ktorým sa odsúdená, spolu so svojim právnym zástupcom domáhali zrušenia trestu odňatia slobody.
„Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí [v marci 2024 – pozn. red.] odmietol dovolanie obvinenej ml. J.H.K. Ďalšie informácie verejnosti poskytneme až po doručení písomného vyhotovenia rozhodnutia procesným stranám,“ uviedla pre Žilinský Štandard hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová.
Judita bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie až po štyroch rokoch.