Zažite prechádzku časom. História prešovských ulíc odhaľuje príbehy ľudí a ich domov

PREŠOV – Dlhoročné pátranie Martina Dudáša po zmiznutých prešovských objektoch prinieslo ovocie v podobe už jeho štvrtej publikácie. Knihu „Z histórie prešovských ulíc“ autor odprezentoval počas besedy na pôde Krajskej galérie v Prešove 16. mája pre Klub priateľov galérie.

viber_image_2024-05-17_14-30-29-889 Martin Dudáš počas prezentácie knihy v Krajskej galérii v Prešove. Foto: KG

Kniha Z histórie prešovských ulíc autora Martina Dudáša nadväzuje na poslednú kapitolu jeho predošlej publikácie z roku 2018 „Spomienky starých Prešovčanov“, konkrétne na kapitolu – Zaniknuté ulice, budovy a objekty.

Autor bol spočiatku presvedčený, že čitatelia budú viac reagovať na ľudské príbehy a spomienky starých Prešovčanov, ktoré zachytil v predchádzajúcej publikácii.

„Počas rozhovorov s pamätníkmi, s ktorými som bol v kontakte už počas zbierania materiálu k predošlej knihe, som bol prekvapený, že si doslova vyžiadali, aby som začal pátrať po niekdajších pôvodných domoch, budovách, v ktorých žili a pracovali ich predkovia a ktoré doslova zmizli alebo boli nahradené novou výstavbou,“ približuje Prešovskému Štandardu Martin Dudáš.

Podľa autora sa významné a dominantné objekty, z ktorých dnes už mnohé neexistujú, nachádzali na uliciach – Košická, Námestie legionárov, Štefánikova, Grešova, kpt. Nálepku, Partizánska a Plzenská. Spomínané ulice boli predmetom jeho niekoľkoročného pátrania a študovania historických prameňov. 

„Kniha je zameraná prevažne na Prešov v medzivojnovom období, pretože vtedy malo mesto ešte nedotknutý pôvodný historický kolorit. Prvé asanácie začali už za Slovenského štátu v 40. rokoch 20. storočia, napríklad na námestí Legionárov, kde postavili Justičný palác a Veľkú Poštu,“ vysvetľuje autor publikácie.

Spočiatku sa neplánoval venovať menším, pôvodne remeselníckym domčekom, ale znova vyšla požiadavka od žijúcich pamätníkov.

„Priznám sa, že to bolo naozaj miestami dosť náročné – zmapovať historicky menej významné objekty. Musel som prehľadávať historické pramene, staré pozemkové knihy, kartografické mapy, z ktorých mnohé poznamenal zub času. Nakoniec som však rád, že takmer z deväťdesiatich percent sa mi podarilo zdokumentovať ako daná ulica vyzerala v 30. rokoch min. storočia,“ opisuje Dudáš.

Pri pátraní po pôvodných objektoch autora zaujal reklamný oznam „Kachliarsky závod Prešovskej ľudovej banky“, zverejnený v novinách Naša zástava, ktorý vychádzal v šarišskom dialekte. Závod stál na Košickej ulici č. 24, do prevádzky bol uvedený 9. 1. 1890.  

„Budovu závodu na výrobu kachlí projektoval mestský architekt Sándor Bretz. Kachliarsky podnik zohrával dôležitú úlohu pri výchove a vzdelávaní budúcich kachliarskych remeselníkov. Na jeho mieste dnes sídli SPŠE a študentský internát, ide o nárožie dnešných ulíc Masarykova a Plzenská,“ približuje Dudáš.

Autor prezradil, že v súčasnosti sa rozhodol pre tvorivú pauzu, no do budúcnosti nevylučuje, že by sa chcel viac venovať spracovaniu histórie Prešovskej župy.

Martin Dudáš predstavil publikáciu „Z histórie Prešovských“ ulíc aj formou výstavy fotografií vo foyeri budovy PSK spojenú s predajom knihy. Výťažok z predaja autor venoval Nadácii pre podporu rodiny, ktorá vznikla v roku 2019 v rámci PSK.