Po Poloninách chce kraj oživiť aj Čergov. Utajenú divočinu Slovenska zatraktívnia

Destinácia Čergov sa nachádza v regióne Šariš a zasahuje do okresov Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa a Bardejov. V centre tejto destinácie je pohorie Čergov, ktoré patrí do Východných Karpát a najvyšším vrcholom je Minčol (1 157 m n. m.). Územím Čergova sa tiahne hlavné európske rozvodie – rieka Poprad smerujúca do Poľska a rieka Torysa smerujúca do Čierneho mora. Mnohí nazývajú Čergov prírodným unikátom, iní utajenou divočinou na Slovensku.

Súčasťou destinácie Čergov je aj rekreačná lokalita Drienica – Lysá, ktorá sa nachádza v regióne Šariš. Stredisko Lysá je 25 km severne od Prešova nad mestom Sabinov. Má dlhoročnú históriu, no až do roku 2019 bolo desať rokov neaktívne - až do príchodu nových majiteľov, ktorí sa rozhodli stredisko zrekonštruovať a uviesť ho znova do života.

„Z pohľadu regionálneho rozvoja je rekreačné stredisko Lysá športovou, turistickou aj prírodnou destináciou s celoročným využitím a smerom do budúcna s väčším potenciálom pre letný turizmus, hoci toto stredisko bolo doposiaľ viac známe najmä ako zimné lyžiarske stredisko,“ píše sa v dôvodovej správe k materiálu oživenia Čergova, ktorý v pondelok prejednávali krajskí poslanci na zastupiteľstve. Zámerom kraja je v tejto oblasti pomôcť s rekonštrukciou príjazdovej cesty a tiež financovaním lanovky.

Destinácia cestovného ruchu Čergov má podobne ako Poloniny svoj potenciál. PSK preto navrhuje niekoľko opatrení, ktorými by túto oblasť oživili.

Pôjde napríklad o objavovanie turistických trás so sprievodcom, budovanie pozorovateľní, vytvorenie ozdravno-kyslíkových trás, akou je napríklad Lesná kyslíková dráha v Bardejovských kúpeľoch. Do značených turistických a cyklotrás by mala pribudnúť Jakubovianska priehrada, kde by mala byť postavená vyhliadka a tiež fotoautomat.

Z hľadiska kultúry a histórie by sa malo v tejto oblasti vybudovať Múzeum Rómov, a to v obci s vysokým počtom týchto obyvateľov. Zvýšiť by sa mala propagácia drevených kostolíkov v Hervartove, Lukove, Tročanoch, Fričke, Kožanoch, Jedlinke a Krivom, tiež drevených zvoníc v Jánovciach, Lukavici a Olšavciach. Vytvoriť by sa mali nové turistické trasy po stopách starých remesiel ako sklárstvo (obec Kružlov), šindliarstvo, košikárstvo a korytárstvo (obec Hervartov).

Zatraktívniť by sa mali aj hrady Kamenica a Hanigovce. Využiť chcú tiež potenciál výroby medovicového medu, ktorý sa produkuje len z čergovských jedlí (Obec Šiba, Richvald, Hervartov). Tieto medy sú oceňované vo svete, preto chce PSK vytvoriť náučné miesta, resp. prehliadky, prípadne ochutnávky „Ako sa vyrába med“.  

V Čergove by na rôznych miestach mali pribudnúť aj automaty na občerstvenie, bike pointy, toalety, altánky, oddychové zóny, útulne a tiež vyhliadkové veže. Zároveň tiež nové turistické trasy, cyklotrasy, zábavno-náučné chodníky či trasy na bežecké lyžovanie v oblasti Drienica, Lysá, Červená voda, Minčol, Majdan, Hertník. Spomína sa tiež vybudovanie ziplinu alebo bobovej dráhy.

Oblasti Lysá aj Čergov by mali byť dostupné, preto chce PSK rekonštruovať prístupové cesty a zlepšiť dopravné prepojenia. Odhadované výdavky na rozvoj cestovného ruchu v destinácii Čergov predstavujú desať miliónov eur. Financované majú byť z vlastných zdrojov PSK a tiež zo zdrojov štrukturálnych fondov EÚ. Jednotlivé zámery a návrhy by mali realizovať v rokoch 2024-2029.

Poslanec Michal Kaliňák označil tento materiál za „wishlist“ snov. „Nie je tam zmienka o konkrétnom financovaní, je to náčrt snov, na ktoré nám chýba hotovosť. Ak máme záujem ísť do ideového rámca, skúsme dopracovať konkrétne kroky, akým spôsobom, s akými financiami, upresniť časový harmonogram atď.,“ uviedol. Na tom, že materiál je nutné dopracovať, sa zhodlo viacero poslancov.

Rovnako sa zhodli aj na spornom bode návrhu, a to financovaní lanovky vedúcej do lyžiarskeho strediska Lysá. „Vyrušuje ma, že ide o lanovku, ktorá patrí súkromným podnikateľom a my máme do nej investovať,“ povedal Miroslav Benko s tým, že v návrhu vidí viacero otáznikov.

Jedným z nich je aj to, že vo viacerých zámeroch ide o výstavby, no ide o chránené územia a ich realizácie podliehajú presným povoleniam a postupom. „Aby sme nenarazili na blok, že do tohto územia napokon nemôžeme ísť,“ dodal.

Ako v diskusii uviedol župan Milan Majerský, v pondelok schvaľovali len ideový zámer. „Na nasledujúcom zastupiteľstve už budeme rozoberať a schvaľovať konkrétne body a sumy,“ vysvetlil. Zámer vidia ako zmysluplný viacerí poslanci. Michal Didík z pohraničnej obce Čirč upriamil pozornosť na susedných Poliakov, ktorí vedia na turizmus čerpať eurofondy vo väčšej miere ako Slováci. „Príroda Čergova však nemá obdobu, na poľskej strane taká neexistuje,“ dodal s tým, že zámer podporí.

Za výnimočný považuje Čergov aj poslanec a primátor Sabinova Michal Repaský, ktorý tvrdí, že ide síce o menej známe, no nádherné miesto. „Susedíme ako mesto s týmto územím. Je to nádherná oblasť, do ktorej sme mnoho investovali,“ objasnil.

Poslanec Gabriel Paľa hodnotí územie ako miesto aj pre menej solventných ľudí, ktorí nemajú peniaze napríklad na Vysoké Tatry. „Turistiku v Čergove vedia využívať najmä školy, ktoré majú pohorie v blízkosti. Zozbierajme všetkých starostov, primátorov, urobme konferenciu a vytvorme stratégiu, ktorá zabezpečí rozvoj regiónu na 30 rokov,“ navrhol.

Ideový zámer napokon po dlhej diskusii poslanci schválili. Prešiel však v pozmeňujúcej podobe na návrh poslanca Mareka Hrabčáka. V pondelok teda schválili len ideový zámer. Návrh bude musieť PSK prepracovať a zabezpečiť stratégiu rozvoja Čergova na päť rokov. Dopracovaný materiál by mali poslanci prerokovávať na najbližšom zastupiteľstve.