Výstava Medzi nami žehličkami: história žehlenia od mamutích kostí až po elektrické zázraky

Autorskou dvojicou konceptu je Dagmar Lobodová a Monika Jahodová. Celý vývoj žehličiek od začiatku 19. storočia do polovice 20. storočia si môžete v priestoroch múzea pozrieť až do 23. februára 2025. 

Návštevníci tejto výnimočnej výstavy sa oboznámia s históriou a rôznymi vývojovými fázami ručného aj strojového žehlenia, spoznajú typy žehličiek, ktoré boli v minulosti bežné v našich domácnostiach a zistia, že dnešné žehlenie môže byť aj vášňou či príjemným relaxom.

Výstava má viac ako sto artefaktov a zbierkových predmetov

,,Celá kolekcia mapuje vývojové obdobie od konca 18. a začiatku 19. storočia až do 50. rokov 20. storočia. Túto výstavu sme obohatili aj o unikátne artefakty z ďalších zbierkových kolekcií. Predmety sa týkajú žehlenia, prania, žmýkania a všetkého, čo súvisí so žehlením. Táto zbierka predstavuje stručný prehľad žehlenia od raných antických dôb až do 50. rokov, z ktorých máme zbierkové predmety,“ povedala k predstaveniu výstavy autorka výstavy a kurátorka hútnictva Dagmar Lobodová.

Žehličky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Nikto presne nevie, kedy a kto vynašiel toto zariadenie, dnes známe ako žehlička, ani v ktorej krajine sa prvýkrát objavilo. Vedci veria, že úplne prvý analóg žehličky vznikol, keď ľudia vytvorili prvé tkané odevy.

„Výstava je usporiadaná od najjednoduchšieho žehlenia, akým bolo hladenie koží pomocou kosti mamuta či horúcich kameňov, neskôr valčekmi a mangľami, až po prvé kvázi žehličky, napríklad hrncové, do ktorých sa dával piesok alebo žeravé uhlíky,“ upresnila autorka výstavy Dagmar Lobodová.

„Túto kolekciu sme obohatili o špecifické artefakty z našich zbierok – zo zbierky strojárstva, elektra, priemyselného dizajnu, ale hlavne zo zbierky hutníctva. Je tu 105 kusov všetkých artefaktov a zbierkových predmetov, z ktorých bol základ 40 žehličiek, ktoré dostalo múzeum do daru,“ opísala výstavu Lobodová.

Žehličky na území Slovenska

V roku 1930 sa v Trnave, v podniku Coburg, začala výroba žehličiek na Slovensku. Avšak, pre nedostatočnú elektrifikáciu Slovenska, ktorá sa rozbehla až po druhej svetovej vojne, bola výroba prerušená. „Jednoducho, nebolo pre koho vyrábať,“ doplnila Lobodová.

Až po vojne sa výroba opäť obnovila, pričom najpopulárnejším modelom sa stal typ žehličky 55N. Neskôr sa výroba presunula do Čiech. Tieto historické momenty na území Slovenska sú skvelou ukážkou vývoja žehlenia od jeho začiatkov až po modernú éru.

Zaujímavosti zo sveta žehličiek

Najťažšia žehlička na výstave váži až 7 kg, no okrem nej je možné pozrieť si aj všetky ostatné druhy žehličiek, ktoré sú usporiadané podľa historických období. Výnimočným kúskom je aj kulma, ktorú naši predkovia využívali na zvlnenie látky. Medzi exponátmi sú aj plynové žehličky, ktoré v minulosti predstavovali riziko požiaru alebo výbuchu.

Súčasťou kolekcie sú aj modernejšie žehličky. Významný prelom v žehlení nastal práve v roku 1882, keď Henry Seeley získal patent na elektrickú žehličku, čo uľahčilo celé používanie. Elektrická žehlička bola totiž podstatne ľahšia a efektívnejšia.

Postupom času sa žehličky zdokonaľovali napríklad zavedením termostatov či zlepšením dizajnu a materiálov. V priestoroch múzea sú pre návštevníkov pripravené aj tabule, kde sa môžu o žehličkách dozvedieť viac.

Zamestnanci si pripravili krátke video

V Slovenskom technickom múzeu využili aj modernejšiu technológiou, pomocou ktorej návštevníkom priblížia celý proces, žehlenia, prania či sušenia bielizne. Pomocou projekcie si môžu všetci záujemcovia pozrieť krátke video, ktoré si vo svojej réžií pripravili zamestnanci múzea.

Pre najmenších je pripravené kreslenie žehličkou, tzv. enkaustika či iné zaujímavé aktivity. Edukačné aktivity a tvorivé workshopy sú pripravené aj pre väčšie skupiny návštevníkov.