Po vydarenom výlete do Cannes (2020) a totálnom prepadáku s fiatkami (2023) to tentoraz Igor Matovič skúša v Kyjeve, kde sa asi zopakuje kampaňový neúspech z minuloročnej jesene. Výlet do Kyjeva však neukazuje len nevydarený marketing, ale aj Matovičov cynizmus.
Zostaňme však najprv pri marketingu. Igor Matovič je majster v tom, že vie uchopiť tému a zúžiť ju na heslo, ktorému rozumie každý volič. Tentoraz to robí cez hroby Ukrajincov a následný apel na zvýšenie vyzbrojovania Ukrajiny.
Jeho problém je v tom, že táto téma je už viac ako rok po dátume exspirácie.
Spoločnosť už v marci minulého roka žiadala opak toho, na čo apeluje Matovič. Cíti totiž, že silové riešenie postavené na vyzbrojovaní Ukrajiny zjavne nefunguje, keďže Rusi nekolabujú ani ekonomicky, ani na bojisku. Sankcie a nekonečné posielanie zbraní sa preto zdajú ako recept, ktorý nevedie k sľubovaným cieľom.
Naopak, aktuálne silnejú hlasy tých, ktorí volajú po rokovaniach o mierovom riešení. A silnejú nielen medzi Slovákmi. Naposledy sa k tomuto krídlu nesmelo pridal aj český prezident Petr Pavel, o ktorom je známe, že na verejnosti nehovorí nič, čo by predtým neprešlo odobrením vo vedení NATO.
Rovnakú časť spoločnosti dnes desia nápady z Francúzska či Pobaltia o zapojení vojakov NATO do konfliktu. Myšlienky o tom, že protivzdušná obrana Ukrajiny by sa mohla realizovať z územia Slovenska. Alebo výzvy na využívanie rakiet dodávaných zo Západu na zasahovanie cieľov v Rusku. Dôvod je jednoduchý - smrdí to eskaláciou a preliatím konfliktu ďalej do Európy.
Samozrejme, existuje tu aj nie zanedbateľná časť voličov, ktorí to vidia inak a želajú si to, po čom v Kyjeve volá Matovič, teda väčšie zbrojenie. No takýto volič nie je odkázaný na excentrika Matoviča, keďže podpora takýchto myšlienok sa nájde všade: od PS cez SaS (možno s výnimkou Sulíka) až po KDH s Demokratmi.
Preto táto téma Matovičovi nepomáha, veď v tejto agende sú silnejší jeho rivali. Ak sa líder obyčajných pokúša presvedčiť voličov, aby sa k nemu vrátili, lebo on má v ponuke niečo, čo im iní nedajú, tak si mal zjavne vybrať inú tému.
A to platí aj pre kresťanského voliča, ktorému sa Matovič zjavne snaží prihovoriť svojimi apelmi na kresťanskú morálku. Skrátka, neexistuje dôvod, prečo by mal volič KDH pre postoj k Ukrajine prebehnúť k Matovičovi.
Na druhej strane, Matovič sa vo videách snaží vyhraňovať voči stranám, ktoré vraj podporujú Rusko. No to dnes už nie je ani slamený panák, to je už priam vzdušný zámok.
Matovič dnes z marketingového hľadiska pripomína Progresívne Slovensko z roku 2020, ktoré s kampaňovým heslom "ideme do nich" vo finiši pred voľbami chodilo na protesty kotlebovcov, čím bolo - rovnako ako on dnes - evidentne celkom mimo hlavnej témy volieb. Výsledok si všetci pamätáme. PS vtedy skončilo mimo parlamentu.
Matovičovým problémom však nie je len zle namierený marketing. Je to aj jeho priam nechutne cynická forma.
Tá menšia časť problému je, že Matovič pokračuje v prehnanom nálepkovaní svojich politických súperov. Zatiaľ čo v minulosti bojoval proti mafii, zlodejom a vrahom Jána a Martiny, aj keď mnohé z toho fakticky nesedelo, dnes bojuje proti Putinovým poskokom, ktorých zas majú predstavovať tí, ktorí namiesto zbrojenia volajú po mierových rokovaniach.
V čase, keď spoločnosť cíti, že treba ubrať z plynu, lebo predchádzajúca politika extrémnej polarizácie fatálne zlyhala, Matovič opäť dokazuje, že niečoho takého nie je schopný. A tak opäť raz potvrdzuje, že jeho doba pominula a on je už len ukričaným reliktom z minulosti.
Tá väčšia časť problému je, že robiť si videá na ukrajinských cintorínoch a pietnych miestach je samo osebe na hranici politickej slušnosti. V Matovičovom prípade je to o to delikátnejšie, že tieto cintoríny by tu zrejme neboli, keby nebolo politikov, ktorí presadzovali odmietanie rokovaní s Ruskom a namiesto toho žiadali „vyriešiť konflikt silou“. Čo bola politika, ku ktorej sa hlásila aj Matovičova koalícia.
Ak sa teda Matovič rozohňuje nad hrobmi ukrajinských vojakov a civilistov, treba mu pripomenúť, že tých hrobov by bolo zrejme omnoho menej, keby tí, ktorí presadzujú rovnakú politiku ako on, v marci 2022 nemarili mierové rokovania. Pričom tým, samozrejme, nemám v úmysle zľahčovať Putinovu vinu na celom tomto nešťastí ani preceňovať Matovičovu rolu.
Pre to všetko by možno nebolo na škodu, keby sa proti Matovičovej akcii ozvali aj samotní Ukrajinci. V opačnom prípade sa ich krajina a utrpenie jej ľudu môžu čoskoro stať symbolom, ktorý budú politici zneužívať na svoje nízke marketingové ciele.