Pandemická zmluva smrdí. WHO žiada o nemožné – o dôveru

Z WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie – prišli celkom dobré správy. Tzv. pandemická zmluva, ktorá má vyzbrojiť WHO mimoriadne silnými právomocami pri diktovaní pandemickej politiky, sa zasekla. Schvaľovanie vysoko kontroverznej dohody sa odkladá.

Nepostaralo sa o to Slovensko, ktoré avizovalo, že zmeny nepodporí. Výhrady mali aj oveľa silnejší hráči – Veľká Británia a Holandsko. Teda krajiny, ktoré storočia vyrastali na ochrane slobody a voľného obchodu. A na obmedzení moci politických autorít.

Výhrady Británie viedli k odkladu rozhodovania o návrhu pandemickej zmluvy. Májový termín padol.

Na oslavy je však priskoro. Vo WHO nedošlo k nijakému obratu. Je to len zdržanie rozbehnutých procesov. Téma ostáva na pracovnom stole WHO ďalej.

A to je a bude problém. Hlavné dôvody sú dva.

Tým prvým je samotná WHO. Povesť tejto hybridnej organizácie (financovanej štátmi aj oligarchami) je otrasná. Presnejšie: otrasné boli skúsenosti s jej pandemickou politikou. Experti WHO spolu s mediálnymi a politickými autoritami presadzovali opatrenia, ktoré boli v rozpore s vedou a medicínou. A nemohli v boji s pandémiou fungovať.

Uvedieme len jeden príklad z mnohých: kampaň „vakcína je sloboda“ (z ktorej sa lekári a vedci chytali za hlavu). Stála na očkovacej segregácii. Vzorne zaočkovaní ľudia mali počas tretej vlny pandémie pomerne slobodný režim. Neočkovaní boli zavretí doma, respektíve mali tvrdo obmedzený pohyb. Logika tohto opatrenia bola zhubná, pretože sezónne očkovanie nedokázalo brániť ochoreniu ani šíreniu vírusu. Voľný režim pre očkovaných, ktorí ďalej šírili infekciu, bol celkom nezmyselný.

Upozorňovali na to viacerí vedci aj lekári, ale márne. Hlavné slovo mali médiá, politické autority a nimi vyberané celebrity. Akože expertné (na Slovensku to boli Čekan, Mistrík, Sabaka, Mikas…).

Dnes už vieme, že politika plošného sezónneho očkovania bola neudržateľná. Potichu sa zrútila. Hlúpe heslo „vakcína je sloboda” ostane dlho vo vedeckej komunite na smiech. Počas pandémie sa však týmto zaklínadlom riadila takmer celá spoločnosť. A veľmi tvrdo.

Odvtedy sa už WHO a ďalším pandemickým jastrabom nedá veriť. Viaceré z ich „bezpečnostných opatrení“ boli šialené.

Navyše, môžeme mať silné podozrenie, že počas pandemických a vakcinačných manévrov nešlo len o boj s vírusom, ale aj o boj v hybridnej vojne.

Jeden z vysokopostavených členov vlády povedal toto: „Je zjavné, že táto vakcína nie je len vakcínou, ale je to nástroj v hybridnej vojne. Chcem, aby sme to pomenovali pravými slovami.“ Ten niekto nebol nijaký dezolát. Bol to Ivan Korčok. Povedal to ako minister v marci 2021 o zlej ruskej vakcíne. Nie o dobrej britskej či americkej. Čo to ale mení na podstate povedaného?

Druhý dôvod, prečo je pandemická zmluva WHO neprijateľná, nájdeme priamo v jej obsahu.