KOŠICE – Spievajúca fontána v Košiciach, ktorá je v súčasnosti jednou z najkrajších dominánt mesta, prešla mnohými zmenami a rekonštrukciami. História fontány je plná zaujímavých udalostí, ktoré poukazujú na spoločenské a politické zmeny v meste. Jej fascinujúci príbeh začal už v roku 1935. Po veľkej rekonštrukcii ju opätovne slávnostne spustili 4. mája 2024.
Košičania a návštevníci mesta si tak môžu opäť vychutnávať pohľad na jeden z najkrajších vodotryskov na Slovensku. So všetkými technológiami je v súčasnosti najmodernejšou v Európe – disponuje 260 LED svetlami, 43 čerpadlami a 750 tryskami rôznych veľkostí. Najväčšia tryska dokáže vystreknúť vodu až do výšky 24 metrov, čo je viac ako výška erupcie herlianskeho gejzíru.
Všetko sa začalo v roku 1935, keď medzi Dómom svätej Alžbety a Národným divadlom vyrástol 24 metrov vysoký obelisk. Tento monument, ktorý bol dielom hlavného architekta mesta Košice Miloslava Kopřivu, mal symbolizovať hrdosť a silu vtedajšej Československej republiky.
Obelisk obklopovala vodná nádrž. Financovali ho z mestského rozpočtu v sume 70-tisíc Kč a slávnostné odhalenie sa uskutočnilo 28. októbra 1935 pri príležitosti 17. výročia vzniku Československej republiky.
Viedenská arbitráž a ideologické zmeny priniesli na fontáne veľké úpravy a zmeny. V októbri 1939 obelisk z ideologických dôvodov zbúrali, avšak vodná nádrž zostala zachovaná. Na jar 1940 mesto pristúpilo k úpravám parkov, ktoré zahŕňali aj kvetinový koberec s motívom svätoštefanskej koruny, doplnený znakom Uhorska a historickým heslom ,,Za Boha a za vlasť“.
V roku 1955 začala nová prestavba parku, ktorá priniesla prvý vodostrek a v roku 1959 aj farebné reflektory. Hoci tieto reflektory svietili v štyroch farbách – žltej, červenej, zelenej a modrej – iba staticky, znamenali veľmi dôležitý krok, keď sa fontána premenila na umelecké dielo.
Rok 1986 bol pre túto ozdobu centra Košíc prelomový. Vtedajší primátor mesta Rudolf Schuster navrhol rekonštrukciu, ktorú realizoval architekt Juraj Koban na základe inšpirácie fontány v meste Vladimir v bývalom Sovietskom zväze.
Obsahovala mikropočítačový riadiaci systém, ktorý ovládal vodné trysky a osvetlenie podľa hudobných tónov. Táto technológia bola na svoju dobu unikátna. Tak sa z tohto vodometu stala prvá a najstaršia spievajúca fontána v bývalom Československu a do prevádzky ju spustili 1. mája práve v roku 1986.
Na konci deväťdesiatych rokov dokázala ozvučená fontána zahrať až 200 rôznych piesní, na ktoré reagovalo 750 trysiek. Tie boli schopné vystreknúť vodu až do výšky 35 metrov a dopĺňali ich svetlá z farebných reflektorov.
Prvá rekonštrukcia fontány sa robila po takmer desiatich rokoch jej prevádzky. Opäť sa jej ujal architekt Juraj Koban spolu s Radoslavom Mokrišom. Zahŕňala modernizáciu technológie, výmenu svietidiel a pridanie nových prvkov. Slávnostne ju spustili pri príležitosti osláv Dňa mesta Košice v roku 1997.
Druhej rozsiahlej rekonštrukcie sa dočkala v roku 2023. Inicioval ju primátor Košíc Jaroslav Polaček a trvala deväť mesiacov. Vybavili ju novými čerpadlami, svietidlami, ozvučením, projekciou na vodnú hmlu a umelou inteligenciou na riadenie chodu.
Nová technológia je prepojená s Národným divadlom, čo znamená, že je možné v reálnom čase prenášať zvuk a obraz z predstavení na vodnú hmlu. Celkové náklady tejto rekonštrukcie dosiahli takmer 1,8 milióna eur, z čoho veľkú časť poskytla Nadácia U.S. Steel Košice.
Obnovou získala košická fontána ďalšie prvenstvo na Slovensku, keďže sa stala najväčšou spievajúcou fontánou.
Správa mestskej zelene v Košiciach v nedávnych dňoch upozornila návštevníkov, že je vstup do jej telesa zakázaný. Je totiž riadená automaticky a môže byť stíšená alebo vypnutá v závislosti od počasia či zvonkohry.
Čo však mnohí nevedia, môže sa kedykoľvek zapnúť. Ďalším dôvodom, prečo je pre verejnosť zakázaný vstup do fontány, je ochrana technologického vybavenia, ako sú svetlá, trysky a senzory.