Vernisáž AZZURRO návštevníkov nalákala na modrú. Diela vytvorili vodnú hladinu

V minulosti bola modrá farba často považovaná za luxusnú, pretože modré pigmenty boli veľmi drahé. V stredovekej Európe sa modrá farba začala viac používať vďaka pestovaniu rastlín indiga a vojtěšky. Modrá sa stala obľúbenou farbou pre mariánske obrazy. Aj Lapis lazuli, drahokam používaný na výrobu ultramarínového pigmentu, bol extrémne drahý. Tento pigment bol používaný len na tie najvýznamnejšie a najposvätnejšie umelecké diela.

„Nad výstavou som uvažovala od februára a postupne sa mi koncepcia zmenila a aj názov sa ukázal až v závere celého procesu. Keď som v zbierke objavila autoportrét Eugena Króna, rozhodla som sa výstavu zladiť do modra,“ opísala kurátorka Janečková.

Zážitok pre všetky zmysly na vernisáži

Výstava AZZURRO nie je len o vizuálnom umení. Pre návštevníkov boli počas vernisáže pripravené drobnosti ako modré drinky Blue laguna, laky s rôznym odtieňom modrej či modré Orbit žuvačky. Prítomní si taktiež mohli prečítať niečo zo špeciálneho výberu knižiek a časopisov. Atmosféru dotvoril aj difuzér s príjemnou eukalyptovou vôňou a skladba evokujúca zvuky pod vodnou hladinou.

Ako zástupca úžitkového umenia a dizajnu bol na vernisáži prítomný kultový servis Zlatá Zuzana, ktorý bol kedysi v každej slovenskej domácnosti a bol charakteristický zlatou guličkou a tónovaním aj v modrej farbe.

Galéria sa stala bazénom s vlnami

Výstava pozostáva z viac ako 180 diel, ktoré vytvorili vo výške 140 centimetrov hladinu s myšlienkou konkurovať dovolenkovej sezóne, s ktorou sa výstava spája. Miestnosť tak dostala vzhľad bazénu, alebo horizontu pri mori, pričom hladinu a samotné „vlny“ tvoria obrazy. Výstava zahŕňa rôzne motívy, ako sú Tatry, Benátky a more, ktoré evokujú dovolenkový režim.

Niektoré diela neboli nikdy vystavené

Košice majú samy osebe výnimočnú atmosféru a kurátorka chcela vymyslieť niečo, čo by mohlo byť pre návštevníkov motiváciou, aby sem prišli a chceli Košice spoznať aj cez výstavu. „Samozrejme najväčším lákadlom je samotná zbierka galérie, ktorá je známa Košickou modernou. Práve z nej je vo výstave pomerne veľký počet diel, no zahŕňa aj výber starších a novších diel, z ktorých niektoré neboli nikdy vystavené,“ vysvetlila s nadšením kurátorka.

Autori ostávajú v anonymite

Kľúčom výberu diel neboli len autori a autorky, ale samotné diela a to, aké príbehy vedľa seba spoločne vytvoria. Zaujímavosťou isto je, že nie sú zatiaľ prítomné popisy a niektoré diela zostanú ešte chvíľu v anonymite. Okrem diel zo zbierky galérie sú na výstave aj zapožičané diela z Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa a zo súkromných zbierok.

Výstava je procesuálna a údajne sa ešte niekoľkokrát zmení, pričom do nej majú pribudnúť zapožičané diela zo Slovenskej národnej galérie. „Toto všetko je vďaka tímu inštitúcie a medzigalerijnej spolupráci. Celkovo sa výstava snaží ponúknuť rovnako neodolateľné dovolenkové výhľady a zážitky, ktorými pritiahne návštevníkov do Košíc a do VSG,“ opísala kurátorka Janečková.

Záverečné dielo: Manifest lásky

Vrcholom výstavy je veľká projekcia, ktorá rámuje najväčšie dielo s názvom Manifest lásky. Toto dielo odkazuje k zbierkotvornej inštitúcii a ľuďom, ktorí s umením pracujú.

„Kultúra je dlhodobo podfinancovaná, a tak sa bez lásky a obety robiť nedá. Toto dielo hovorí o láske z viacerých perspektív. Sú tam aj zábery na motýle v expozícii Fatamorgána v Botanickej záhrade a na ryby v Morskom svete na Výstavišti v Prahe. Táto krása a pohoda je narušená komentármi, ktoré riešia lásku aj z inej pozície s tým, že aj ona je zneužiteľná,“ opísala vrcholné dielo Janečková.