Prvý mestský med je na svete. Postarali sa oň usilovné včely z košického magistrátu

Na zelenej streche Magistrátu mesta Košice sa od polovice apríla 2024 zabývali štyri nové včelstvá, symbolicky reprezentujúce približne 250-tisíc obyvateľov mesta. Tento projekt má za cieľ podporiť chov včiel v mestskom prostredí a upozorniť na ich dôležitosť pre ekosystém a život v meste.

250-tisíc včiel reprezentuje Košičanov

Včely z magistrátu nalietali stovky kilometrov a ich usilovná práca priniesla prvé ovocie – Košice majú svoj prvý mestský med. Včely dokážu opeľovať kvitnúce rastliny až do vzdialenosti 2,5 kilometra od úľa, čo znamená, že pokrývajú oblasti ako Borovicový háj a Myslavu.

Primátor Jaroslav Polaček, povzbudený prezidentkou Zuzanou Čaputovou, sa rozhodol umiestniť včelstvá na strechy vynoveného magistrátu s vierou, že tak inšpiruje ďalšie samosprávy k podobným ekologickým a zeleným projektom.

Primátor vyjadril obdiv nad harmonickým životom včiel a ich schopnosťou spolupracovať: „Je pre mňa fascinujúce, v akom harmonickom spoločenstve žijú včely a čo všetko spoločne dokážu. Kiežby sme aj my, ľudia, vedeli tak dobre spoločne pracovať a koexistovať,“ uviedol.

Na včelárenie sú potrebné skúsenosti

Podľa dlhoročného skúseného včelára z Pozdišoviec sa včelárstvu nemôže venovať každý, nakoľko je včelárenie veľmi náročné. Avšak pod vedením skúseného včelára to ide ľahšie. Na začiatok sú podľa majiteľa včelárstva Lumed nevyhnutné všeobecné znalosti o včelách, potrebné vybavenie pre chov včiel a veľa voľného času a trpezlivosti.

Našej redakcii tiež priblížil, čo je dôležité pre zabezpečenie kvalitného a čistého medu: „V prvom rade dôsledná hygiena, správny technologický postup a kvalitné potravinárske vybavenie na spracovanie včelieho medu. Ja disponujem už kompletne nerezovým vybavením a som držiteľom osvedčenia akosti medu a ochrannej známky Slovenský med,” vysvetlil včelár Ľubomír Luterán.

Ochrannú známku Slovenský med môžu používať všetci včelári a podnikatelia, ktorí predávajú med vyprodukovaný vlastnými včelami na Slovensku. Tento med ale musí prejsť laboratórnou analýzou a splniť kvalitatívne kritériá stanovené Normou kvality a akosti SZV číslo 1/2006.

Okrem toho musí spĺňať právne predpisy o manipulácii s medom a jeho uvádzaní do obehu. Slovenský zväz včelárov im potom udelí osvedčenie, ktoré oprávňuje používať ochrannú známku na svojom mede. Prvý košický med však toto osvedčenie postráda.

Medobranie podľa Luterána zyvčajne trvá od mája do augusta. Počet, koľkokrát včelár vytáča včelí med, záleží od počasia a mednej znášky, avšak každý rok je iný, spravidla je to dva až štyrikrát. Opýtali sme sa aj na jeho pohľad na používanie pesticídov.

„Vo všeobecnosti si musia uvedomiť poľnohospodári a pestovatelia, že každý postrek ničí a poškodzuje imunitu a zdravie včiel,” prezradil dlhoročný včelár, podľa ktorého by aplikácia nevyhnutných postrekov mala prebiehať najmä vo večerných a nočných hodinách, keď už nie je letová aktivita včiel.

Každý včelár by pre udržanie zdravých včelích kolónií mal dodržať tieto kroky: „Výber správneho stanovišťa, poveternostné a znáškové pomery, kvalitná genetika včelstva a osvedčené chovateľské postupy pri chove včiel,” dodal Luterán. Podľa neho úle potrebujú chránené stanovište pred silným vetrom a priamym slnkom, najmä počas obeda.

Pri starostlivosti o včelstvá a výrobe košického medu pomáhal skúsený včelár Juraj Mikula. Z plných plástov sa podarilo vytočiť viac ako 50 kilogramov medu, ktorý podľa slov mesta spĺňa najvyššie štandardy kvality.

Včely našli potravu v agátoch, lipách, púpavách a iných kvetoch v okolí magistrátu. „V okolí úľov sa nepoužívajú pesticídy, čo sa rovnako podpíše pod vysokú akosť medu,“ vysvetlil včelár. 

Primátor, ktorý je riadne zaregistrovaný ako včelár, uzavrel s mestom zmluvu o spolupráci a znáša všetky náklady súvisiace s chovom včiel a výrobou medu. Med je riadne zaevidovaný a patrí mestu Košice. Nájom za umiestnenie úľov na streche neplatí, pretože odplatou je práve med, ktorý včely vyprodukujú. Na aké účely ho mesto využije?

Košičania ho zrejme neochutnajú

Tento med vraj bude slúžiť hlavne na reprezentačné účely mesta ako dar pre hostí a oficiálne návštevy. O tom, či si ho budú môcť zakúpiť aj Košičania, sa magistrát zatiaľ nevyjadril.

„Čo sa týka medu, jeho kvalita je veľmi vysoká, a ak si ju udržíme, má zmysel rozvíjať včelstvo. Norma stanovuje, že v mede nesmie byť viac ako 18 percent vody. V našom mede je obsah vody na úrovni 17,5 percenta,“ pochválil sa primátor na margo kvality košického medu, ktorý však neprešiel laboratórnou analýzou. 

Čo na to Košičania?

Med, ktorý si Košičania nebudú môcť ani len zakúpiť sa nestretol s veľkým nadšením u obyvateľov mesta: „Fotky Vám idú super, škoda, že nie aj práca. Mesto zadĺžené, termíny nedodržané… Mali by ste si brať príklad z tých včiel,” reagovala Košičanka Marianna.

Pripojila sa aj ďalšia nespokojná obyvateľka: „Vy už máte niekoľko rokov medobranie. Z našich daní.” Aj pán Tomáš sa rozčuľoval nad takouto formou zviditeľňovania sa: „Hlavne, že máme vedro medu, fontánu, čo spieva za 2 mega.” A do kontrastu poukázal na nedodržané termíny projektov a zadlženosť mesta. Ďalšie komentáre sa niesli v podobnom duchu, a preto sa zdá, že obyvatelia mesta vidia priority inde. 

Zelené strechy a ekologické benefity

Včelie úle sú pridanou hodnotou zelenej strechy, ktorá vznikla v rámci projektu revitalizácie budovy Magistrátu mesta Košice. Strechy na niektorých častiach budovy prešli kompletnou rekonštrukciou vrátane zateplenia a vytvorenia vegetačných zelených pásov o rozlohe 1700 m².

Tieto zelené strechy zlepšujú mikroklímu, zvyšujú biodiverzitu, zachytávajú dažďovú vodu a znižujú náklady na energie.