Košice – z dvoch miest sa stalo jedno. Arpádovci ho začali rozmaznávať

Na úvod si povedzme, že v 13. storočí existovali Vyšné Košice (Superior Cassa) na Hradovej a Nižné Košice. Tie boli podľa historika Ondreja Halagu obmurované – obohnané hradbami – v období rokov 1270 až 1290. Tieto dve osídlenia fungovali relatívne nezávisle od seba. Podľa listín patrili Vyšné Košice v rokoch 1261 až 1347 rodinám Samphlebena a Obla.

Dolné Košice (ďalej len Košice), ktoré sa vyvinuli do dnešných, išli svojou cestou. Pre ne je dôležitým dátumom rok 1290. Vtedy sa totiž oficiálne aj po právnej stránke stali mestom, pretože dostali mestské výsady. Pôvodná listina sa síce nezachovala, no existujú aj ďalšie zdroje, napríklad odpis inej listiny z roku 1382.

Počiatky Košíc ako mesta boli turbulentné. V spomenutom roku 1290 došlo k prelomu vo vládnutí Arpádovcov. Do 10. júla vládol Ladislav IV. Kumánsky. Po ňom už nastúpil na trón Ondrej III. Posledný Arpádovec, ktorý vládol v rokoch 1290 až 1301. Po jeho smrti došlo v kráľovstve k mocenskému vákuu, ktoré takmer osudovo ovplyvnilo aj Košice. O tom však nabudúce.

Vráťme sa k Ladislavovi IV. Tomu nešlo vládnutie podľa predstáv a pomery boli pomerne neisté. A tu sa ukazuje, že Košičania, ktorí často pociťovali krivdu od mocných feudálov a oligarchov, takisto neboli celkom svätí. Prečo? Nuž postavili si hradby bez súhlasu kráľa. To bola celkom trúfalosť. Bez súhlasu kráľa sa nemali stavať hradby a aj šľachtic si mohol hrad postaviť len s oficiálnym súhlasom panovníka. No možno mali jeho tichý súhlas.

Mohlo by vás zaujímať

HistóriaPádom Konštantínopolu si Turci otvorili bránu do Európy

To však nie je všetko. Košice sa dostali do sporu s cirkevnou vrchnosťou. Rodiace sa mesto sa zo všetkých síl snažilo získať nezávislosť. Avšak abovský arcidiakon vyžadoval od Košíc poplatky. Dôvodom mali byť údajne vraždy, ktorých sa Košičania dopúšťali. Mesto sa zrejme bránilo proti rôznym pokusom o ovládnutie, a teda je pravdepodobné, že v potýčkach prišlo o život viacero ľudí.

Preto spomínaný arcidiakon požadoval od Košíc poplatky, ktorými si mesto malo vykúpiť milosť. Mešťania sa do toho nehrnuli, ba čo viac, abovskému arcidiakonovi sa otvorene vzopreli. Preto arcidiakon na mesto uvalil interdikt, čo bol v tom čase najvyšší možný cirkevný trest. V podstate šlo o zákaz bohoslužieb.

Košice zareagovali, ale inak, ako arcidiakon čakal. Poslali delegáciu za jágerským biskupom Ondrejom, ktorý bol jeho nadriadeným. Vyslanci predložili sťažnosti a zrejme pridali aj „všimné“. Vďaka tomu dosiahli svoje. Biskup Ondrej dal za pravdu Košičanom a v marci 1290 vydal listinu, v ktorej udelil mestu cirkevnú samostatnosť. To bolo ešte za vlády Ladislava Kumánskeho.

Zaujímavé je to, že aj z tejto listiny možno usudzovať, že Košice už mohli byť skutočným mestom s mestskými právami. Hoci je v listine aj slovo „villa“, čiže dedina, a nie „civitas“ – mesto –, Košice už vykročili k oficiálnemu statusu mesta. Podľa historika Ondreja Halagu totiž spomínaný jágerský biskup Ondrej sprevádzal kráľa Ladislava, a teda zrejme vedel, že chystá vydanie listiny mestských práv pre Košice. A možno touto záležitosťou poveril kráľ práve jeho.

Ďalším faktom, ktorý hovorí v prospech tohto tvrdenia, je, že cirkevnú samosprávu mohol udeliť bez súhlasu príslušného zemepána. V tomto prípade ním nebol nik iný ako kráľ. No záležitosť komplikuje ďalší smutný fakt. Kráľa Ladislava zavraždili 10. júla 1290 vo vlastnom tábore Kumáni. Na tróne ho nahradil posledný žijúci Arpádovec v mužskej línii – Ondrej. Ten žil v Benátkach, no po vražde kráľa Ladislava sa rýchlo vybral do Uhorska.

Mohlo by vás zaujímať

HistóriaMatej Korvín: Kráľ Košíc a kráľove Košice

Jedna z prvých ciest, ktorú ako kráľ podnikol, viedla do východnej časti kráľovstva. V auguste 1290 sa dokonca zdržiaval v kráľovskom dome pri Košiciach, kde prijal delegáciu spišských Nemcov. Panovník zháňal financie, keďže nie všade jeho korunováciu prijali s nadšením. Mal však podporu viacerých miest a boli medzi nimi aj Košice. Zrejme sa niekoľko dní zdržal aj priamo v meste.

Je viac ako pravdepodobné, že Košičania využili kráľov pobyt a nechali si od nového kráľa potvrdiť výsady, ktoré im udelil ešte Ladislav Kumánsky. A opäť je viac ako pravdepodobné, že nový kráľ Ondrej III. im obratom vyhovel. Napokon potreboval podporu jemu oddaného mesta a v neposlednom rade aj peniaze. Kuriozitou však je, že v spomínanom roku 1290 získali Košice listiny potvrdzujúce mestské výsady od dvoch panovníkov.

Horšie je, že ani jedna z nich sa nezachovala. O postavení Košíc nepriamo hovoria iné listiny a fakty. Idyla však, žiaľ, netrvala dlho. Ondrejovi III. nebolo čo závidieť. Musel dať dokopy kráľovstvo, ktoré Ladislav zanechal v nie celkom dobrom stave. Navyše Ondreja III. ako kráľa neuznávali Habsburgovci, pápež Mikuláš ani neapolskí Anjouovci. Napriek tomu dosiahol čiastočné úspechy.

Západné časti okupovali Rakúšania. Tých sa mu podarilo vyhnať pomocou „istého“ Matúša Čáka. V roku 1295 zomrel Karol Martell z rodu Anjou a kráľova situácia sa začala zlepšovať. Navyše sa o rok neskôr oženil s Agnesou Habsburskou, čím si udobril mocný rod Habsburgovcov.

Vynorili sa však iní protivníci – domáci veľmoži. Jeden z nich neskôr ohrozoval aj Košice. Viacerí z nich Ondreja III. za kráľa neuznali. Spomínaný Matúš Čák sa stal v roku 1296 palatínom, no už o rok neskôr ho odvolal z funkcie pre zneužívanie právomocí. Kráľ si tak „vyrobil“ ďalšieho nepriateľa.

Mohlo by vás zaujímať

HistóriaKufrík vydal ďalšie tajomstvá. Fotky spred desaťročí s hodnotou pokladu

Kráľ Onrej III. v januári 1301 nečakane zomrel. Doteraz sa špekuluje o tom, či mu niekto „nepomohol“. Spomína sa hlavne otrava. Tak či onak, skončilo sa zhruba 300-ročné obdobie vlády Arpádovcov.

Keďže Ondrej III. nezanechal mužského potomka, pre kráľovstvo nastali ťažké časy. V podstate anarchia poznačená bojom viacerých uchádzačov o trón aj frakcií, ktoré ich podporovali. Pre Košice i kráľovstvo sa skončila osudovým rokom 1312. O tom však viac už o týždeň.