Známy moderátor prišiel pre rakovinu o otca. Keby chorobu odhalili skôr, nemusel zomrieť

TRENČÍN – Na akcii Nie rakovine v jednom trenčianskom obchodnom centre sme pred pár dňami oslovili známeho televízneho moderátora Patrika Hermana, s ktorým sme sa porozprávali o význame prevencie pred touto zákernou chorobou.

Kedy ste založili pacientsku organizáciu Nie rakovine?

Bolo to pred 17 rokmi. Podnetom pre jej vznik bola smrť môjho otca, ktorý zomrel na rakovinu hrubého čreva. Bohužiaľ, zomrel predčasne a zbytočne. Zabila mi ho nevedomosť. V tom období bola informovanosť ohľadne prevencií tohto ochorenia v podstate nulová. Bolo to dostupné len v cudzích jazykoch. Preto sme založili pacientsku organizáciu.

Kto sú jej členovia?

Sú to bývalí onkologickí pacienti, ktorí si tým peklom liečby prešli. A potom príbuzní, ktorí o svojich blízkych pre rakovinu prišli. Máme veľmi veľa aktivít. Najznámejšie sú naše pacientske poradne, ktoré pôsobia na onkológiách v Bratislave, Košiciach, Trnave, Nitre a Prešove.

V nich pomáhame onkologickým pacientom a ich blízkym. Snažíme sa im počas liečby byť oporou, aby to zvládli. Pomôcť aj po psychologickej stránke, aj tým, aby sa vedeli zorientovať v sociálnej oblasti, v kompenzačných pomôckach a podobne.

Čo je najdôležitejšie?

Najlepšie pacientom rozumejú bývalí onkologickí pacienti, ktorí to majú navnímané aj pocitovo, aj svojimi emóciami. A tá dôvera sa prejavuje práve obrovskou návštevnosťou našich poradní. Čo sa týka zdravej verejnosti, tak tej vysvetľujeme, ako ochrániť seba a svojich blízkych pred onkologickými ochoreniami.

Verejnosť pozná tie naše obrovské nafukovacie makety, či už hrubého čreva, alebo pľúc. Spolu s týmito maketami tvoria našu expozíciu modely prsníkov, semenníkov, prostaty.

Ako úspešne sa v súčasnosti darí vďaka prevencii predchádzať rakovine?

Ja by som svojho otca pravdepodobne nikdy v živote neodnaučil, aby na kopaniciach na Myjave, kde žil, nejedol klobásu a slaninu. No možno v tej jeho päťdesiatke by som ho dotlačil k tomu, aby si napríklad urobil test na skryté krvácanie, čo dokáže rakovinu odhaliť včas. Toto je jedna z vecí, ktorú verejnosť stále ešte nemá navnímanú.

Na Slovensku zlyháva systém prevencie, ktorá z môjho pohľadu nie je systematická. Je dostupná, ale ľudia málo využívajú všetky formy a možnosti, ktoré máme. To znamená, že nie je to len pohľad na to, ako sa štát stará o prevenciu, ako ju posúva verejnosti (nijako), ale ako sa my staráme o svoje zdravie. Či chodíme poctivo na preventívne prehliadky, či ich absolvujeme.

Podľa vás to ľudia podceňujú?

Človek bežne v rutine denného stresu, keď príde domov unavený z práce a sadne si na gauč, zrejme nebude premýšľať nad prevenciou onkologických ochorení. No, je to téma, ktorou je potrebné sa zaoberať. My sa snažíme ľuďom ukázať, že včasným odhalením choroby môžeme úmrtnosť na jednotlivé druhy onkologických ochorení znížiť.

Stále vysvetľujem každému, že ja som si svojho otca nezachránil, ale vy si môžete zachrániť svoju mamu, otca, brata, sestru. Hovorím mladej generácii, že môžu ochrániť rodičov, starých rodičov. A apelujem aj na starších, aby ani oni nepodceňovali význam prevencie kvôli sebe, svojim deťom a vnúčatám.

Pre Trenčiansky Štandard hovorí televízny moderátor Patrik Herman. Zdroj: Ľubomír Chochula

Akú máte spätnú väzbu na vaše aktivity, ktoré robíte?

Niekedy stačí len podnet, ľudia nás zbadajú a zamyslia sa nad tým, o čo nám ide, že „povedz aj ty nie rakovine“. Okrem obchodných centier chodíme po školách, fabrikách, sme na rôznych celomestských podujatiach a podobne.

V rámci turné po celom Slovensku s názvom Nie rakovine, čo organizujeme už 16 rokov, je Trenčín pravidelnou zastávkou. Ak si ľudia zoberú moje slová a slová mojich priateľov dobrovoľníkov, bývalých onkologických pacientov k srdcu, tak je šanca, že sa podarí zachrániť ľudský život.

Nehovoríme len o pacientoch, ktorí prežívajú svoju bolesť, peklo a trápenie, ale je tým zasiahnutá celá rodina. Preto si kladiem otázku…

Akú?

Prečo je prevencia onkologických ochorení stále dobrovoľná, keď dobrovoľnosť nefunguje a ľudia nie sú natoľko zodpovední k svojmu zdraviu? Ak už nemôžu byť povinné prehliadky, tak nech sú aspoň silno motivačné. Čiže ponúknuť im za to v zdravotníckom systéme rôzne benefity, bonusy a podobne.

Ak by štát vynaložil navyše peniaze na prevenciu proti rakovine, vždy to bude oveľa menej financií, ako stojí liečba. Nehovoriac o tom, že ak stratíme človeka v produktívnom veku, aké ďalšie dopady to bude mať.