Kde zlyháva štát, tam supluje občan. Prešovský klub pre autistov má atmosféru a silný príbeh

Keďže obe deti trpia poruchou autistického spektra, navštevovanie detských kútikov a kaviarní bolo pre nich doteraz veľkým problémom. Často sa v nich totiž stretávali s nepochopením.

„Tieto deti majú svoje prejavy. Niekedy si zakričia, skáču a nedá sa im vysvetliť, aby sa na verejnosti správali štandardne. To všetko ma viedlo k myšlienke založiť si niečo vlastné,” skonštatovala pani Džadžovská. V priestoroch LaurAutistiCaffe na Exnárovej 5 na sídlisku Sekčov je to práve naopak.

Diagnózu u dcéry si rodičia nepripúšťali

Obe deti sú vysokofunkční autisti. Laura do štyroch rokov nerozprávala, nereagovala na meno a nemala očný kontakt, no rodičia si mysleli, že ide len o oneskorený vývin.

„V siedmych rokoch jej namerali 128 IQ, čo hraničí s genialitou. V tom čase sme ešte bývali v Škótsku. Tam jej určili základnú diagnózu, ktorá znela autizmus,” dodala mama. U syna to bolo iné. „Keď začal chodiť, všimla som si, že robí zvláštne pohyby rúčkami. Hneď som vedela, že je to autizmus,” zaspomínala Nina.

Iný kraj - iný prístup

Po návrate na Slovensko nasledoval kolotoč vyšetrení a potvrdenie diagnózy. Systém v Škótsku je podľa pani Džadžovskej pre tieto deti oveľa lepší. „Na jednom mieste vypíšete papiere a nemusíte absolvovať tortúru po úradoch ako u nás. Automaticky sú potom rodinám pridelené peniaze na kompenzácie, ktoré naše deti potrebujú,” vysvetlila.

Podľa nej je na Slovensku ďalším veľkým problémom mentalita. „S autistickými deťmi sa dá pracovať a vzdelávať ich, no tu sa odsúvajú na druhú koľaj. Bojím sa, čo s nimi ďalej bude,” smutne dodala.

Pomôž si človeče...

Pointou klubu preto je, aby sa v budúcnosti aj autistické deti vedeli zamestnať a fungovať s pomocou, ako bežní ľudia. Postupne by preto chceli Džadžovskí z klubu vytvoriť sociálny podnik.

„Na dve autistické deti by bol napríklad jeden asistent, ktorý by im pomáhal. Momentálne by sme to však nedali finančne. Sme ešte len na začiatku, ale veríme, že náš projekt bude úspešný a pomôžeme tak aj ostatným autistickým rodinám na Slovensku,” uzavrela. 

Tento multifunkčný priestor, ktorý manželia Džadžovskí otvorili symbolicky na Deň detí, preto zatiaľ prioritne slúži ako miesto, ktoré spája. „Problém týchto detí je aj ten, že nemajú žiadnych kamarátov. Samota je zlá, chceme to takto zmeniť," vysvetlila.

„Zažili sme situácie, že sa s našimi deťmi na dvore nikto nechcel hrať, z čoho sme boli celá rodina smutná. U nás sa môžu deti spoznávať a družiť. Veď nikto nemá byť sám," vyznáva mama svoje pocity.

Laura už v klube stihla oslavu svojich menín, na ktorú pozvala spolužiakov a známych, ktorým aj vlastnoručne napiekla. „Páčilo sa mi," dodala svojím typickým štýlom bez zbytočných slov, ako to u autistov býva.

Do LaurAutistiCaffe podľa pani Niny často prichádzajú aj rodičia neštandardných detí s prosbou o pomoc. „Ja však nie som žiadna odborníčka na autizmus, viem im len porozprávať to, čo sme zažili my a podporiť ich," zhodnotila.

Autizmus je celoživotné vývojové ochorenie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým funguje mozog človeka a spôsob, akým komunikuje a chápe svet. Presné štatistiky o tom, koľko autistov je na Slovensku sa nevedú. Podľa odhadov tvoria jedno až dve percentá populácie.