Príbeh Oravky: župa chce zvýšiť rýchlosť a efektivitu oravskej trate

V regióne Orava sa nachádza iba jedna železničná trať. Ide o spomínaný úsek Kraľovany-Trstená. Kto sa odtiaľto chce vlakom dostať do Košíc, Žiliny či Bratislavy, Kraľovanom sa nevyhne. Oravka, ako ľudia vlak volajú, je špecifická najmä svojím pomalým tempom.

Približne 55-kilometrovú trasu zvládne cestujúci za hodinu a 53 minút. Nepotrebujeme matematického džina, aby sme si vypočítali priemernú rýchlosť vlaku, ktorá je 30 kilometrov za hodinu. Niektorí však na vlak nedajú dopustiť. „Ja sa v Oravke väčšinou učím na skúšky. Čo iné má človek dve hodiny robiť?“ povedal pre Žilinský Štandard Martin, ktorý študuje v Bratislave a domov sa vracia raz týždenne.

Letmý pohľad do histórie

Mnohí zažívajú pri pohľade na tento osobný vlak pocity nostalgie. Železničná trať na Orave má totiž dlhú históriu. „Plány na stavbu železničnej trate na Orave sa zrodili po roku 1871, keď bola úspešne realizovaná stavba košicko-bohumínskej železnice s tým, že trať na Orave bude jej pobočkou,“ povedal pre Žilinský Štandard historik Oravského múzea P. O. Hviezdoslava PhDr. Martin Chmelík.

Plány na stavbu predložili v roku 1892 a vypracovali dva varianty, z ktorých napokon zvíťazila trasa Kraľovany-Trstená.

Prvý úsek z Kraľovian do Oravského Podzámku dokončili 20. decembra 1898. Trať neskôr predĺžili do obce Suchá Hora, ktorá sa stala koncovou stanicou. „Pôvodne sa počítalo aj s vyhotovením odbočky z Trstenej do Námestova, ale realizáciu projektu zmarilo vypuknutie prvej svetovej vojny a po vzniku Československa sa projekt už nedočkal realizácie,“ potvrdil Chmelík. Okres Námestovo dodnes svoju železnicu nemá.

Na hlavnej ceste z Trstenej do Liesku prechádzajú vodiči cez koľajové priecestie, ktoré pokračuje do kríkov a vysokej trávy. Tento úsek príležitostne využívali na posunovanie, v minulosti však mal svoj účel. Trať oravskej vicinálnej železnice na poľskej strane nadväzovala na železnicu do Nového Targu, ale táto trať nebola podľa historika využívaná vo väčšom meradle. Úsek zanikol po druhej svetovej vojne.

„Hlavným iniciátorom a mecenášom výstavby oravskej železnice bol Oravský komposesorát, vtedajší jediný veľkostatok na Orave (v časoch pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období najväčší zamestnávateľ na Orave), ktorý plánoval po železnici predávať svoje produkty, hlavne drevo zo svojich lesov,“ vysvetlil historik.

Na stavbe sa finančne podieľali všetky mestá a obce na Orave, na ktorú urobili veľkú verejnú zbierku. „Najväčšiu časť nákladov niesol rakúsko-uhorský štát. V tomto kontexte stojí za zmienku povedať, že medzi rokmi 1867 – 1918 vzniklo viac než 90 percent všetkých železničných tratí u nás,“ dodal.

Prídu zmeny?

Trať je stále dôležitým prvkom v infraštruktúre regiónu. Využívajú ju na osobnú i nákladnú dopravu. „Pre zabezpečenie dopravy na trati Kraľovany – Trstená je v súčasnosti potrebné nasadiť päť kusov súprav a jeden prívesný vozeň pre prepravu bicyklov, ktorý je od 9. júna do konca októbra využívaný počas víkendov a sviatkov,“ povedal pre Žilinský Štandard hovorca ZSSK Dominik Drevický.

Údržbu vlakov na tejto trati vykonávajú podľa jeho slov pravidelne na každej súprave, vždy po odjazdení určitých kilometrov. Pri výbere vozidiel premávajúcich na tejto trati je limitujúci aj fakt, že trať nie je elektrifikovaná.

O železnicu sa zaujíma aj vedenie Žilinského samosprávneho kraja. Županka Erika Jurinová sa 13. júna stretla so zástupcami ZSSK, aby prediskutovali potenciál a stav regionálnych tratí v Žilinskom kraji, pričom témou bola aj železničná trať na Orave.

„Na trase Kraľovany-Trstená je potrebná minimálne modernizácia železničnej trate, jej elektrifikácia a zvýšenie traťovej rýchlosti,“ povedala nám hovorkyňa ŽSK Eva Lacová. „Naším spoločným cieľom je poskytnúť obyvateľom nášho kraja kvalitnejšiu a prístupnejšiu verejnú dopravu, čomu by mohol napomôcť aj pravidelnejší takt vo vlakovej doprave,“ zverejnila Jurinová na svojom Facebooku.

V lete 2022 sa začal v Žilinskom kraji proces integrácie, a teda zosúladenie všetkých typov verejnej dopravy. „Chceli by sme tento proces dokončiť v priebehu roka 2025. Ide o systémové prepojenie medzi linkami a spojmi jednotlivých dopravcov: železničnej dopravy, autobusovej dopravy a systémovej mestskej hromadnej dopravy,“ dodala Lacová.

Podľa jej slov je doteraz plne zintegrované územie Horného Považia (spolu s Rajeckou dolinou, Bytčianskom, Terchovskou dolinou) a celé Kysuce. Od leta 2024 bude zintegrovaný horný a dolný Turiec, pričom na budúci rok bude na rade Orava a Liptov.

Zámery, na ktorých sa predsedníctvo kraja so zástupcami ZSSK zhodlo, prerokujú spoločne s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. O výsledkoch týchto rokovaní budeme informovať.