Návštevníkov prešovského múzea víta zápach. Pomohla by kanalizácia, nie všetci s ňou súhlasia

Vlastníci nechcú pod pozemkom „rúry“

Na ulici Čipkárska je momentálne 20 vlastníkov pozemkov. V súčasnosti využívajú na splaškový odpad žumpy, alebo spomínaný priľahlý potok. Príjazdová cesta k ich obydliam je mestská a ide o jedinú prašnú, resp. nespevnenú cestu v tejto oblasti.

Mesto Prešov už od roku 2018 vyvíja úsilie, aby mohla byť na tomto území vybudovaná kanalizačná prípojka. Vypracovalo projektovú dokumentáciu, s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou (VVS) sa dohodlo, že vodnú stavbu zrealizuje. Malo ísť o vybudovanie hlavnej stoky v prvej etape a kanalizačnej prípojky v druhej etape. Mesto malo prispieť sumou 15-tisíc eur na časť kanalizácie pod príjazdovou cestou.

K tomu, aby sa projekt začal realizovať, bol potrebný súhlas všetkých vlastníkov pozemkov, pod ktorými by mala viesť trasa prípojky. Obyvatelia však súhlas nedali. "Boja sa, že ak budú mať pod pozemkom „rúry“, už nikdy na ňom nebudú môcť nič postaviť," povedala jedna z vlastníkov Eva Kováčová. "Ja by som aj súhlas dala, nemám tam veľkú časť," dodala. Miestni sa tiež obávajú, že budú musieť za túto službu veľa platiť.

Čipkárska ulica. Foto: redakcia

V trase budúcej kanalizačnej prípojky sú podľa viceprimátora mesta Prešov Petra Krajňáka dva pozemky. Jednu polovicu vlastní väčšinovo jeden vlastník, druhú časť osemnásti spoluvlastníci, niektorí prechodne žijúci v zahraničí. Skontaktovať sa s nimi je zložité.

Písomné výzvy mesta na riešenie tohto problému sa úradu niekoľkokrát poštou vrátili. Našli sa však aj takí, ktorí na výzvu reagovali pozitívne, išlo prevažne o menšinových spoluvlastníkov. Tí podpísali, že s novou kanalizačnou prípojkou súhlasia.

Situáciu im dovysvetľujú

Komunitná rada k tomuto problému zasadala opäť koncom uplynulého týždňa. Prítomní boli zástupcovia vlastníkov dotknutých pozemkov, ktorí na Čipkárskej ulici žijú, taktiež vedenie mesta Prešov, vedenie Múzea Solivar a OZ Tobiáš, ktoré pomáha menšinovej komunite na Solivare. Viceprimátor zdôraznil, že je momentálne najvyšší čas na to, aby sa v danej veci začali robiť kroky.

„VVS prisľúbila zaradiť túto stavbu do svojho investičného plánu na rok 2025 za predpokladu vysporiadania trasy kanalizácie. Momentálne je vhodný čas, aby počas prítomnosti majiteľov žijúcich v zahraničí - počas letných prázdnin - bolo možné uzavrieť zmluvy o zriadení vecného bremena a do jesene mať pripravenú povoľovaciu agendu,“ upresnil Krajňák.

Situáciu sa snaží riešiť viceprimátor Peter Krajňák (vľavo), Martin Kahanec (v stoji) aj riaditeľ Múzea Solivar Marek Duchoň. Foto: redakcia

S odborným garantom komunitného centra Tobiáš Martinom Kahancom sa dohodli, že si s obyvateľmi ešte raz dôkladne prejdú detaily projektu, hoci sa aj v minulosti konali na túto tému diskusie a to priamo u vlastníkov doma.

Nová splašková kanalizácia by podľa Krajňáka mala slúžiť približne štyridsiatim obyvateľom, ktorým by mala výrazne zlepšiť životné podmienky.

„Zmizne zápach po splaškoch, ktorí cítia obyvatelia, ale aj návštevníci Múzea Solivar a turisti. Na konečnej zastávke MHD Solivar nebude bahno a močiar. Rovnako obyvatelia s trvalým pobytom v tejto lokalite nebudú musieť mať žumpy a podstatne sa zlepší enviromentálny aspekt bývania v tunajších domoch,“ vymenoval výhody vodnej stavby viceprimátor.

Projekt na dve etapy

Projekt VVS obsahuje vybudovanie hlavnej stoky a kanalizačnej prípojky. V prvej etape by sa mala vybudovať stoka, čaká sa už len na povolenie Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove. Následne je možné povoliť a postaviť kanalizačnú prípojku, na ktorú postačuje súhlas mesta.

„Súčasný nesúhlas vlastníkov sa týka len trasy prípojky, a tú si po dobudovaní kanalizácie na základe výzvy budú povinní vybudovať na vlastné náklady. Takže teraz by mali byť radi, že mesto v súčasnosti v projekte uvažuje aj s vybudovaním prípojky,“ uviedla hovorkyňa VVS Linda Šnajdárová z agentúry Penelopa.

Ako ďalej dodala, nie je štandardom, aby prípojku projektovalo a plánovalo mesto. „Bežne si prípojku realizuje vlastník pripájanej nehnuteľnosti na svoje náklady,“ informovala.

Mesto Prešov má zároveň vybudovať časť kanalizácie spojenej s odvodnením prašnej cesty. Tú pri väčších dažďoch zalieva voda a hromadí sa blato, čo tiež zintenzívňuje zápach.

Budú môcť stavať?

Obyvatelia Čipkárskej ulice sa boja, že ich napojenie na kanalizáciu výjde draho. Rovnako sa obávajú aj toho, že už nebudú môcť na svojom pozemku dostavať žiadnu „chyžu“. „Stočné platí každý, kto produkuje a do kanalizácie vypúšťa odpadové vody. Presne podľa zákona,“ uvádza Šnajdárová s tým, že prípojka nemusí ohroziť budúce stavby.

„Je potrebné, aby si sami navrhli trasu kanalizačnej prípojky od hlavnej stoky na svoj pozemok. Na ňom je potrebný nezastavaný len jeden meter od hranice pozemku, na ktorom si vybudujú na prípojke revíznu šachtu priemeru 0,4 metra,“ ozrejmila a pokračovala, že ďalej po svojom pozemku si môžu kanalizačnú prípojku viesť tak, aby im do budúcna neprekážala, alebo si nad ňou môžu stavať.

V súčasnosti sa poplatok za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou pohybuje v cene 1,5205 eur za meter kubický.

Potok, do ktorého stekajú splašky z obydlí. Foto: redakcia

Opäť musia zháňať súhlasy

Mesto Prešov po komunikácii s miestnymi čaká opätovné zasielanie výziev na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s vybudovaním kanalizačnej prípojky. „Buď im zašleme výzvy alebo ich prídu podpísať na mestský úrad,“ objasnil Krajňák s tým, že v prípade, že sa im podarí získať súhlas všetkých vlastníkov pozemkov, s prácami by mohli začať už na jeseň.

Sankcie za vypúšťanie splaškov do vôd sa pohybujú v stovkách až tisícoch eur

Podľa tlačového odboru Ministerstva životného prostredia SR za vypúšťanie odpadových vôd do podzemných a povrchových vôd hrozia sankcie. „Fyzické osoby sa vypúšťaním odpadových vôd do vôd podzemných, resp. povrchových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy dopúšťajú priestupku, pričom za tento priestupok je možné uložiť pokutu do výšky 100 eur,“ objasnilo ministerstvo.

Pokiaľ ide o právnické osoby, pokuta môže dosahovať sumu do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd.

„V prípade, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami zo strany právnickej osoby dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur,“ dodalo ministerstvo.