Preskočiť na obsah
  |  

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva privítal prepustenie Assangea

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva privítal prepustenie Juliana Assangea z londýnskej väznice ako "významný krok k definitívnemu vyriešeniu tohto prípadu".

Zakladateľ portálu Wikileaks Assange sa podľa súdnych dokumentov dohodol s americkými úradmi na priznaní viny v súvislosti s porušením amerických zákonov o špionáži v záujme zaistenia svojej slobody. Po prepustení z Británie by mal v stredu predstúpiť pred súd na súostroví Severné Mariány, čo je americké územie v Tichomorí.

 "Vítame prepustenie Juliana Assangea z väzby v Spojenom kráľovstve," povedala hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Liz Throssellová. Dodala, že konečná dohoda o priznaní viny ešte čaká na schválenie. "Ako sme opakovane upozorňovali, tento prípad vyvoláva obavy v súvislosti s ľudskými právami... V nasledujúcich dňoch budeme naďalej sledovať vývoj situácie" uviedla hovorkyňa.

[link url = https://standard.sk/699377/bodka-za-kauzou-assange-novinar-sa-dohodol-s-uradmi-usa-a-coskoro-bude-volny]

(tasr, afp)

  |  

Protimonopolný úrad začal správne konanie v prípade možnej dohody obmedzujúcej súťaž

Protimonopolný úrad začal správne konanie v prípade možnej dohody obmedzujúcej súťaž uzatvorenej medzi podnikateľmi pôsobiacimi na trhu dodávok a veľkodistribúcie liekov. Informovala o tom hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská.

PMÚ v rámci prešetrovania tohto prípadu vykonal neohlásené inšpekcie. „Na základe vykonaného prešetrovania získal podklady a informácie nasvedčujúce tomu, že minimálne dvaja podnikatelia pôsobiaci v oblasti dodávok a distribúcie liekov koordinovali svoj postup pri predkladaní ponúk vo verejných obstarávaniach, spolupracovali pri určovaní cien, rozdelení trhu a zákazníkov a vymieňali si citlivé informácie,“ priblížila hovorkyňa.

V danom prípade môže ísť podľa nej o horizontálnu dohodu medzi priamymi konkurentmi, ktorá patrí medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel a považuje sa za ťažký kartel. „Začatie správneho konania neznamená, že účastníci konania porušili súťažné pravidlá a ani neprejudikuje závery, ku ktorým môže PMÚ dospieť v rozhodnutí,“ dodala Oľšavská.

(tasr)

  |  

Najvyšší izraelský súd rozhodol o povinnej vojenskej službe ultraortodoxných

Povinná služba v armáde sa bude vzťahovať aj na ultraortodoxných židov, rozhodol v utorok Izraelský najvyšší súd. Toto rozhodnutie môže ohroziť koaličnú vládu premiéra Benjamina Netanjahua.

Súd rozhodol, že pre chýbajúci zákon, ktorý by rozlišoval medzi židovskými študentmi seminárov (ješiva) a inými odvedencami, sa povinná vojenská služba vzťahuje na ultraortodoxných rovnakým spôsobom ako na iných občanov. Súd neuviedol, koľko ultraortodoxných mužov by malo byť povolaných.

Hnutie za kvalitnú vládu v Izraeli (MQG) toto rozhodnutie označilo za historické výťazstvo pre právny štát a princíp rovnosti v oblasti vojenskej služby, píše portál The Times of Israel. Vládu a ministra obrany tiež vyzvalo, aby rozhodnutie súdu bezodkladne zaviedli do platnosti.

Ultraortodoxní muži, ktorí študujú posvätné knihy a náboženstvo, boli z povinnej vojenčiny vyňatí kvôli nepísanému pravidlu rešpektovanému od prvých rokov existencie židovského štátu. Tieto výnimky však dlhodobo vyvolávali hnev v radoch svetskej verejnosti. Znepokojenie sa prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.

Ultraortodoxné politické strany sú proti akejkoľvek zmene súčasného systému. V prípade zrušenia výnimiek by mohli opustiť vládnu koalíciu Benjamina Netanjahua a spôsobiť pád vlády.

(tasr, ap, reuters)

  |  

Okay končí na slovenskom a českom trhu

Reťazec s elektronikou a nábytkom Okay končí na slovenskom a českom trhu. Celý sortiment rozpredáva.

Ako informuje na svojej webovej stránke, všetky predajne zatvorí už 4. júla o 20:00.

(okay.sk)

  |  

Švajčiarski bankári, ktorí pomáhali Putinovmu priateľovi, prehrali súd

Súd potvrdil rozsudok proti štyrom bankárom, ktorí pomohli priateľovi ruského prezidenta Vladimira Putina uložiť milióny frankov na účty vo švajčiarskych bankách.

Štyria bývalí zamestnanci švajčiarskej divízie ruskej Gazprombank minulý rok požiadali najvyšší súd v Zürichu o zrušenie rozsudku súdu nižšieho stupňa. Traja Rusi a jeden švajčiarsky občan pomohli v rokoch 2014 až 2016 koncertnému violončelistovi Sergejovi Rolduginovi, ktorého švajčiarska vláda nazvala "Putinova peňaženka" a ktorý je krstným otcom najstaršej Putinovej dcéry, uložiť na švajčiarske účty milióny frankov.

Bankárov, ktorých mená neboli zverejnené na základe švajčiarskych obmedzení, uznal okresný súd v Zürichu v marci 2023 za vinných a uložil im pokuty v celkovej výške viac ako 450-tisíc švajčiarskych frankov (469 437,24 eura).

Obžaloba tvrdila, že muži neurobili dosť pre to, aby určili totožnosť skutočného vlastníka finančných prostriedkov a že je nepravdepodobné, žeby Roldugin mohol mať také príjmy. Podľa švajčiarskeho práva je potrebné objasniť, ako mohol Roldugin dostávať na svoje účty dividendy vo výške 5 až 7 miliónov CHF ročne a ako získal podiel vo výške 20 percent v mediálnej spoločnosti s hodnotou viac ako 100 miliónov CHF, uviedol v utorok súd.

Sudca Beat Gut poznamenal, že nie je možné "pasívne akceptovať" tvrdenia, že Roldugin dostával také mzdy a pôžičky. Podľa neho bol využívaný na krytie skutočných vlastníkov peňazí. Najmä tvrdenie, že získal tieto financie prostredníctvom pôžičiek, naznačovalo, že ide o tzv. bieleho koňa.

(tasr, reuters)

  |  

Poslanci prediskutovali novelu zákona o mediálnych službách v prvom čítaní

Poslanci prediskutovali novelu zákona o mediálnych službách v prvom čítaní. Návrhu z dielne rezortu kultúry sa venujú v skrátenom legislatívnom konaní.

V úvode diskusie návrh predstavila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Ozrejmila, že primárnym cieľom návrhu je implementácia aktu o digitálnych službách. Novelou sa má Rada pre mediálne služby ustanoviť za koordinačný orgán pre dohľad nad dodržiavaním povinností poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb vrátane internetových vyhľadávačov. Podľa slov ministerky je práve rada na to najvhodnejším kandidátom.

Priblížila, že akt o digitálnych službách je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. Dodala, že zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov týchto služieb vrátane sociálnych sietí, online trhovísk či internetových vyhľadávačov a ďalších typov online platforiem.

Doplnila, že zámerom je okrem iného budovanie bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia či posilnenie ochrany základných práv užívateľov v online priestore a ďalšie.

Poslanec Jozef Hajko (KDH) pripomenul, že Slovensko malo koordinátora digitálnych služieb určiť už vo februári. Namieta, že súčasné vedenie rezortu kultúry návrh nepredložilo hneď po nástupe, aj keď mal hotové znenie. "Keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skrátením legislatívnym konaním (…) a Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou," dodal.

Rokovanie o novele v zrýchlenom režime Hajko namieta a odvoláva sa na vyjadrenia rezortu kultúry, že Slovensku nehrozia sankcie ani keby novela nadobudla účinnosť do 12. septembra.

(tasr)