Téme sa dnes venuje Politico, ktoré zo zoznamu členov novej platformy vynecháva Smer, pretože ten sa spolu s Hlasom oficiálne usiluje o návrat do frakcie socialistov.
Otázna je účasť Poliakov. Bez Poliakov naberá význam frakcie kvôli vojne na Ukrajine, s Poliakmi sa táto hrana obrúsi, ale frakcia by bola početnejšia.
Morawieckeho PiS je v súčasnosti členom frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorá by mohla byť treťou najväčšou frakciou v Europarlamente. Bývalý poľský premiér dnes pre Politico povedal, že jeho strana z ECR možno odíde a pripoja sa k stredoeurópskej formácie, pravdepodobnosť vidí "50 na 50", pričom otvorene povedal, že "negarantuje, že PiS zostane v ECR".
Bude zaujímavé sledovať, či si tým posilňuje vyjednávaciu pozíciu voči Meloniovej, alebo posilní frakciu s Orbánom a Babišom.
Otázna je účasť Smeru. Maďari s Ficovou stranou skôr počítajú, Politico a Poliaci skôr nie. Fico si ale dobre rozumie s Orbánom a Babišom, ťažko si predstaviť, že by napokon spolu nespolupracovali.
Politici, ktorí sú pri moci (Orbán, Fico), majú pritom komplikovanejšiu situáciu a širšie záujmy ako v domácej politike opoziční politici typu Babiš či Morawiecki.
Džin je však z fľaše von a do Bruselu prišla politika. Či sa dostavia aj výsledky, na to si treba počkať – ukáže to napríklad to, či sa podarí nespokojným zablokovať Ursulu von der Leyenovú, respektíve či sa podarí talianskej premiérke Meloniovej zahrať na pripojenie sa ku kartelu EPP, socialistov a liberálov, o čo sa usiluje aj Pellegrini a zrejme aj Fico.
Meloniová aj Smer sa môžu správať inak pred vznikom komisie a inak neskôr.
Nová skupina by sa podľa portálu Politico mohla nazývať CEE, čo je skratka pre stredovýchodnú Európu, Morawiecki by si želal, aby sa volala Skupinou troch morí, čo ale povedal len poľský politik, pričom to zároveň nepovažuje za pravdepodobné. Koncept troch morí je obnovenou geopolitickou tradíciou Poľska, ktorá sa v poslednej dobe usilovala o vytvorenie bloku štátov medzi Nemeckom a Ruskom s väzbami na USA. Bola to dlhodobá priorita vlád PiSu, ale ostatné štáty v regióne až tak nezdieľali nadšenie Varšavy. Iniciatívu, naopak, podporovali Američania.
V tom, čo píše maďarská a bruselská tlač, sú isté rozdiely, informácie sa líšia, ale v Bruseli je zjavne dusno.
Celý proces úzko súvisí s rokovaniami o deľbe moci v novej komisii, kde sa o posilnenie usiluje talianska premiérka Meloniová, ale po doterajších rokovaniach je vraj sklamaná a nahnevaná. Meloniovú začal aktívne podporovať poľský premiér Donald Tusk, ktorý trochu pateticky hovorí, že bez Talianska niet Európy. Zbližovanie Meloniovej s Tuskom môže mať presne opačný dopad na vzťahy Meloniovej s PiS a Morawieckým.
Pripomeňme, že všetky vyššie spomenuté strany prechádzajú v súvislosti so svojím ukotvením v Bruseli a Štrasburgu turbulentným obdobím. Fidesz v minulosti patril do frakcie EPP, no členstvo v nej ukončil v roku 2021 a odvtedy je bez politického domova. Smer má pozastavené členstvo v S&D. ANO zas pred pár dňami vystúpilo z Renew Europe. PiS sa cítilo pod tlakom od Meloniovej, keď rokovania o novej frakcii posunula až na 3. júla, čo bolo len deň pred uzatvorením tejto debaty. Preto Morawiecki otvoril možnosť, že sa Poliaci pridajú k Orbánovi, Babišovi a možno aj Smeru.
Vznik novej frakcie avizoval český expremiér Babiš v pondelok. Neskôr vo štvrtok vo vysielaní českej spravodajskej televízie CNN Prima News uviedol, že to bude prvýkrát v histórii, čo nejaký český politický subjekt založí frakciu. Babiš nechcel prezradiť, s kým ANO rokuje. Výsledok rozhovorov zverejní v pondelok. „Bude to napínavé, uvidíme, koľko sa nám podarí presvedčiť ďalších europoslancov,“ dodal.
Kto ďalší by mohol byť súčasťou?
Pridať by sa údajne mohla aj Slovinská demokratická strana (SDS) expremiéra Janeza Janšu, ktorá je blízka Fideszu, Janša je dlhobobo blízky Orbánovi. Ak by sa pridala poľská opozičná strana Právo a spravodlivosť, čo by korešpondovalo s informáciami portálu Politico, pridať by sa mohla aj formácia Waldemara Tomaszewského z Litvy.
„Je celkom zrejmé, že by sme sa mohli zjednotiť na geografickej a nie na ideologickej platforme. Čoraz menej sa zaujímam o všetky tie ideologické prvky skladačky,“ povedal bývalý poľský premiér Morawiecki vo štvrtok v Európskom parlamente pre Politico.
Podľa Morawieckeho však súčasťou rokovaní nie je slovenský predseda vlády Robert Fico. Z jeho odpovede však nie je zrejmé, či aj strana Smer ako taká. Podľa informácií Štandardu z prostredia strany Smer, sa Smer usiloval najmä o členstvo medzi socialistami, čím by tlmil tlak na Slovensko a pomohol by získať významnejší post pre Maroša Šefčoviča v novej komisii.
Ak by ale došlo k vzniku novej frakcie, ktorá by bola organizovaná na báze V4 a spriatelených strán, bol by to triumf Viktora Orbána a frčka pre suverenistov zo západnej Európy.
„Tento krok by bol pre Meloniovú obrovskou ranou, pretože jej skupina Európskych konzervatívcov a reformistov sa nedávno rozrástla a stala sa treťou najväčšou silou v parlamente,“ komentovalo Politico.
Niekoľko dní dozadu sa zas špekulovalo, že medzi ďalšie pridružené subjekty môže patriť dokonca Národné združenie Marine Le Penovej či holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa. Momentálne nie je vylúčená ani výpomoc ďalších menších strán.
Štandard kontaktoval strany Fidesz, Smer a Hlas so žiadosťou o vyjadrenie k špekuláciám o spoločnej budúcnosti vo frakcii. Na naše otázky vtedy nereagovali.
Orbán považuje dohodu o rozdelení najvyšších postov v EÚ za hanebnú
Za "hanebnú" označil maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok na samite EÚ v Bruseli dohodu o rozdelení najvyšších postov v EÚ, na ktorých sa po eurovoľbách dohodli tri politické frakcie v Európskom parlamente, informujú správy agentúr DPA a AFP.
Predmetná dohoda zahŕňa zotrvanie Ursuly von der Leyenovej na poste predsedníčky Európskej komisie na druhé funkčné obdobie. Uzavreli ju tri frakcie, ktoré majú v EP dovedna väčšinu mandátov - stredopravá Európska ľudová strana (EPP), stredoľaví Socialisti a demokrati (S&D) a liberálny subjekt Obnovme Európu (RE).
Podľa Orbána však takáto dohoda neodráža výsledky eurovolieb. Predseda maďarskej vlády argumentuje tým, že EPP a S&D síce vo voľbách skončili na prvom a druhom mieste, avšak RE bol až štvrtý, zatiaľ čo na treťom mieste skončila skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
"Európski voliči boli oklamaní. EPP vytvorila koalíciu lží s ľavicou a liberálmi. Takúto hanebnú dohodu nepodporujeme!" napísal Orbán v príspevku na sociálnej sieti X. Ak by boli výsledky volieb rešpektované, podľa Orbána by dohodu musela EPP uzavrieť so socialistami a ECR, a nie so subjektom Obnovme Európu.
O založenie frakcie sa snažia aj iní
Štandard v utorok informoval o tom, že o založenie frakcie sa usiluje aj nemecká euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa vzdala plánov na opätovný vstup do frakcie Identita a demokracia (ID). Nový subjekt by mohol niesť názov Suverénni.
Viaceré európske médiá ako nádejných označili poslancov hnutia Párty sa skončila (SALF) zo Španielska, strany SOS z Rumunska, Republiky zo Slovenska, Našej domoviny (MHM) z Maďarska, Demokratického vlasteneckého hnutia (NIKH) z Grécka a poľských strán Konfederácia a Národné hnutie.
"Sme v aktívnom kontakte prakticky so všetkými vlasteneckými stranami v EP, a rokujeme o všetkých možnostiach. Nevylučujeme ani Vami spomínaný scenár. Budúci týždeň by sa malo všetko objasniť," vyjadril sa predseda Republiky Milan Uhrík pre Štandard po otázke o potencionálnom vstupe do novej frakcie.
Na vytvorenie frakcie je potrebných 23 poslancov a musí v nej byť zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov, teda 7. Poslanci môžu byť členmi iba jednej frakcie.
