Boj o milióny v Audiovizuálnom fonde. SNS pretlačila zmeny napriek odporu filmárov

Parlament na poslednú chvíľu ako záverečný bod júnovej schôdze schválil zmeny v Audiovizuálnom fonde. Vyzeralo to tak, že poslanci novelu zákona nestihnú schváliť, pretože po predložení pozmeňujúceho návrhu poslancov SNS sa rozhorel zápas o to, ako sa bude rozhodovať o lukratívnom balíku miliónov eur na podporu filmového priemyslu.

Do rozpravy bolo vo štvrtok prihlásených viac ako 30 poslancov a jeden z ďalších zákonov predložený nominantmi SNS tak narazil na tvrdý odpor. V piatok popoludní však parlamentná väčšina debatu predčasne ukončila.

Za prijatie zákona hlasovalo 76 poslancov vládnej koalície. Opozícia nehlasovala, ale bola v sále prítomná.

Opozícia o poslaneckej novele hovorila, že zámerom je politické ovládnutie Audiovizuálneho fondu. Prisúdila jej prívlastky ako „paškvil“ či „škandál“.

Siahodlhé diskusie predchádzali v uplynulom období aj schvaľovaniu zákonov o Fonde na podporu umenia a vzniku Slovenskej televízie a rozhlasu, ktoré boli v réžii SNS.

Čo vyvolalo kontroverzie

Vlnu nevôle vzbudil pozmeňujúci návrh poslancov SNS Karola Farkašovského a šéfa parlamentného výboru pre kultúru a médiá Romana Michelka.

Poslanci menia podobu Rady Audiovizuálneho fondu tak, že sa počet jej členov zvýši z 9 na 13. Piatich členov rady vymenuje minister kultúry, z ktorých spravidla dvaja sú zamestnancami ministerstva kultúry.

Rozdeliť sa majú tiež kompetencie orgánov fondu tak, že o poskytnutí financií na podporu audiovizuálnej kultúry nebude rozhodovať riaditeľ fondu, ale rada.

Obavy zástupcov filmovej obce

Zástupcovia filmárov reprezentovaní profesijnými a záujmovými združeniami napísali poslancom otvorený list. Vyjadrili zásadné výhrady k zmenám zákona, pretože „podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie“, píše sa v liste predstaviteľov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, nezávislých producentov, scenáristov kameramanov, strihačov, združenia prevádzkovateľov kín či asociácie producentov v audiovízii.

Kľúčovou je podľa filmárov zmena počtu členov rady fondu z 9 na 13, kedy ministerka kultúry vymenuje piatich členov. „Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez uvedenia dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania,“ upozornili filmári.

Rada fondu získa kompetenciu schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov schválenie podpory nebude možné. „Kompetencia schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu. Prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných,“ uviedla filmová obec.

Upozornila, že rozhodovanie o projektoch a o voľbe či odvolaní riaditeľa deviatimi hlasmi z 13 namiesto obyčajnej väčšiny môže značne obmedziť fungovanie fondu najmä v prípade, ak zloženie rady nebude kompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť rezortu kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené.

Filmári zákonu vytkli, že rada fondu získa možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu.

Stále bude mať ministerstvo menšinu, tvrdil Michelko

Poslanec Michelko v parlamentnej rozprave tento týždeň na výhrady opozície reagoval slovami, že sa nemení počet nominantov v rade Audiovizuálneho fondu tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie alebo producentov.

„Jednoducho, hovoríte tu katastrofické scenáre, ktoré nemajú nič spoločné s realitou Zvyšuje sa vplyv toho, kto tam dáva peniaze,“ vyhlásil Michelko. Podľa neho nikto nebude schopný presadzovať svoje veci, stále bude mať ministerstvo menšinu a na rozdiel od Fondu na podporu umenia, rozhodnutia Audiovizuálneho fondu boli menej kontroverzné a menej problematické.

Michelko pomenoval tiež to, o čo rezortu kultúry a SNS ide. „Typ niektorých filmov, ktoré možno označiť súhrnným názvom ‚trápne politické agitky‘, to je ten typ, ktorý podľa mňa nemá byť podporovaný. Takisto ako nejaké tirolácke, erotické veci, ktoré sme v 90-tych rokoch videli na RTL, ktoré sú akože esencia gýču,“ uviedol poslanec.

Čo je Audiovizuálny fond

Fond vznikol 1. januára 2009, keď bol ministrom kultúry Marek Maďarič. Ide o verejnoprávnu inštitúciu na podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond sa tak odpojil od priameho vplyvu politického zasahovania ministra kultúry a nahradil grantový program rezortu kultúry.

Príjmy fondu tvoria peniaze zo štátneho rozpočtu a príspevky od neštátnych subjektov. Štát dáva najmenej 6 miliónov ročne. Verejnoprávna televízia poskytuje päť percent príjmov z reklamy a telenákupu. Súkromné televízie prispievajú dvomi percentami z reklamy a telenákupu, prevádzkovatelia kín dávajú jedno percento, distributéri audiovizuálnych diel tiež jedno percento okrem príjmov z kín a jedno percento prevádzkovatelia retransmisie.

Podľa výročnej správy v roku 2023 boli celkové príjmy Audiovizuálneho fondu niečo vyše 49 miliónov eur ročne.