Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V bani v Ľvovskej oblasti sa prepadla zem, dvaja baníci zomreli

V bani v Ľvovskej oblasti sa prepadla zem, dvaja baníci zomreli. Pátracie a záchranné práce naďalej pokračujú.

Pôda sa prepadla v hĺbke 500 metrov. Zosuv neprežil 36- a 37-ročný muž. Celkovo sa do záchranných prác zapojilo 15 záchranárov a 26 baníkov.

(uapravda)

Minúta  |  

Varšavská okresná prokuratúra začala vyšetrovanie kybernetického útoku na Poľskú tlačovú agentúru

Varšavská okresná prokuratúra začala vyšetrovanie kybernetického útoku na Poľskú tlačovú agentúru (PAP). Na tú ešte 31. mája zaútočili hackeri, ktorí prostredníctvom online služby rozoslali dezinfomáciu.

Podľa nej premiér Donald Tusk oznámil čiastočnú mobilizáciu 200-tisíc brancov, ktorí budú vyslaní na Ukrajinu. Správu vydanú o 14-tej hodine PAP okamžite zrušila, ale o 17 minút bola znovu rozoslaná. Aj toto druhé vydanie bolo zrušené.

Prokuratúra začala vyšetrovanie "šírenia nepravdivých informácií, ktorých cieľom je spôsobiť vážne narušenie systému alebo hospodárstva Poľskej republiky neurčenou osobou alebo osobami zapojenými do zahraničnej rozviedky alebo konajúcej v jej mene," oznámil hovorca prokuratúry Piotr Skiba.

Podpredseda vlády a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski uviedol, že "všetko nasvedčuje tomu, že máme dočinenia s kyberútokom, ktorý smeroval z ruskej strany" s cieľom šíriť "dezinformácie pred voľbami a paralyzovanie spoločnosti".

Prípad vyšetruje odbor trestného konania Úradu pre vnútornú bezpečnosť. V prípade odhalenia páchateľa mu hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Útok kušou na srbského policajta v Belehrade bol zrejme teroristickým činom

Útok kušou na srbského policajta v Belehrade bol zrejme teroristickým činom. Policajt strážiaci izraelské veľvyslanectvo na útok reagoval streľbou a útočníka zastrelil.

Minister vnútra Ivica Dačič uviedol, že útočník vystrelil šíp na policajta a zasiahol ho do krku. Policajt potom podľa neho „použil zbraň v sebaobrane na postrelenie útočníka, ktorý zomrel na následky zranení". Podľa vyhlásenia bol policajt pri prevoze do nemocnice, kde mu šíp chirurgicky odstránili, pri vedomí. Muž je po operácii v stabilizovanom stave.

Srbskí aj izraelskí predstavitelia v Srbsku povedali, že prvé náznaky ukazujú na terorizmus. Dačič novinárom upresnil, že vyšetrovanie pokračuje, ale „teraz už všetko nasvedčuje tomu, že motívy súvisia s terorizmom. Pretože neexistuje žiadny iný motív, prečo by niekto zaútočil na policajta pred izraelským veľvyslanectvom“.

Minister identifikoval útočníka ako 25-ročného Srba, ktorý konvertoval na islam. Polícia podľa neho vyšetruje jeho možnú sieť a väzby na zahraničné teroristické skupiny po tom, ako neďaleko miesta činu zatkli ďalšieho človeka.

Úrady zvýšili bezpečnostnú pohotovosť v Belehrade vrátane zahraničných veľvyslanectiev a vládnych budov, ale aj verejných miest ako sú nákupné centrá a iné rušné oblasti. Prezident Aleksandar Vučič navštívil zraneného policajta v nemocnici a sľúbil záťah na teroristov.

(sita, ap)

Minúta  |  

Nemeckú ministerku zahraničia ročne vyjdú skrášľovacie kúry na viac ako 136-tisíc eur

Nemeckú ministerku zahraničia ročne vyjdú skrášľovacie kúry na viac ako 136-tisíc eur. Ide tak o jednu z najdrahších členiek nemeckej vlády.

Pre Annalenu Baerbocková v roku 2022 Nemecko vyčlenilo takmer 137-tisíc eur na kaderníka či vizážistu. Podľa najnovšie zverejnených údajov bol jej mesačný paušál takmer 9-tisíc eur. Samotná ministerka tieto výdavky v rozpočte obhajuje. "Keď vystupujete v televízii, musíte byť nalíčený kvôli silnému svetlu reflektorov. Inak vyzeráte ako hrobár, pretože ste úplne sivý," vysvetlila.

Nemecká ministerka hovorí, že keď cestuje, nemá dosť času na to, aby si vždy našla vizážistu na mieste – najmä v zahraničí. Preto ju na všetky cesty sprevádza jej osobný vizážista. "Je to bežná prax. Mimochodom, nielen u mňa, ale je to vždy populárna téma pre ženy," povedala Baerbocková.

Napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz za starostlivosť o svoj vzhľad zaplatil skoro 40-tisíc eur. Jeho výdavky však stúpli pre fotografovanie, za ktoré počas roku 2022 zaplatil dovedna viac ako pol milióna eur.

(bild)

Minúta  |  

Estónska vládna reformná strana vybrala nástupcu premiérky Kaje Kallasovej

Vládna Estónska reformná strana si vybrala ministra pre klímu Kristena Michala za nástupcu Kaje Kallasovej na poste premiéra.

Jednomyseľné rozhodnutie o nominácii padlo na stretnutí vedenia strany, ktoré sa uskutočnilo za zatvorenými dverami dva dni po tom, čo lídri Európskej únie podporili Kallasovú na poste šéfky diplomacie eurobloku.

Kallasová navrhla na 14. júla mimoriadne stretnutie strany, na ktorom si zvolia nového predsedu. Očakáva sa, že Michal bude predsedom strany, keďže jeho hlavný rival, minister obrany Hanno Pevkur v piatok z toho súboja odstúpil. Michalovu nomináciu na premiéra musí potom schváliť prezident Alar Karis a parlament, v ktorom má vládna koalícia pohodlnú väčšinu.

Štyridsaťosemročný Michal je minister pre klímu od apríla minulého roka. Po stretnutí strany sľúbil, že kľúčovým záujmom jeho kabinetu bude národná bezpečnosť. Povedal tiež, že ako premiér zlepší hospodársku konkurencieschopnosť krajiny a naznačil, že súčasný štvorročný vládny program, na ktorom sa koalícia už dohodla, bude pod jeho vedením pravdepodobne revidovaný.

(sita)

Minúta  |  

Vyhynutie hrozí už viac ako 45-tisíc druhom živočíchov a rastlín

Vyhynutie hrozí už viac ako 45-tisíc druhom živočíchov a rastlín. Je to pritom o tisícku viac ako vlani. Vyplýva to z Červeného zoznamu ohrozených druhov, ktorý vo štvrtok zverejnila Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN).

Organizácia zo zvýšeného ohrozenia viní tlaky vyplývajúce zo zmeny klímy, inváznych druhov a ľudskej činnosti, ako je nezákonný obchod a rozširovanie infraštruktúry. V Červenom zozname, ktorý má tento rok už 60 rokov, je uvedených dovedna viac ako 163-tisíc druhov živočíchov a rastlín. Oproti minulému roku je to o zhruba 6-tisíc viac.

Tohtoročná správa upozorňuje napríklad na úbytok slonov ázijských na Borneu. Odhaduje sa, že v divočine v súčasnosti žije už len tisíc slonov bornejských. Ich populácia sa za posledných 75 rokov znížila predovšetkým v dôsledku rozsiahlej ťažby lesov na ostrove. Tento druh však ohrozujú aj konflikty s ľuďmi, strata biotopov v dôsledku poľnohospodárstva a drevárskych plantáží, ťažba a rozvoj infraštruktúry, pytliactvo, vystavenie agrochemikáliám a kolízie s vozidlami.

Vyzdvihli však aj úspech ochranárov prírody, keď sa podarilo dostať rysa španielskeho z pokraja vyhynutia. Populácia tejto mačkovitej šelmy sa zvýšila zo 62 dospelých jedincov v roku 2001 na 648 v roku 2022, a teraz je to už viac ako 2-tisíc. Kedysi sa rysy španielske považovali za jeden z najohrozenejších druhov voľne žijúcich mačkovitých šeliem na svete.

(sita, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.