Preskočiť na obsah
  |  

Rezort práce rieši Rómov: Ak nezamestnaný odmietne adekvátnu prácu, nedostane dávky

„Každý, kto môže pracovať, má pracovať.“ Týmito slovami začal minister práce Erik Tomáš (Hlas) utorkovú tlačovú konferenciu, ktorá bola zameraná na zníženie nezamestnanosti a špeciálne sa dotýka nepracujúcich občanov zneužívajúcich systém.

„Ak nezamestnaný človek odmietne pracovnú ponuku, bude mu odobratá, alebo krátená dávka v hmotnej núdzi,“ uviedol s tým, že by to tak malo fungovať v prípade adekvátnych ponúk, ktoré sú primerané schopnostiam dotyčného občana. Doplnil, že podobne to už funguje v prípade prác vo verejnom záujme.

Podľa Tomáša máme ešte stále „nezamestnaných 165-tisíc ľudí“, no firmy podľa neho stále zháňajú pracovnú silu na svoje pozície. Minister chce, aby tieto voľné miesta v čo najväčšom počte zaplňovali slovenskí občania.

Doplnil, že rezort chce do práce zapojiť čo najviac Rómov: „Otvorene priznávam, že v rámci nezamestnaných chceme zamestnať a dostať do práce čo najviac Rómov.“

Doplňme, že počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi dosiahol v júni podľa Štatistického úradu takmer 65-tisíc osôb.

Ministerstvo tiež pripravuje zmeny pri prácach vo verejnom záujme.

Dnes dostáva nezamestnaný na aktivačných prácach príspevok 86,8 eura. Po zmenách by si musel nezamestnaný vybrať nielen aktivačné práce v konkrétnej obci, ale aj v jej širšom území.

Výška príspevkov bude rôzna. Najnižší dostanú ľudia, ktorí chcú vykonávať malé obecné služby, ale nechcú sa normálne zamestnať, vyšší dostanú tí, ktorí podstúpia rôzne rekvalifikačné kurzy. A ten najvyšší má ísť tým, ktorým sa podarí zamestnať.

  |  

Približne každý ôsmy Brit sa stále nerozhodol, komu dá svoj hlas v predčasných parlamentných voľbách

Približne každý ôsmy Brit sa stále nerozhodol, komu dá svoj hlas v predčasných parlamentných voľbách. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti YouGov pre britský denník Guardian.

Výskumníci zistili, že zhruba 12 percent britského elektorátu sú nerozhodnutí voliči. Do prieskumu sa ich zapojilo 641 a ich vekový profil zhruba zodpovedá rozdeleniu v celej spoločnosti.

Je však oveľa pravdepodobnejšie, že nerozhodnuté sú ženy, tí, ktorí v referende hlasovali za vystúpenie Británie z EÚ, a tiež ľudia, čo v posledných parlamentných voľbách v roku 2019 volili Konzervatívnu stranu.

Pri otázke, ktorej z piatich hlavných strán kandidujúcich v Anglicku by dali svoj hlas, sa ukázali rozdiely v miere nerozhodnosti.

Labouristov a konzervatívcov by volil rovnaký počet nerozhodnutých voličov – deväť percent. Päť percent by zahlasovalo za liberálnych demokratov, štyri percentá za Zelených a tri za Reformnú stranu. Štvrtina zo 641 nerozhodnutých uviedla, že pravdepodobne voliť vôbec nepôjde.

„Z celkovej vzorky tak zostáva 45 percent ľudí, ktorí sú ‚skutočne nerozhodnutí‘, a ktorí nám povedali, že je pravdepodobné, že budú vo voľbách hlasovať, ale ani týždeň pred voľbami sa nechcú zaviazať k žiadnej strane,“ vysvetlil riaditeľ politického výskumu z YouGov Adam McDonnell s tým, že to predstavuje približne šesť percent celej populácie.

(guardian, tasr)

  |  

Kujat: Politika Orbána a Fica smerom k Ukrajine stojí na solídnom strategickom základe

Politika Orbána a Fica smerom k Ukrajine stojí na solídnom strategickom základe, hovorí generál Harald Kujat. "Môžem len dúfať, že sa ďalšie krajiny k tomu pridajú. Pretože mám dojem, že obaja so svojou pozíciou dokážu ovplyvniť aj tých ďalších," dodáva.

Vo veľkom rozhovore sa dočítate o vojakoch zo štátov NATO, ktorí už pôsobia na Ukrajine, prečo Ukrajinci nie sú v stave znovu získať územie, ktoré Rusi dobyli, či boli Minské dohody len pokusom o získanie času pre Ukrajinu alebo či je Volodymyr Zelenskyj schopný vzdať sa členstva v NATO:

  |  

Holandsko má najkonzervatívnejšiu vládu za dekády. S Wildersovou stranou, no bez Wildersa

Nová holandská vláda v utorok v Haagu zložila sľub do rúk kráľa Viliama-Alexandra. Stalo sa tak sedem mesiacov po parlamentných voľbách a takmer rok po rezignácii predošlej vlády. Líder víťaznej Strany slobody Geert Wilders v novej vláde sedieť nebude, jeho strana sa však stala súčasťou štvorčlennej vládnej koalície.

Okrem Wildersovej Strany slobody (PVV) ide o stredopravú Ľudovú stranu za slobodu a demokraciu (VVD) odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho, Farmárske občianske hnutie (BBB), ktoré vzniklo ako reakcia na snahy minulej vlády o obmedzovanie živočíšneho chovu a centristickú stranu Nová spoločenská zmluva (NSC).

Nový premiér Dick Schoof je bývalý šéf holandskej tajnej služby a podrobný vládny program chce oznámiť do septembra. Prvýkrát od druhej svetovej vojny tak vedie Holandsko premiér, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany. Do roku 2021 však Schoof bol členom ľavicovej Strany práce. Pred svojím pôsobením v spravodajskej službe bol tiež šéfom protiteroristického úradu a vedúcim imigračného a naturalizačného úradu.

Opatrenia proti masovej migrácii

Schoofova vláda je už teraz označovaná za najkonzervatívnejšiu alebo najpravicovejšiu holandskú vládu za posledné desaťročia. Zaviazala sa totiž k významnému obmedzeniu masovej migrácie.

Formálna dohoda o vytvorení novej koalície s názvom „Nádej, odvaha a hrdosť" zavádza prísne opatrenia týkajúce sa žiadateľov o azyl, ruší zlučovanie rodín utečencov a snaží sa znížiť počet zahraničných študentov študujúcich v krajine.

Predseda PVV Wilders mal po voľbách z novembra minulého roka problém uzavrieť koaličnú dohodu s tromi ďalšími konzervatívnymi stranami. Podarilo sa mu to až v máji po tom, ako sa vzdal svojej kandidatúry na post predsedu vlády.

Počas niekoľkomesačných rokovaní pritom Wilders ustúpil od svojich najradikálnejších postojov. Stiahol napríklad návrh zákona, ktorý by zakázal mešity, islamské školy a Korán. V súvislosti s menovaním novej vlády povedal, že svoj tón nezmení. Minulý týždeň povedal svojim 1,4 milióna sledovateľov na sociálnej sieti X, že islam stále považuje za "opovrhnutiahodné, násilné a nenávistné náboženstvo".

Energetika a zahraničná politika

Nová vláda počíta aj so zmenami v energetickej politike. Zamerať sa chce na posilňovanie energetickej nezávislosti, podporu jadra či odbúranie greendealovej reštrikcie voči majiteľom nehnuteľností.

Zásadný obrat nemožno očakávať v zahraničnej politike. Koaličné strany sa zhodujú na bezpodmienečnej podpore NATO, Ukrajiny a Izraela.

(ste)

  |  

Nová holandská vláda v Haagu zložila sľub do rúk kráľa Viliama-Alexandra

Nová holandská vláda v Haagu zložila sľub do rúk kráľa Viliama-Alexandra. Stalo sa tak sedem mesiacov po parlamentných voľbách a takmer rok po rezignácii predošlej vlády.

Líder víťaznej Strany slobody (PVV) Geert Wilders však v novej vláde sedieť nebude. Nový premiér Dick Schoof chce podrobný vládny program oznámiť do septembra.

(reuters, tasr)

  |  

Emmanuel Macron sa usiluje o „administratívny štátny prevrat“

Emmanuel Macron sa usiluje o „administratívny štátny prevrat“ nomináciami blízkych ľudí na posty v štátnej správe, tvrdí líderka nacionalistického Národného zhromaždenia (RN) Marine Le Penová.

Vymenúvaním svojich ľudí chce francúzsky prezident „zabrániť vo vykonávaní politiky, akú si želajú Francúzi“, povedala v rozhovore pre rádio France Info.

Posledné zasadnutie francúzskej vlády sa v Elyzejskom paláci konalo štyri dni pred prvým kolom parlamentných volieb. Vláda na ňom rozhodla o vymenovaní vojenského guvernéra Paríža, nového náčelníka štábu vzdušných síl, o novom riaditeľovi odboru pre záležitosti EÚ na ministerstve zahraničných vecí či o troch veľvyslancoch.

Le Penová uistila, že ak sa jej strana dostane k moci, prehodnotí tieto nominácie, „aby mohla vládnuť“. Ubezpečila, že RN je pripravené prevziať moc a vládnuť, súčasne však potvrdila, že predseda Jordan Bardella sa odmietne stať premiérom bez absolútnej väčšiny v parlamente.

„Nemôžeme súhlasiť, že pôjdeme do vlády, ak nebudeme môcť konať,“ objasnila s tým, že získať absolútnu väčšinu mandátov v Národnom zhromaždení (parlamente) je pre RN realizovateľný plán.

(france info, tasr)