Protiústavná je len časť novely Trestného zákona. Opozícia a prezidentka ťahali za kratší koniec

Novela Trestného zákona ako celok nie je v rozpore s ústavou, ale len niektoré časti týkajúce sa trestu prepadnutia majetku alebo spätného otvárania dohôd o vine a treste s takzvanými kajúcnikmi. Súd v tom videl porušenie princípu právnej istoty. O náleze Ústavného súdu SR vo štvrtok podvečer informoval jeho predseda Ivan Fiačan.

Rozhodnutie sa nedotklo znižovania trestných sadzieb, skracovania premlčacích lehôt a tiež procesu prijímania novely v skrátenom legislatívnom konaní. Ivan Fiačan povedal, že súd nezistil takú situáciu, ktorá by bola „excesívna“. Sudca spravodajca Peter Straka k otázke znižovania trestných sadzieb poznamenal, že išlo o reakciu na ich podstatné zvýšenie v roku 2005.

Ústavný súd sa rovnako nedotkol rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Túto časť novely ústavný súd ani vo februári nepozastavil. Fiačan upozornil, že sa museli držať ústavy a podstatné bolo, že tá neupravuje štruktúru a činnosť prokuratúry a v tom má parlament širokú voľnosť.

V akom pomere hlasov ústavný súd rozhodol, nie je známe. Ivan Fiačan povedal, že tento údaj je neverejný.

V praxi rozhodnutie znamená, že prezidentka Zuzana Čaputová a strany opozície s mnohými námietkami na ústavnom súde neuspeli. Niektorí ľudia, ktorí sú spajaní so stranami súčasnej koalície, sa tak zrejme vyhnú trestnému stíhaniu a súdy už ďalej nebudú konať.

Susko: Čaputová a opozícia sa mýlili

Ústavný súd nekonštatoval rozpor s ústavou ani v jednom prípade kľúčových zmien, na ktorých je založená filozofia nedávno schválených trestných kódexov. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) to uviedol na sociálnej sieti.

„Úpravy trestných sadzieb, premlčacie doby, výšky škody alebo zrušenie špeciálnej prokuratúry sú plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rovnako tiež legislatívny proces schvaľovania Trestného zákona,“ zdôraznil Susko.

Nemôžu byť preto podľa jeho slov žiadne pochybnosti, že SR má moderné trestné kódexy porovnateľné s vyspelými európskymi demokraciami.

Nález ÚS SR považuje za jasný dôkaz, že sa bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a opozícia mýlili. „Opozícia utrpela ďalšiu prehru a mala by sa zodpovedať za rozoštvávanie spoločnosti a ohováranie Slovenska v Bruseli, ktoré na konci dňa viedli k atentátu na predsedu vlády Roberta Fica,“ dodal.

Neutrálny prezident Pellegrini

Prezident Peter Pellegrini bol pri hodnotení rozhodnutia súdu strohý a poskytol neutrálne vyjadrenie.  V čase, keď koalícia presadila zmeny v trestnej legislatíve, ešte predsedal vládnej strane Hlas.

Prezident vo štvrtok vyhlásil, že plne rešpektuje rozhodnutie súdu. „Je povinnosťou vládnej koalície vysporiadať sa s časťami novely, v ktorej súd našiel nesúlad s ústavou, a povinnosťou opozície rešpektovať, že viaceré časti jej podania ústavní sudcovia zamietli,“ skonštatoval Pellegrini.

Premiér Fico víta a žiada ospravedlnenie

Na rozhodnutie súdu zareagoval na sociálnej sieti premiér a šéf Smeru Robert Fico. „V mene celej vládnej koalície žiadam pani Čaputovú a celú opozíciu, protivládne médiá a mimovládne organizácie, aby sa ospravedlnili za prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorý zrušil špeciálnu prokuratúru, znížil trestné sadzby, skrátil premlčacie lehoty, dal prednosť odškodňovaniu obetí trestných činov a vykonal ďalšie nevyhnutné zmeny v trestnom zákonodarstve,“ napísal Fico.

Ústavný súd podľa neho rozhodol, že vládna koalícia spor o túto novelizáciu trestného zákonodarstva vyhrala nad nenávistnou opozíciou 100:0. Premiér povedal, že treba vyzdvihnúť profesionálnu prácu ministerstva spravodlivosti, ktoré do legislatívneho procesu predložilo kvalifikovaný návrh, ktorý aj podľa ústavného súdu nebol ani v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore s ústavou.

Hlas hovorí o strate vetra z plachiet opozície

Rozhodnutie ústavného súdu podľa predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka berie vietor z plachiet opozície a usvedčuje ju, že „účelovo zavádzali ľudí a umelo živili protesty, ktorých cieľom v tom čase bolo jediné – podpora Ivana Korčoka“.

Šutaj Eštok uviedol, že nález súdu sa netýka ani procesu prijímania zákona, ani zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, teda tých častí, ktoré „opozícii slúžili na organizovanie protestov, obštrukcie v parlamente a ďalšie vyvolávanie zdania ohrozenia slovenskej demokracie“.

Presadili amnestie pre svojich ľudí na hulváta, odkázal Šimečka

Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka na sociálnej sieti napísal, že rešpektuje rozhodnutie ústavného súdu. Ale mrzí ho, že vláda vďaka nemu dosiahla svoj zámer – zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt pre zlodejov, korupčníkov a iných kriminálnikov. „Presadili amnestie pre svojich ľudí, na hulváta a proti verejnému záujmu. To je zlá správa pre spravodlivosť aj bezpečnosť ľudí na Slovensku,“ uviedol predseda PS.

Podľa neho sa však potvrdilo, že navrhnutá novela trestných kódexov bola v časti v rozpore s ústavou, a ústavný súd to skonštatoval pri ustanoveniach, ako je spätné otváranie dohôd o vine a treste či použitie nezákonného dôkazu v prospech obvineného. „To samo osebe je obrovské zlyhanie vlády a ministerstva spravodlivosti, a som rád, že sme týmto deštruktívnym návrhom zabránili,“ poznamenal.

Tento Trestný zákon neprispeje k zušľachteniu spoločnosti, reagovalo KDH

Kresťanskí demokrati upozornili, že konštatovať súlad s ústavou v ostatných častiach ešte neznamená, že nižšie tresty, skrátené premlčacie lehoty, či zrušená špeciálna prokuratúra budú prínosom pre spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti, zvýšia bezpečnosť občanov a ochránia ich majetok.

Ak platí staroveká zásada, že zákon vychováva, tak tento určite neprispeje k zušľachteniu spoločnosti, uviedlo vo vyhlásení KDH. Bude navrhovať, aby podmienky pre zrýchlený legislatívny proces boli ukotvené v ústave tak, aby ústavný súd mal jasnú kompetenciu zaoberať sa ich splnením.

Exministerka Kolíková je osobne sklamaná

Pre poslankyňu a exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS) je rozhodnutie súdu veľkým osobným sklamaním.

„Ústavný súd v sebe nenašiel viac odvahy ísť aj do posúdenia spôsobu, ako boli tieto zásadné zmeny Trestného zákona, Trestného poriadku a rušenia špeciálnej prokuratúry, prijaté. Som presvedčená, že pre demokraciu a právny štát je dôležité, aby sa ústavný súd zaoberal aj tým, ako sa zákony prijímajú v národnej rade,“ povedala vo videu na sociálnej sieti.

Opozícia totiž ako jeden z argumentov proti prijatiu trestných kódexov menovala skrátené legislatívne konanie. Upozorňovala na to počas rozpravy v pléne parlamentu i v podaní na ústavný súd.

Žilinka: Vždy som si ctil rozhodnutia ÚS

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka vyhlásil, že si vždy ctil autoritu a rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR a nie je tomu inak ani v prípade stredajšieho rozhodnutia. Uviedol to na sociálnej sieti.

Ústavný súd rozhodol po štyroch mesiacoch

Súd rozhodol po vyše štyroch mesiacoch, ako pozastavil účinnosť novely. Na verdikt ústavných sudcov sa netrpezlivo čakalo. Niektoré všeobecné súdy totiž prerušovali trestné stíhania. Čakalo sa, ako dopadne posudzovanie napadnutej novely.

Parlament schválil novelu Trestného zákona 8. februára tohto roka v skrátenom legislatívnom konaní. Novela zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry k 20. marcu. Znižovala tresty za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť. Skracovala tiež premlčacie doby pri viacerých trestných činoch.

Koalícia hovorila o humanizácii trestov

Ministerstvo spravodlivosti zmeny odôvodnilo humanizáciou trestov a uprednostnením využívania alternatívnych trestov po vzore európskych krajín. Vládna koalícia argumentovala, že sadzby v Trestnom zákone sú na úrovni krajín EÚ. Zrýchlené prijímanie zákona v parlamente vysvetľovala porušovaním základných ľudských a ústavných práv.

Opozičné strany nazvali novelu „promafiánskym balíčkom“ a tvrdili, že jej hlavným cieľom je zabezpečiť beztrestnosť pre predstaviteľov vládnej koalície a im blízkych ľudí, keďže zmeny sa mali dotknúť vyše 140 osôb obvinených v najznámejších kauzách. Opozícia zorganizovala niekoľko veľkých protestných zhromaždení na námestiach viacerých miest.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla, že trestnú novelu podpíše, aj keď s ňou nesúhlasila. Avizovala, že sa obráti na ústavný súd, aby pozastavil jej účinnosť. Svoj podpis zdôvodnila aj tým, aby súd mal viac času na rozhodnutie, pretože už 15. marca mali nadobudnúť účinnosť ustanovenia novoprijatého zákona.

Tri podania na ústavný súd

Trestnú novelu napadli na ústavnom súde okrem prezidentky aj ďalšie dve skupiny opozičných poslancov. Súd všetky tri podania spojil na spoločné konanie. Rozhodol pomerne rýchlo a na konci februára tohto roka pozastavil účinnosť zákona.

Koalícia ešte vo februári opravila prijatú novelu po kritike opozície a verejnosti. Parlament vrátil premlčacie lehoty späť na 20 rokov pri násilných trestných činoch vrátane znásilnenia. Pri trestných činoch proti životu či zdraviu sa majú uplatňovať doterajšie premlčacie lehoty, a to najmä 20-ročná v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.

Týka sa to zločinu vraždy, zabitia, ublíženia na zdraví, hrubého nátlaku, zavlečenia do cudziny, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania a týrania blízkej a zverenej osoby. Rovnako aj trestného činu obchodovania s ľuďmi, únosu a výroby detskej pornografie.