Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Jedna osoba zahynula a dvaja ľudia sú nezvestní po havárii vrtuľníka, ktorý sa zrútil do oceánu pri severozápadnom pobreží havajského ostrova Kauai.
Telo jednej osoby našli záchranárske tímy vo štvrtok, po ďalších dvoch ľuďoch naďalej pátrajú. Ich totožnosť nezverejnili. Príčinu havárie vyšetruje americká Národná rada pre bezpečnosť dopravy.
Haváriu vrtuľníka Robinson R44 nahlásili svedkovia. Helikoptéra patrila spoločnosti, ktorá ponúka na ostrove vyhliadkové lety.
(tasr, ap)
Únosca študentky Sone v Petržalke má byť príčetný, tvrdí nová svedkyňa, ktorá sa s ním podľa svojich slov stretla v čase, keď páchateľ Ivo P. držal 22-ročnú Soňu v zajatí.
Ivo P. mal podľa vyšetrovateľov Soňu uniesť v sobotu 9. septembra 2023, zadržiaval ju aspoň 25 hodín. Našla ju zdravotná sestra petržalskej nemocnice na Antolskej ulici 11. septembra.
Žena vystupujúca pod pláštikom anonymity kontaktovala Soninho právnika Ondreja Urbana, ktorému oznámila stretnutie i podrobnosti stretnutia s únoscom. Spochybnila tak znalecký posudok o nepríčetnosti, na základe ktorého dozorujúca krajská prokurátorka zastavila trestné stíhanie.
V dôsledku prijatia posudku psychiatričky tiež presunuli Iva P. z vyšetrovacej väzby do ružinovskej nemocnice, kde tamojší personál tiež dlhodobo spochybňuje tézu o nepríčetnosti.
Tatárska republika prisľúbila obyvateľom 100-tisíc rubľov za pomoc pri naverbovaní vojakov do bojov proti Ukrajine. Informáciu zverejnili na špeciálnom webe vytvorenom pre verbovanie vojakov.
Z oznámenia vyplýva, že na odmenu v prepočte zhruba 1 050 eur môžu mať nárok priatelia a príbuzní vojaka, ako aj zamestnanci vojenských správ a úradov a "všetky osoby, ktoré získali kandidáta". Nárok nemajú odsúdení a osoby vo vyšetrovacej väzbe, ako aj tí, ktorí sami odišli slúžiť do dobrovoľníckych jednotiek. Úrady pôvodne ponúkali 50-tisíc rubľov (525 eur), o pár dní však odmenu zdvojnásobili.
Začiatkom tohto mesiaca úrady v Tatársku pritom zvýšili jednorazovú odmenu, ktorú vyplácajú ľuďom, ktorí podpíšu zmluvy s ministerstvom obrany, o pol milióna rubľov (5 245 eur). Za podpísanie zmluvy, ktorá znamená vyslanie do vojny, sa teraz vypláca vo výške milióna rubľov (10 490 eur).
Spolu s ďalšími sľúbenými odmenami si tak regrút z Tatárska vie jednorazovo zarobiť až milión rubľov - čo je jedna z najvyšších jednorazových odmien pre nových vojakov v Rusku, dodala Meduza.
(meduza)
V Lúčkach v okrese Ružomberok platí druhý stupeň povodňovej aktivity, pre štvrtkovú búrku zaznamenali škody na miestnych cestách. Informoval o tom starosta Branislav Hrbček.
„Máme povytrhávaný asfalt, samozrejme, náplavové kamenie, blato a podobne. Škody na rodinných domoch nie sú. Vyčerpávali sme vodu z dvoch pivníc a zaplavené boli niektoré dvory. Situáciu monitorujeme, aktuálne máme vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity,“ povedal Hrbček.
Starosta dodal, že v noci bol na niekoľko hodín vyhlásený až tretí stupeň povodňovej aktivity.
Dobrovoľní hasiči boli v teréne podľa neho do desiatich minút od vyhlásenia mimoriadnej situácie.
„Eliminovali sme všetky možné škody, ktoré sa mohli spôsobiť prívalovou vodou. Momentálne situáciu monitorujeme a v pohotovosti sú dobrovoľní hasiči z Lúčok,“ vysvetlil Hrbček a doplnil, že profesionálni hasiči odčerpávali vodu z jedného z penziónov.
Zaplavený bol i park, ktorý spravuje obec a jeho súčasťou je vodopád. „Čo sa týka elektroinštalácie, osvetlenia vodopádu, škodu zistíme, až keď terén vyschne,“ skonštatoval starosta.
Zaplavenie parku potvrdila aj riaditeľka Kúpeľov Lúčky Silvia Zacharová. Samotné kúpele však nezaznamenali žiadne škody.
(tasr)
Za močenie do vody v Španielskom letovisku hrozí pokuta 750 eur. Toto opatrenie vzbudilo posmech nielen od turistov, ale i médií.
Mestská rada v španielskej Marbelle na konci mája schválila mnoho nových nariadení s cieľom zlepšiť kvalitu slávnych mestských pláží. Po kritike verejnosti na pokutu za močenie do vody hovorca mestskej rady spresnil, že návrh sa netýka voľnej prírody.
Ak by však ľudia močili do mora z pláže, móla či vlnolamov, pokute by sa nevyhli. Ak by úrady pri tejto aktivite niekoho pristihli opakovane, pokuta sa zdvojnásobí na 1 500 eur.
Marbella nie je prvou španielskou destináciou, ktorá sa uchýlila k týmto opatreniam. Napríklad Malaga už pred 20 rokmi zaviedla za vyprázdňovanie sa na pláži pokutu 300 eur.
Štyria ľudia zomreli v noci na piatok, keď sa snažili preplaviť cez Lamanšský prieliv z Francúzska do Británie. , oznámila francúzska námorná stráž. Incident sa stal na severe Francúzska.
Na miesto bola privolali námornú hliadku po tom, čo dostala hlásenie, že niekoľko migrantov spadlo do mora. Na palube lode s migrantami sa podľa francúzskej pobrežnej stráže nachádzalo celkovo 67 osôb. Štyroch ľudí vytiahli z vody mŕtvych a 63 sa podarilo zachrániť.
Do záchrannej operácie boli zapojené štyri plavidlá a vrtuľník. Celkovo aj spolu s týmito štyrmi obeťami zahynulo od začiatku roka pri snahe preplávať Lamanšský prieliv už 19 ľudí. Do Británie sa doplavilo tento rok niekoľko tisíc ľudí. Migranti sa pritom často snažia prekonať Lamanšský prieliv na malých nafukovacích lodiach, ktoré sú preplnené a hrozí im, že ich zmetú vlny.
(tasr, afp, reuters)
V Barcelone v uplynulých dňoch protestovali proti masovému turizmu, ten ožil od čias koronavírusu. Protestujúci nie sú spokojní so zvyšovaním cien prenájmu či kúpy nehnuteľností, zvýšeného hluku, dopravného tlaku a znečisťovaním oblastí.
Do ulíc najobľúbenejších častí mesta vyšli s vodnými pištoľami. Skandovali "turisti choďte domov" a striekali na nich vodu. Podobné akcie sa konali aj v iných turistických oblastiach s rekordným počtom návštevníkov ako Benátky, Malorka, Atény či Kanárske ostrovy.
V posledne zmienenej lokalite v apríli pochodovalo 57-tisíc demonštrantov. Španielske mestá Palma de Mallorca a Malaga zažili protesty v máji a júni. Zo štatistík za minulý rok vyplýva, že Španielsko zaznamenalo druhý najvyšší počet turistov po Francúzsku. Krajinu navštívilo 85 miliónov ľudí.
Požiadavky protestujúcich sa v jednotlivých regiónoch líšia, ale vo všeobecnosti sa zhodujú v nasledujúcich bodoch: požadujú zníženie počtu návštevníkov, väčšiu reguláciu turistického ubytovania a zastavenie verejných výdavkov na podporu cestovného ruchu.
Svetová zdravotnícka organizácia upozornila, že opičie kiahne sú aj naďalej celosvetovou hrozbou. Osobitné obavy podľa nej vyvoláva nový, smrteľnejší kmeň vírusu, ktorý sa od septembra minulého roka šíri v Konžskej demokratickej republike.
Vírus opičích kiahní vedci identifikovali v 70. rokoch minulého storočia. Donedávna boli prípady opičích kiahní obmedzené na strednú a západnú Afriku, pričom sa prenášali najmä zo zvierat. V roku 2022 vypukla celosvetová epidémia, choroba sa šírila predovšetkým medzi mužmi.
Nový kmeň je však zmutovaná verzia pôvodného kmeňa a šíri sa z človeka na človeka aj pri heterosexuálnom styku, čo vyvoláva obavy zo širšieho prepuknutia nákazy. Tento kmeň v Kongu tento rok doteraz spôsobil viac ako 11-tisíc identifikovaných nákaz a 445 úmrtí, mnohé obete boli deti. WHO uviedla, že len za posledný mesiac dostala hlásenia o prípadoch z 26 krajín sveta.
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus na brífingu pre médiá zdôraznil, že napríklad Juhoafrická republika nedávno zaznamenala 20 prípadov vrátane troch úmrtí, čo boli prvé prípady v krajine od roku 2022. Vedúca oddelenia pandemickej pripravenosti WHO pripomenula, že prepojenosť dnešného sveta znamená jednoduchšie šírenie takýchto epidémií.
WHO v máji 2023 zmiernila stupeň výstrahy týkajúci sa opičích kiahní, ale vyzýva na zachovanie ostražitosti, aby sa predišlo vzniku ďalších ohnísk nákazy.
(tasr, afp)
Filipíny odmietajú použitie sily v sporných oblastiach Juhočínskeho mora. Zdôraznili, že nemajú záujem o konflikt s Čínou a krajiny sa dohodli na uvoľnení napätia v sporných plytčinách.
Medzi Čínou a Filipínami podľapodľa filipínskeho poradcu pre národnú bezpečnosť prebieha úsilie o zmiernenie napätia v sporných vodách Juhočínskeho mora, kde sa obe krajiny vzájomne obviňujú z agresívneho správania.
Jadrom súčasných sporov je malý morský atol Second Thomas Shoal (Druhá Thomasova plytčina), kde Filipíny udržiavajú vojenskú prítomnosť na lodnom vraku. Na plytčine ho zámerne odstavili v roku 1999 s cieľom posilnenia svojich nárokov. Prítomnú vojenskú posádku pravidelne zásobujú filipínske lode.
V júni obvinili čínsku pobrežnú stráž z nezákonného vstupu na palubu filipínskeho zásobovacieho plavidla, pri ktorom bol vážne zranený jeden námorník. Filipínski predstavitelia tvrdia, že počas konfrontácie im zhabali aj zbrane. Čína si nárokuje takmer celú oblasť Juhočínskeho mora, pričom argumentuje svojou historickou prítomnosťou v oblasti.
Čínou nárokované územie zasahuje nielen do nárokov Filipín, ale aj ostatných pobrežných štátov ako Malajzia či Vietnam. Stály rozhodcovský súd v Haagu v roku 2016 rozhodol, že nároky Pekingu na tieto oblasti nemajú žiadny základ v medzinárodnom práve.
Peking na presadenie svojich záujmov využíva plytčiny v spornej oblasti, na ktorých buduje umelé ostrovy a vojenské základne. Čína trvá na tom, že aktivity jej pobrežnej stráže sú zákonné a profesionálne.
(tasr, reuters)
Pre nežiadúci výskyt medveďa vyhlásil Okresný úrad v Čadci mimoriadnu situáciu. Tá platí v obciach Klokočov, Klubina, Oščadnica, Nová Bystrica, Radôstka, Stará Bystrica a Zborov nad Bystricou.
Vyhlásenie mimoriadnej situácie podpísal prednosta OÚ v Čadci Peter Rusnák s platnosťou od 11. júla o 15.00.
„Z dôvodu zvýšeného nežiaduceho výskytu medveďa hnedého v zastavaných územiach miest a obcí a v ich bezprostrednom okolí, zmien ich správania a straty plachosti pred ľuďmi vzniklo vysoké riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd na majetku,“ zdôvodnil Rusnák vyhlásenie mimoriadnej situácie.
„Počas obdobia ohrozenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti budú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia, činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a opatrenia na záchranu života, zdravia a majetku vykonávaním záchranných prác,“ uvádza sa vo vyhlásení.
(tasr)
Turecko neschváli snahy o spoluprácu NATO s Izraelom, vyhlásil to v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
"Kým nebude nastolený úplný a udržateľný mier v Palestíne, Turecko neschváli snahy o spoluprácu s Izraelom v rámci NATO," uviedol turecký líder na tlačovej konferencii na summite Aliancie. Erdogan, ktorého vládna strana má korene v politickom islame, je otvoreným kritikom Izraela.
Turecko tiež podľa Erdogana stále pokračuje vo svojich diplomatických snahách o ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. "Vyjadril som tu otvorene svoj názor, že nikdy nemôže byť dovolené, aby sa NATO stalo stranou vo vojne na Ukrajine," citovala prezidenta agentúra AFP. Zároveň poukázal na to, že nemožno zavrhovať diplomaciu a rokovania nevyhnutne neznamenajú kapituláciu.
Turecký líder na tlačovej konferencii tiež oznámil, že nariadil šéfovi tureckej diplomacie Hakanovi Fidanovi, aby sa stretol so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom a začal s obnovou vzťahov so Sýriou. Už v nedeľu Erdogan avizoval, že Turecko by mohlo pozvať Asada kedykoľvek na rokovania o možnom obnovení diplomatických vzťahov.
Erdogan na piatkovej tlačovej konferencii zároveň povedal, že očakáva solidaritu od spojencov v NATO v súvislosti s tureckým bojom proti terorizmu. Turecký líder okrem toho povedal, že jeho krajina sa chce stať stálym členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Túto organizáciu založili v roku 2001 Rusko, Čína a stredoázijské krajiny ako protiváhu voči západným alianciám. "Nemyslíme si, že Šanghajská organizácia pre spoluprácu je alternatívou k NATO," uviedol Erdogan.
(reuters, afp, tasr)
STVR odvysiela priamy prenos z osláv zvrchovanosti Slovenskej republiky, v sobotu (13. 7.) večer zo Starej Bystrice.
Večerom plným hudobných a umeleckých vystúpení bude divákov sprevádzať moderátorka Simona Simanová. "Diváci sa môžu tešiť na vystúpenia folklórneho súboru Kysučan, ľudovej hudby Tomčalovci, folklórneho súboru Vagonár, detských heligonkárov Jarky Jelínkovej, Jozefa Šimonoviča, Michaely Kubištelovej a ďalších," priblížil PR manažér STVR Filip Púchovský.
Program vyvrcholí zapálením vatry zvrchovanosti a prednesom Deklarácie Národnej rady SR o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
(tasr)
Teploty môžu na juhu počas piatka dosiahnuť 37 stupňov, hrozia aj búrky. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahu prvého aj druhého stupňa pred vysokými teplotami.
Od 15.00 h až do noci sa môžu najmä na západe vyskytnúť búrky. SHMÚ vydal preto výstrahu prvého stupňa. Teplota 35 až 37 stupňov môže potrápiť celý Bratislavský kraj, väčšinu Trnavského a Nitrianskeho kraja, ako aj okresy Lučenec, Veľký Krtíš, Michalovce a Trebišov. Druhý stupeň výstrahy pred vysokými teplotami v týchto lokalitách trvá od 12.00 h do 19.00 h. V rovnakom čase platí aj prvý stupeň výstrahy, teplota vzduchu môže dosiahnuť 33 až 34 stupňov na zvyšnom území s výnimkou Žilinského kraja a niektorých ďalších okresov na severe územia.
Výstraha prvého stupňa pred búrkami platí od 15.00 h pre celý Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj, viaceré okresy v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji a tiež pre okresy Kežmarok a Poprad. Búrky môžu byť spojené s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za polhodinu, s nárazmi vetra s rýchlosťou 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami.
(shmu, tasr)
Ukrajinská armáda hlási zneškodnenie piatich ruských rakiet a 11 z 19 dronov. Hlavným cieľom ruského útoku bolo mesto Starokosťantyniv v Chmeľnyckej oblasti, v ktorom sa nachádza dôležitá letecká základňa, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že ide o častý terč ruských útokov.
Ukrajinská armáda zostrelila 11 bezpilotných lietadiel nad šiestimi ukrajinskými regiónmi. Informácie o ďalších ôsmich vypustených dronoch nemala k dispozícii. "Je pravdepodobné, že nepriateľ používa napodobeniny útočných dronov na preťaženie protivzdušnej obrany.
Neboli k dispozícii žiadne informácie o obetiach alebo škodách," informovali ukrajinské vzdušné sily. Predstavitelia Sumskej, Kyjevskej, Chmeľnyckej a Mykolajivskej oblasti v piatok ráno nehlásili škody ani zranenia.
(reuters, tasr)
Zosuv pôdy v piatok v Nepále strhol z diaľnice do rozvodnenej rieky dva autobusy, pátrajú po približne 60 ľuďoch, informovali tamojšie úrady.
Zachrániť sa podarilo zatiaľ troch cestujúcich, tých previezli do neďalekej nemocnice. Záchranné akcie komplikuje približne 120 kilometrov západne od hlavného mesta Káthmandu neutíchajúci dážď. Zosuvy pôdy tiež na viacerých miestach zablokovali cestu vedúcu do oblasti, dodali úrady. Na miesto vyslali ďalších záchranárov a bezpečnostné sily, aby pomohli pri záchranných prácach.
Na neďalekom mieste na tej istej diaľnici zosuv pôdy zavalil autobus a zabil vodiča. Zatiaľ nie je zrejmé, či pri incidente došlo k ďalším obetiam. V iných oblastiach v krajine v dôsledku nepriaznivého počasia zahynulo najmenej desať ľudí, uviedla tamojšia polícia.
Monzúnové obdobie, ktoré začína v júni a končí v septembri, prináša do Nepálu výdatné zrážky. Tie často spôsobujú zosuvy pôdy v himalájskej krajine, ktorá je z väčšej časti pokrytá horami. Pri zosuvoch pôdy a záplavách zahynulo v Nepále od polovice júna najmenej 91 ľudí.
(reuters, ap, tasr)
V horúčavách netreba zabúdať na pitný režim, deťom treba vodu ponúkať. Počas horúčav by mali ľudia denne vypiť aspoň jeden a pol až tri litre tekutín. Pitný režim by mali dôsledne dodržiavať aj seniori, ktorých organizmus obsahuje menej tekutín. Apelovali na to odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR.
"Pre deti je na uhasenie smädu najlepšia čistá pitná voda, môžete ju striedať s neperlivými minerálnymi vodami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi. Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml na kilogram, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml na kilogram a v školskom veku 70 ml na kilogram," poznamenala zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na deti a mládež Jana Hamade.
Smäd často necítia ani seniori. Hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová poukázala na to, že dodržiavanie pitného režimu je však pre nich mimoriadne dôležité. "Ich organizmus obsahuje menej tekutín, orgány pracujú pomalšie a nedokážu vylučovať tekutiny spoločne s látkami z metabolizmu," podotkla. Zároveň upozornila na to, že starší ľudia veľmi často trpia vysokým krvným tlakom. Apelovala preto na obozretnosť pri výbere minerálnych vôd. "Zvýšená koncentrácia sodíka vo vode by mohla ich zdravotný stav zhoršiť," dodala. Odporučila čistú pitnú vodu. Pre pomerne vysoký obsah jednoduchých cukrov je podľa jej slov pre seniorov nevhodné pitie ovocných nápojov.
(tasr)
Zomrela detská hviezda populárneho sitkomu ALF. Ide o bývalého amerického herca menom Benji Gregory, ktorý zomrel vo veku 46 rokov, pravdepodobne na úpal.
Na sociálnej sieti Facebook to tento týždeň oznámila jeho sestra Rebecca Hertzberg-Pfaffingerová, ktorá dodala, že jej brata našli mŕtveho v júni v jeho aute aj so psom Hansom. Oficiálna príčina smrti sa ešte nezistila. Jeho sestra sa však domnieva, že brat "zaspal a zomrel na úpal".
Veľká časť Spojených štátov zažíva v posledných týždňoch intenzívne horúčavy. Obzvlášť bol nimi zasiahnutý západ krajiny, kde vládnu rekordné teploty ohrozujúce ľudské životy. Gregoryho našli mŕtveho v aute na predmestí Phoenixu v štáte Arizona na juhozápade USA.
Seriál ALF sa vysielal v rokoch 1985-90, ale v pamäti mnohých ľudí zostal ako charakteristický artefakt popkultúry 80. rokov. Gregory v ňom hral dieťa, ktoré sa stalo najlepším priateľom hlavnej postavy predstavujúcej mimozemskú formu života (alien life form - ALF).
Účinkovanie v tomto seriáli prinieslo Benjimu Gregorymu mnoho úloh v reklamách, ako aj účinkovanie vo viacerých seriáloch vrátane The Twilight Zone. Začiatkom roka 2000 ukončil kariéru v zábavnom priemysle a vstúpil do námorníctva Spojených štátov.
(afp, tasr)
Armáda Izraela priznala zlyhanie pri útoku palestínskych kománd na kibuc Be'eri. Obyvatelia kibucu Be'eri, ktorého časť obyvateľov bola počas vládu teroristov zmasakrovaná, žiadali vytvorenie štátnej vyšetrovacej komisie.
V dokumente, ktorý komisia následne vypracovala, sa podrobne opisuje konanie vojakov počas útoku. Na základe analýzy ich konania vyšetrovacia komisia vedená bývalým generálom dospela k záveru, že armáda "zlyhala pri plnení svojho poslania chrániť obyvateľov kibucu Be'eri".
Kibuc, ktorý sa nachádza približne štyri kilometre východne od bezpečnostného plota postaveného Izraelom pozdĺž hranice s Pásmom Gazy, bol 7. októbra ráno dejiskom masakry civilistov. Útočníci obsadili dedinu približne na 15 hodín.
Podľa správy bolo za ten čas zabitých 101 civilistov a 32 ich bolo zajatých a zavlečených teroristami do Pásma Gazy ako rukojemníci. Jedenásť z nich je stále v rukách Hamasu. Okrem toho bolo v kibuci zničených 150 domov a budov, väčšina z nich zhorela. Počas bojov zahynulo 23 izraelských vojakov a osem policajtov, uvádza sa v správe, podľa ktorej "do kibuc u preniklo 340 teroristov".
V závere svojej správy armáda konštatuje, že "nebola pripravená na scenár masívnej infiltrácie, ako bola tá zo 7. októbra", a tiež priznáva nedostatočnú koordináciu medzi svojimi jednotkami na mieste. Kibuc Be'eri vo svojom vyhlásení uviedol, že toto hĺbkové vyšetrovanie pomohlo obyvateľom obce pochopiť zložitosť bojov v rôznych sektoroch.
(dpa, tasr)
Maďarský premiér po samite NATO navštívil Trumpa v Mar-a-Lago na Floride. Informoval hovorca maďarského premiéra, ktorý sa zasadzuje za prímerie na Ukrajine.
Trump a Orbán sa stretli v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride, ktoré sa stalo ďalšou zastávkou mierovej misie maďarského premiéra, uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi. Dodal, že diskusia sa týkala možností, ako dospieť k mieru. Viktor Orbán, dlhoročný Trumpov stúpenec, v uplynulých dvoch týždňoch nečakane navštívil Kyjev, Moskvu a Peking. Stalo sa tak v rámci samozvanej mierovej misie, ktorou rozhneval spojencov NATO i v EÚ.
Niektorých členov NATO znepokojilo najmä Orbánovo stretnutie s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, pretože tvrdia, že táto cesta dala Putinovi legitimitu v situácii, keď ho Západ chce izolovať pre vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine.
Orbán pred návštevou Moskvy pricestoval do Kyjeva, ale ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému o svojej plánovanej misii v Rusku nepovedal. Informoval o tom samotný Zelenskyj, ktorý odmietol Orbánove ambície "hrať sa na mierotvorcu".
"Nie všetci lídri môžu viesť rokovania. Musíte na to mať určitú moc," povedal Zelenskyj predtým na tlačovej konferencii na summite NATO. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan na otázku o Orbánovej iniciatíve uviedol, že Ukrajina by bola oprávnene znepokojená akýmkoľvek pokusom o vyjednanie mierovej dohody bez účasti Kyjeva. "Akýkoľvek avanturizmus, ktorý sa podniká bez súhlasu alebo podpory Ukrajiny, nie je tým, čo je v súlade s našou politikou, zahraničnou politikou Spojených štátov," uviedol Sullivan.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu uviedol, že Maďarsko verí, že Trumpovo druhé funkčné obdobie na poste prezidenta USA posilní nádeje na mier na Ukrajine. Podľa Szijjártóa chce Orbán dosiahnuť, aby sa vojna skončila prostredníctvom mierových rozhovorov, na ktorých sa zúčastní Rusko aj Ukrajina.
(reuters, mti, tasr)
Predstavitelia Bieleho domu označili tlačovú konferenciu prezidenta USA Joea Bidena, ktorá sa konala vo štvrtok večer vo Washingtone, za úspešnú. Biden na nej odpovedal na mnoho otázok týkajúcich sa rôznych tém domácej a zahraničnej politiky a deklaroval, že sa bude naďalej uchádzať o druhé funkčné obdobie, informovala v piatok televízia CNN.Stretnutie s novinármi sa konalo v čase, keď v tábore demokratov zaznievajú výzvy, aby sa Biden kandidatúry vzdal. Ako dôvod sa uvádza jeho vysoký vek i nepresvedčivý výkon v TV debate so svojím republikánskym vyzývateľom Donaldom Trumpom.
Jeden z vysokopostavených predstaviteľov Bieleho domu v rozhovore pre CNN uviedol, že Biden na tlačovej konferencii preukázal "solídnu znalosť domácich tém aj zahraničných záležitostí".
Predstaviteľ Bidenovho predvolebného štábu zasa vyzdvihol, že prezident obratne diskutoval o otázkach s komplikovanými zahraničnopolitickými dôsledkami. Vyjadril súčasne ľútosť nad tým, že do debaty s Trumpom, ktorá sa konala koncom júna, neprišla táto Bidenova verzia.
CNN predtým informovala, že čoraz viac predstaviteľov zapojených do Bidenovej kampane začína v súkromných rozhovoroch priznávať, že neveria, že Biden má šancu na víťazstvo v súboji s Trumpom, a že si želajú, aby vzdal snahu o svoje znovuzvolenie.
Mnohí demokrati si myslia, že na zmenu názoru kritikov Bidenovej kandidatúry dnešný večer nebude stačiť. "Príliš málo, príliš neskoro," konštatoval nemenovaný kongresman Demokratickej strany, hoci uznal, že Biden bol počas tlačovej konferencie vo forme. Dodal však, že "toto nerieši dlhodobejšie problémy a ani (nezaistí) víťazstvo."
Iný vysokopostavený predstaviteľ demokratov pre CNN povedal, že posledné vystúpenie prezidenta vyvoláva spokojnosť, lebo sa prejavila jeho osobnosť a kontrast so súperom, čo v júnovej debate nevyužil. Iný demokrat vyhlásil, že volebnému štábu sa "uľavilo".
Steve Cohen – dlhoročný demokratický poslanec zo Snemovne reprezentantov – pre CNN vyhlásil, že jeho stranícki kolegovia by mali "prestať s fantazírovaním" a mali by pochopiť, že sa treba "postaviť za Joea Bidena", lebo toto spochybňovanie len pomáha Donaldovi Trumpovi.
Cohen mal zrejme na mysli aj kolegu Jima Himesa, ktorý Bidena v noci na piatok opäť vyzval, aby odstúpil z kampane. Urobil tak ako prvý po Bidenovej štvrtkovej tlačovej konferencii.
Celkovo Bidena na odstúpenie z kampane vyzvalo 16 demokratických členov Kongresu vrátane senátora Petra Welcha zo štátu Vermont, doplnila CNN.
Autorom najvýraznejšej reakcie z tábora republikánov je Trump, ktorý vo svojom príspevku na sociálnej sieti Truth upozornil na moment, keď Biden omylom priradil viceprezidentke Kamale Harrisovej priezvisko "Trump". "Skvelá práca, Joe!" napísal Trump posmešne.
Miriam Lexmann považuje blokádu patriotov v europarlamente za štandardnú. Slovenská europoslankyňa za KDH sa súčasne vyjadrila, že by bola aj za blokovanie suverenistov a Ľavice.
Európski ľudovci z EPP spolu so socialistami z frakcie S&D a liberálmi z Renew Europe blokujú pri obsadení pozícií v europarlamente frakciu Patrioti pre Európu, ktorú vytvorili Andrej Babiš a Viktor Orbán.
Lexmann uvádza, že ide o normálny parlamentný postup. Podľa nej sú Patrioti pre Európu nástupcom frakcie Identita a demokracia, ktorá zažila blokádu v poslednom funkčnom období parlamentu.
(postoj)
Peking odmieta obvinenia, ktoré na adresu Číny zazneli na pôde NATO. Uviedol to minister zahraničných vecí Wang I svojmu holandskému kolegovi Casparovi Veldkampovi v telefonickom rozhovore.
V piatok informovalo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Wang I uviedol, že Čína je ochotná udržiavať kontakty s NATO, od ktorej však očakáva, že nebude zasahovať do jej vnútorných záležitostí a spochybňovať jej záujmy.
Povedal, že Čína a krajiny NATO majú odlišné politické systémy a hodnoty, ale to by nemalo byť pre alianciu NATO dôvodom, aby vyvolávala konfrontáciu s Čínou. Čína vo štvrtok kritizovala vyhlásenie summitu NATO, v ktorom lídri členských krajín uviedli, že Čína sa stala rozhodujúcim podporovateľom vojnového úsilia Ruska na Ukrajine a Peking naďalej predstavuje systémové výzvy pre Európu a bezpečnosť. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí pripomenul, že Čína nie je pôvodcom krízy na Ukrajine. Dodal, že postoj Číny k Ukrajine je otvorený a jej cieľom je podporovať mierové rozhovory a usilovať sa o politické riešenie.
Pokiaľ ide o vzťahy s Holandskom, Wang I povedal, že Čína je ochotná nadviazať úzke vzťahy s novou holandskou vládou a viesť s ňou všestranný dialóg. Dodal, že Čína verí, že Holandsko povzbudí Európsku úniu, aby na Čínu nazerala objektívne a racionálne, a že zohrá konštruktívnu úlohu pri udržiavaní rozvoja vzťahov medzi Čínou a EÚ.
(reuters, tasr)
Manželov ruského pôvodu v Austrálii obvinili zo špionáže pre Moskvu. Ide o vôbec prvé obvinenia vznesené na základe zákonov o špionáži prijatých v Austrálii v roku 2018.
Manželia sa narodili v Rusku, sú austrálskymi občanmi s ruskými pasmi. V piatok sa majú dostaviť na magistrátny súd v Brisbane. Každý z nich je obvinený z jedného prípadu prípravy trestného činu špionáže, uviedol komisár austrálskej federálnej polície Reece Kershaw.
Spresnil, že manželia "spoločne pracovali na prístupe k materiálom austrálskych obranných síl, ktoré sa týkali bezpečnostných záujmov Austrálie". Podľa polície tieto informácie vyhľadávali s úmyslom poskytnúť ich ruským orgánom. To, či boli tieto informácie adresátom naozaj odovzdané, vyšetrovatelia zatiaľ presne nevedia.
Polícia podozrivých zatkla vo štvrtok v ich dome v Brisbane. Kým 42-ročná žena pracovala ako technička informačných systémov austrálskych obranných síl, jej 62-ročný manžel je samostatne zárobkovo činná osoba. Do Austrálie sa presťahovali pred viac ako desiatimi rokmi. Žena sa stala austrálskou občiankou v roku 2016 a jej manžel v roku 2020.
Polícia tvrdí, že žena v roku 2023 tajne vycestovala do Ruska, keď bola na predĺženej dovolenke, ktorú si čerpala v austrálskej armáde. Manžel údajne získal prístup k pracovnému účtu ženy z ich domu v Brisbane a poslal jej do Ruska požadované utajované informácie.
Ak ich súd uzná vinnými, každému z nich hrozí 15 rokov väzenia. Ak by sa našli dostatočné dôkazy, že tajné informácie boli naozaj zdieľané s Ruskom, hrozilo by im 25 rokov väzenia alebo doživotie.
(ap, tasr)
OSN žiada odsun ruských jednotiek z najväčšej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Návrh na to, aby Rusko stiahlo svoje jednotky zo Záporožskej jadrovej elektrárne predložila Ukrajina.
Rezolúcia OSN vyzýva na okamžité zastavenie útokov Ruskej federácie na objekty energetickej infraštruktúry Ukrajiny, ktoré zvyšujú riziko jadrovej katastrofy alebo incidentu vo všetkých jadrových zariadeniach Ukrajiny. Rezolúcia prijatá vo štvrtok opäť požaduje, aby Rusko okamžite zastavilo svoju agresiu voči Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské jednotky.
Valné zhromaždenie OSN, v ktorom je 193 štátov, podporilo rezolúciu 99 hlasmi, deväť štátov hlasovalo proti: Bielorusko, Burundi, Kuba, Severná Kórea, Eritrea, Mali, Rusko, Nikaragua a Sýria, a 60 štátov sa zdržalo hlasovania.
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslyca pred hlasovaním vyzval delegátov, aby návrh podporili. Argumentoval, že "je to naša povinnosť voči budúcim generáciám". Apeloval, že je nutné zabezpečiť, aby sa hrôzy jadrových katastrof už nikdy nezopakovali.
Zástupca stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poľanskij označil rezolúciu za "spolitizovaný projekt, ktorý môže len povzbudiť podporovateľov vojny v Európe, Spojených štátoch a na Ukrajine".
(reuters, tasr)
Biden je odhodlaný pokračovať v predvolebnej kampani a poraziť Trumpa. Americký prezident Joe Biden sa v piatok na tlačovej konferencii vo Washingtone označil za osobu najkvalifikovanejšiu na to, aby v novembri v prezidentských voľbách porazil republikána Donalda Trumpa.
Biden to vyhlásil na svojej vôbec prvej tlačovej konferencii od televíznej debaty s Trumpom, ktorá u pozorovateľov i mnohých sympatizantov, darcov a členov Demokratickej strany vyvolala obavy, či je Biden spôsobilý zastávať úrad prezidenta USA.
V súvislosti s výkonom v tejto debate sa novinári Bidena pýtali, či strávil čas rozmýšľaním o tom, čo po svojom pôsobení v Bielom dome zanechá. Biden odpovedal, že v prezidentskom súboji v roku 2024 nie je kvôli svojmu odkazu. "Som v tom preto, aby som dokončil prácu, ktorú som začal," uviedol a na margo svojich klesajúcich preferencií vyhlásil, že predvolebná kampaň sa ešte ani poriadne nezačala.
V inej časti tlačovej konferencie Biden vyhlásil, že chce rozptýliť obavy, ktoré zavládli medzi demokratmi. Pokiaľ ide o zdravotný stav, informoval, že absolvoval neurologické vyšetrenia, z ktorých posledné sa uskutočnilo vo februári. Z výsledkov vyplýva, že je v dobrej kondícii. Uviedol, že je pripravený podstúpiť aj ďalšie vyšetrenie, ak ich jeho lekár bude považovať za potrebné.
V úvode brífingu sa však Biden dopustil hneď druhého omylu v priebehu pár hodín, keď si svojho republikánskeho rivala pomýlil so svojou demokratickou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. "Nevybral by som si viceprezidenta Trumpa, keby nebol kvalifikovaný na funkciu prezidenta," povedal Biden, ktorý sa tak dopustil druhej chyby, keď pred tým v rámci slávnostného zhromaždenia na záveru summitu NATO vo Washingtone uviedol ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako prezidenta Putina, následne si však svoj omyl uvedomil a opravil sa.
(reuters, tasr)
Americký prezident Joe Biden, ktorý je ostro sledovaný, pokiaľ ide o spôsobilosť vykonávať prezidentskú funkciu, vo štvrtok na slávnostnej ceremónii NATO vo Washingtone omylom predstavil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako "prezidenta Putina".
Biden, ku ktorému sa na pódiu pripojilo 32 spojencov a zahraničných lídrov, aby oznámili svoju podporu vo štvrtok oznámenej dohode o Ukrajine, mal Zelenského uviesť a vyzvať, aby predniesol krátky prejav.
Biden najprv vzdal hold prezidentovi Ukrajiny ako odvážnemu a odhodlanému lídrovi, ale predstavil ho slovami: "Dámy a páni, prezident Putin" a odstúpil od mikrofónu.
Zrejme si však uvedomil svoju chybu, lebo sa k mikrofónu otočil a povedal: "Porazí prezidenta Putina. Prezident Zelenskyj. Tak veľmi som sústredený na to, aby porazil Putina."
Následne si so Zelenským, ktorého situácia najprv zaskočila a potom aj pobavila, podali ruku a Biden mu uvoľnil miesto pri rečníckom pulte.
K tomuto faux pas došlo len niekoľko desiatok minút pred tým, ako má Biden vystúpiť na tlačovej konferencii, ktorá bude prvou od jeho neúspešnej debaty s republikánom Donaldom Trumpom uchádzajúcim sa o znovuzvolenie za prezidenta USA.
V tábore demokratov sa množia výzvy, aby Biden odstúpil z kampane - na tento krok ho vyzvalo už viac ako tucet poslancov Snemovne reprezentantov. Všetci zhodne tvrdia, že sa veľmi obávajú o schopnosť lídra demokratov zvíťaziť nad Trumpom po katastrofálnom výkone v debate s ním z 27. júna.
Najnovšie tak urobila členka Snemovne Hillary Scholtenová zo štátu Michiganu, ktorá vo štvrtok Bidena vyzvala, aby "odovzdal pochodeň" pre "dobro našej demokracie".
(tasr, afp, est)
Juhokórejský prezident na summite NATO poukázal na spojenectvo Ruska a KĽDR. Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vo štvrtok avizoval posilnenie spolupráce so Spojenými štátmi, Japonskom a alianciou NATO. Stane sa tak v reakcii na prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorú považuje za účelovú dohodu.
Jun to vyhlásil počas verejnej časti zasadnutia rady NATO vo Washingtone v čase stupňujúcich sa obáv z bezpečnostných dôsledkov rastúceho vojenského spojenectva medzi Moskvou a Pchjongjangom.
Juhokórejská vláda bude podľa prezidenta Juna pokračovať v posilňovaní spojenectva s USA, v spolupráci s USA a Japonskom a v partnerstve s NATO "s cieľom zmariť a neutralizovať nezákonnú vojenskú a ekonomickú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou". Dodal, že Južná Kórea bude podrobne analyzovať potenciálny vplyv rusko-severokórejskej spolupráce na svoju bezpečnosť a medzinárodný mier a podnikne kroky na prijatie náležitých protiopatrení.
Pokiaľ ide o spomínané účelové spojenectvo, Rusko podľa Juna chce, aby sa Severná Kórea aktívne zapojila do protiamerickej a protizápadnej rétoriky. Severná Kórea dúfa, že Rusko jej (za to) poskytne pokročilé vojenské technológie a energetické zdroje a pomôže jej oslabiť monitorovanie sankcií uvalených Bezpečnostnou radou OSN (BR OSN).
Juhokórejský prezident vo svojom prejave kritizoval sily, ktoré odmietajú medzinárodný poriadok založený na univerzálnych hodnotách a normách. O koho ide, však podľa agentúry Jonhap nešpecifikoval.
(jonhap, tasr)
Macron: Orbánova cesta do Ruska a Číny bola legitímna, ale nie v mene EÚ. Francúzsky prezident Emanuel Macron narážal na Orbánovu nedávnu návštevu Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Do ruskej metropoly Orbán cestoval z Kyjeva, kde ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom. Po príchode do Moskvy Orbán na sociálnej sieti napísal, že mierová misia pokračuje.
Kyjev Orbánovu návštevu v Rusku kritizoval. "Rozhodnutie o tejto ceste prijala maďarská strana bez akejkoľvek dohody alebo koordinácie s Ukrajinou," informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že Kyjev sa naďalej riadi zásadou žiadne dohody o Ukrajine bez Ukrajiny a vyzvalo všetky krajiny, aby ju dodržiavali.
Orbánova cesta do Ruska a Číny vyvolala ostrú kritiku Európskej únie. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell už minulý piatok vyhlásil, že návšteva Orbána v Moskve má bilaterálny charakter a maďarský premiér na ňu nedostal žiadny mandát Európskej únie. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v reakcii na Orbánovu návštevu v Kremli uviedla, že ruského prezidenta Putina ústupky nezastavia.
(tasr)
Nový britský premiér vyzýva spojencov z NATO, aby zvýšili výdavky na obranu. Keir Starmer argumentoval, že je to potrebné v záujme ochrany hodnôt aliancie v novej a nebezpečnej ére.
V prejave na svojom prvom medzinárodnom samite, odkedy sa stal predsedom britskej vlády, Starmer zopakoval, že jeho kabinet predloží plán na vyčlenenie 2,5 percenta HDP na obranu. V príhovore na samite NATO vo Washingtone Starmer uviedol, že dve percentá HDP na obranu v súčasnosti vynakladá 23 z 32 členov aliancie. Upozornil však, že "vzhľadom na vážne hrozby pre našu bezpečnosť musíme ísť ďalej".
Podľa Starmera "čelíme generačnej hrozbe zo strany Ruska, ktorému pomáha Severná Kórea a Irán". Dodal, že konflikty zúria na celom Blízkom východe i v severnej Afrike, výzvou je aj Čína, či terorizmus. Upozornil, že medzinárodné inštitúcie, ktoré by mali byť pripravené reagovať, sú podkopávané.
(reuters, tasr)
Vo veku 75 rokov zomrela americká herečka Shelley Duvallová, známa najmä úlohou manželky neúspešného spisovateľa v horore Osvietenie režiséra Stanleyho Kubricka.
Časopisu Hollywood Reporter to oznámil jej partner, hudobník Dan Gilroy, podľa ktorého skonala v spánku vo svojom dome v meste Blanco v štáte Texas na komplikácie spôsobené cukrovkou.
Duvallová sa narodila 7. júla 1949 v meste Fort Worth v Texase. Pre svet filmu ju „objavil“ režisér Robert Altman, ktorý ju obsadil do čiernej komédie Brewster McCloud (1970), hoci v tom čase predávala kozmetiku v obchodnom dome a nemala žiadne herecké skúsenosti.
S Altmanom nakrútila celkom sedem filmov, vrátane westernu McCabe a pani Millerová (1971), kriminálnej drámy Zlodeji ako my (1974), hudobného filmu Nashville (1975) a psychologickej drámy Tri ženy (1977). Za poslednú menovanú snímku získala Duvallová cenu pre najlepšiu herečku na filmovom festivale v Cannes a bola nominovaná na britskú cenu BAFTA.
O Altmanovi v roku 1977 pre New York Times povedala, že jej „ponúka čertovsky dobré úlohy“. „Veľmi mi dôveruje a rešpektuje ma, nekladie mi žiadne obmedzenia ani ma nezastrašuje a ja ho mám rada,“ dodala.
Jednu z najznámejších rolí mala Duvallová v horore Osvietenie (1980), ktorý nakrútil režisér Stanley Kubrick podľa románovej predlohy Stephena Kinga. Stvárnila v ňom Wendy Torranceovú, ktorú spolu s jej malým synom terorizuje v opustenom horskom hoteli jej manžel, neúspešný spisovateľ v podaní Jacka Nicholsona.
Duvallová v roku 1981 pre magazín People povedala, že 13-mesačné nakrúcanie bolo vyčerpávajúce a Kubrick ju nechal „plakať 12 hodín denne celé týždne“. Scéna, v ktorej sa Nicholsonova postava vyhráža Duvallovej bejzbalovou pálkou, sa podľa herečky opakovala 127-krát, kým bol Kubrick spokojný.
V 70. rokoch Duvallová spolupracovala aj s tretím známym režisérom Woodym Allenom – zahrala si v jeho oscarovom filme Annie Hallová (1977).
V druhej polovici 80. rokov sa pustila do produkcie televíznych programov zameraných na deti a mládež. Bola autorkou programov Faerie Tale Theater (1982 – 1987), Tall Tales & Legends (1985 – 1987) a Nightmare Classics (1989).
Po účinkovaní v nezávislom filme Manna from Heaven (2002) oznámila, že končí s herectvom. V roku 2016 v talkshow Dr. Phil povedala, že trpí duševnou poruchou. V roku 2023 sa k herectvu vrátila v horore Forest Hills.
Duvallová sa v roku 1970 vydala za umelca Bernarda Sampsona, ale ich manželstvo vydržalo iba štyri roky. Od roku 1989 až do svojej smrti žila s hudobníkom Danom Gilroyom. Bola bezdetná.
(afp, tasr)
Plán USA umiestniť strely dlhého dosahu v Nemecku povedie ku konfrontácii v štýle studenej vojny medzi Ruskom a Západom, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Robíme stabilné kroky smerom k studenej vojne. Vracajú sa všetky atribúty studenej vojny s priamou konfrontáciou,“ povedal pre štátnu televíziu.
(afp, tasr)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval na zrušenie obmedzení použitia zbraní na vojenské ciele v Rusku. Lídrom členských štátov NATO sa prihovoril na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom Aliancie Jensom Stoltenbergom na výročnom samite vo Washingtone.
„Ak chceme vyhrať, zvíťaziť... musíme zrušiť všetky obmedzenia,“ vyhlásil Zelenskyj. Dúfa, že spojenci Ukrajiny napokon učinia takéto rozhodnutie a umožnia jej zasahovať ciele aj hlboko v Rusku.
Členské štáty NATO zaujali v otázke používania svojich zbraní dodaných Ukrajine rôzne postoje. Niektoré z nich dali jasne najavo, že Kyjev môže tieto zbrane použiť na zasiahnutie cieľov hlboko v Rusku.
Naopak, USA v júni síce povolili Ukrajine použiť zbrane, ktoré jej dodali, na území Ruska, na toto povolenie sa však vzťahujú aj obmedzenia – ukrajinská armáda môže v rámci snahy odrážať ruské útoky zasahovať vojenské ciele v pohraničí Ruska, respektíve opätovať paľbu z Charkovskej oblasti, kde Moskva spustila začiatkom mája novú ofenzívu.
Zároveň však naďalej platia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého dosahu a podobné strely na území Ruska.
(reuters, tasr)
Spojené štáty oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu za približne 225 miliónov dolárov. Tento balík avizoval prezident USA Joe Biden pred bilaterálnym stretnutím so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským na okraj samitu NATO vo Washingtone.
„Zostaneme pri vás, bodka,“ uistil Biden Zelenského.
Nový balík obsahuje ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, protilietadlové rakety Stinger a muníciu pre raketový systém HIMARS, ako aj mínometné systémy, a tiež celý rad delostreleckých granátov.
Celý balík bude pochádzať z existujúcich zásob americkej armády, vďaka čomu ho bude možné rýchlo dostať na Ukrajinu.
Zelenskyj taktiež očakáva, že sa nová protivzdušná obrana dostane na Ukrajinu čo najskôr, aby sa mohla brániť proti ruským úderom.
(reuters, tasr)
Bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj nastúpil do funkcie veľvyslanca v Británii, oznámil to na svojom účte na platforme Telegram.
Zalužný bol hlavným veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU) od začiatku ruskej invázie do 8. februára 2024, kedy ho odvolal najvyšší veliteľ – prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten ho vymenoval za britského veľvyslanca 9. mája.
(telegram, reuters, tasr)
Prví väzni mobilizovaní do ukrajinských ozbrojených síl budú na fronte do konca leta, povedal v rozhovore pre Financial Times ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maľuska. „Za najpriaznivejších okolností“ ich môže byť postupne odvedených do armády až 15-tisíc. Povolanie väzňov do vojny umožňuje nový zákon schválený ukrajinským parlamentom v máji.
Podľa ministra spravodlivosti bolo už z väzenia "prepustených" do služby 2872 väzňov, ktorí v tejto chvíli prechádzajú vojenským výcvikom. Trvať bude najmenej dva mesiace. Počiatočný nábor odsúdených má zabezpečiť asi 5-tisíc nových regrútov a "za najpriaznivejších okolností" by sa tento počet mohol podľa ministra strojnásobiť.
„Vo väzeniach máme mnoho dobrých ľudí, ktorí by mohli byť užitoční na fronte,“ povedal Maľuska. „Je to pre nich dobrá príležitosť začať novú kapitolu života,“ dodal. Niektorí sa hlásia aj dobrovoľne.
Mobilizovať do ozbrojených síl niektorých väzňov umožňuje nový zákon schválený parlamentom v máji. Trest tých, ktorí sa budú zúčastňovať bojových akcií, bude zmenený na podmienku. Existujú ale výnimky trestaných, ktorí mobilizovaní byť nemôžu. To sa týka napríklad odsúdených za vraždu, znásilnenie alebo za trestné činy proti národnej bezpečnosti. Mobilizácia sa týka ľahších zločinov a nikomu nesmie do konca trestu zostávať viac ako tri roky.
Odsúdení sa môžu nechať odviesť do bojov dobrovoľne a na základe rozhodnutia súdu a so súhlasom príslušnej armádnej jednotky. Zákon znížil aj minimálny vek pre odvod do armády z 27 na 25 rokov a sprísnil tresty pre tých, ktorí sa budú mobilizácii snažiť vyhnúť.
Dôvod legislatívnych zmien je ten, že ukrajinskej armáde dochádzajú po 30 mesiacoch vojny vojaci. Časť ich prišla o život, alebo boli zranení, mnohí sú vyčerpaní. Parlament opakovane predĺžil aj samotnú mobilizáciu a stanné právo.
Rusko posiela na front aj ťažkých kriminálnikov už dlhší čas. O možnosti mobilizovať aj väzňov, ktorí spáchali niektoré závažné trestné činy, rozhodol prezident Vladimír Putin už v novembri 2022.
V počiatočných etapách vojny mali byť odsúdení na fronte pol roka a potom mali dostať milosť a byť prepustení. Neskôr však začali podpisovať kontrakty s ruským ministerstvom obrany, ktoré platia do konca invázie na Ukrajinu.
(echo24)
Južná Kórea a NATO sa dohodli na výmene informácií o severokórejských zbraniach na Ukrajine. Návrh juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola prijal za Alianciu končiaci generálny tajomník Jens Stoltenberg v rámci samitu vo Washingtone.
Podľa oficiálneho stanoviska sa jednoznačne zhodli na tom, že vojenská spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje zjavné porušenie viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, a znamená vážnu hrozbu pre mier a stabilitu v euroatlantickom a indo-pacifickom regióne.
Na Západe už dlhšie rastú obavy z tejto rozvíjajúcej sa vojenskej spolupráce medzi Ruskom a KĽDR. Napätie sa vystupňovalo, keď tieto krajiny podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorá obsahuje aj doložku o vzájomnej obrane.
(jonhap, tasr)
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…