Od pondelka 17. mája bude Slovensko pre Českú republiku znovu zaradené medzi červené štáty s vysokým rizikom nákazy. Informovalo o tom Ministerstvo zahraničných vecí s tým, že od 10. mája patrilo Slovensko medzi štáty so stredným rizikom (oranžové).
"V praxi to znamená, že slovenskí občania môžu do Česka pricestovať s antigénovým testom nie starším ako 24 hodín alebo RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín," uvádza rezort slovenskej diplomacie. Pred vstupom do Českej republiky je potrebné vyplniť príjazdový formulár, vzdialeným prístupom ho poslať príslušnej krajskej hygienickej stanici a predložiť doklad o jeho vyplnení na vyžiadanie pri hraničnej alebo pobytovej kontrole.
Po príchode do Česka je potrebné zostať v domácej izolácii do predloženia ďalšieho negatívneho RT-PCR testu. "Následne vykonať druhý RT-PCR test (na vlastné náklady) v Českej republike najneskôr do piatich dní (môže byť aj skôr) od vstupu. Výsledok druhého RT-PCR testu je potrebné predložiť krajskej hygienickej stanici príslušnej podľa miesta pobytu," uvádza MZVEZ SR. Po dobu 14 dní od príchodu do Česka je potrebné všade okrem domova nosiť respirátor, a to i vo vonkajších priestoroch.
Od 15. mája je platné aktualizované ochranné opatrenie Ministerstva zdravotníctva ČR. Dochádza k rozšíreniu skupiny osôb, ktoré môžu pri príchode do Českej republiky využiť výnimku pre očkované osoby. Okrem osôb očkovaných na území Česka sa táto možnosť týka i osôb očkovaných na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku a Slovinsku. Ak sú tieto osoby držiteľmi potvrdenia o vykonanom očkovaní, môžu po uplynutí 22 dní od prvej dávky očkovania cestovať z krajín EÚ so stredným a vysokým rizikom nákazy bez nutnosti podstupovať testovanie a bez obmedzenia pohybu na území ČR.
AKTUALIZOVANÉ Pri izraelskom nálete bola v sobotu v meste Gaza zničená 13-poschodová výšková budova, v ktorej mala svoje kancelárie tlačová agentúra AP, panarabská televízia al-Džazíra a ďalšie zahraničné médiá. Médiá boli pred náletom varované. Agentúra AP však útok odsúdila a nerozumie, prečo sa jej sídlo stalo terčom náletu. Izrael tvrdí, že sa len bráni a v budove boli predstavitelia palestínskeho Hamasu. Proti izraelským útokom v sobotu protestovali davy v západných metropolách.
Televízia al-Džazíra na Twitteri informovala, že izraelská armáda pred útokom varovala majiteľa tejto budovy. Obdobnú informáciu priniesla aj agentúra AP, ktorá napísala, že k náletu došlo približne hodinu po tom, ako armáda nariadila ľuďom, aby budovu opustili.
Vysoká, 13-poschodová budova bola v husto obývanej časti mesta Gaza. V jej okolí sú kancelárske budovy a bytovky. Budova sa po nálete zrútila. Bezprostredne nebolo zrejmé, prečo sa práve ona stala terčom náletu.
Sídlo viacerých zahraničných médií vrátane agentúry AP v meste Gaza po izraelskom nálete. Budova sa zrútila. Foto: TASR/AP
Videozáznam kolapsu budovy na Twitteri zdieľala spolupracovníčka organizácie Amnesty International s textom: "Novinári v Gaze nakrúcajú izraelské bombardovanie, ktoré zničilo ich vlastné kancelárie. V tej budove žilo aj mnoho rodín."
Na udalosť reagovala aj priamo americká agentúra Associated Press (AP), ktorá mala v budove sídlo. Jej reakciu zdieľal Eliot Higgins, zakladateľ investigatívnej siete Bellingcat.
"Sme šokovaní a zhrození z toho, že izraelská armáda zaútočila a zničila budovu, kde mali kancelárie AP aj ďalšie médiá. Vedeli, že sú v budove novinári. Pred náletom nás vopred varovali. Pokúšame sa od izraelskej a americkej vlády zistiť viac. Je to hrozivé. Len tesne sme sa vyhli stratám na životoch. V budove bolo zhruba desať novinárov AP, ktorí našťastie stihli včas ujsť von. Svet po dnešnom útoku bude vedieť menej o tom, čo sa v Gaze deje," uvádza AP vo vyjadrení.
Televízia al-Džazíra avizovala, že za zbombardovanie jej sídle podá na Izrael žalobu. Informoval o tom izraelský portál Haaretz.
Izrael: Len sa bránime a útočime na ciele Hamasu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu telefonoval s prezidentom USA Joeom Bidenom. Poďakoval som mu za podporu pri izraelskej sebaobrane. Netanjahu tvrdí, že Izrael sa len bráni a robí všetko pre ochranu civilistov.
Útok na výškovú budovu v Gaze odôvodnil tým, že v nej boli predstavitelia Hamasu a média i ostatných civilistov včas varovali pred náletom, uvádza Haaretz.
Náletu na budovu predchádzal útok na utečenecký tábor
K útoku došlo len niekoľko hodín po nálete izraelskej armády, ktorý zasiahol v utečeneckom tábore aš-Šátí v meste Gaza dom, pričom zahynulo desať členov palestínskej rodiny vrátane detí.
Pri nočnom nálete z piatka na sobotu zahynulo v meste Gaza desať ľudí, z toho dve ženy a osem detí. Podľa agentúry AP to bol zatiaľ najkrvavejší izraelský nálet proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas počas aktuálnych bojov.
Najvážnejšie boje medzi Izraelom a palestínskymi militantmi z pásma Gazy od roku 2014 vypukli v pondelok, keď hnutie Hamas, ovládajúce túto palestínsku enklávu, vystrelilo rakety na Jeruzalem a Tel Aviv ako odplatu za zásah izraelskej polície voči Palestínčanom v blízkosti mešity al-Aksá v Jeruzaleme. Informoval o tom portál ceskenoviny.cz.
Podľa izraelskej armády militantní Palestínčania vystrelili z pásma Gazy na Izrael doteraz okolo 2 300 rakiet. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze tvrdí, že pri útokoch prišlo o život viac ako 140 Palestínčanov. V Izraeli si raketová paľba doteraz vyžiadala osem obetí. Tisíce ľudí pochodovali v sobotu ulicami Londýna, Paríža a Madridu na podporu Palestínčanov. Demonštrácie sa konali v čase pokračujúceho ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktoré kontroluje pásmo Gazy.
Ľudia v západných metropolách protestovali V Londýne sa zišlo niekoľko tisíc protestujúcich, ktorí sa od londýnskeho Hyde Parku vydali na pochod k izraelskej ambasáde. Niesli transparenty s nápisom "Prestaňte bombardovať Gazu" a skandovali heslá požadujúce vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu.
Protest proti izraelským útokom na Palestínčanov v Gaze v Londýne, 15. mája 2021. Foto: TASR/AP
V Madride sa zhromaždilo približne 2500, z veľkej časti mladých ľudí s palestínskymi zástavami, ktorí pochodovali na námestie Puerta del Sol v centre mesta. "Toto nie je vojna, to je genocída," skandovali účastníci protestu.
V Paríži úrady konanie propalestínskeho protestného pochodu zakázali pre obavy z vypuknutia násilností. Vo štvrti Barbes v severnej časti francúzskej metropoly sa však napriek tomu zišli tisíce ľudí. Polícia napokon použila na ich rozohnanie slzotvorný plyn a vodné delo. Podarilo sa jej zabrániť uskutočneniu pochodu, ktorý mal smerovať na parížske námestie Bastily.
Cieľom strany bolo od začiatku zvrhnutie režimu a nastolenie boľševickej diktatúry.
V roku 1921 založili v Československu komunistickú stranu. Počtom sa stala treťou najsilnejšou v Európe. Čo je dôležitejšie, podriadila sa politickej línii presadzovanej Komunistickou internacionálou z Moskvy, a to bez ohľadu na názor členskej základne.
Ak by sme boli ešte presnejší, v Československu vznikla iba akási odnož boľševickej strany Vladimíra Lenina, ktorá rozpútala v roku 1917 revolúciu v Rusku. Podľa akceptovaných podmienok ju považovali za sekciu Komunistickej internacionály, ktorá mala urobiť v Československu presne to isté čo v Rusku. To sa napokon podarilo až v roku 1948.
Historik Juraj Benko z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave poukazuje hlavne na zahraničné súvislosti, prečo sa v Československu ujali komunisti. Radikálnosť vyplývala z povojnových pomerov, konfliktu, ktorý Európa dovtedy nezažila. Umierali vojaci na frontoch, trpelo zázemie.
Ľudia túžili po mieri a po zamedzení ďalších vojen. Boľševici prišli s tézou sveta bez konfliktov, čo malo zabezpečiť nové usporiadanie po svetovej proletárskej revolúcii. Nie div, že spolu s hlásaním myšlienky na zvrhnutie panstva boháčov našli najskôr odozvu na ubiedenom Slovensku. Iniciatíva na založenie komunistickej strany v Československu prichádza na začiatku roka 1921 práve odtiaľto.
Rozhovor s Jurajom Benkom si vypočujte v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.
AKTUALIZOVANÉ Niet inej cesty, ako pomôcť košickým oceliarniam U. S. Steel Košice, než je dekarbonizácia, teda výmena vysokých pecí za elektrické. Uviedol to vicepremiér a minister financií Igor Matovič počas tlačovej konferencie, na ktorej informoval o výsledkoch rokovaní v Pittsburghu.
Výmena pecí v košických oceliarňach by podľa slov vicepremiéra znížila emisie oceliarní o viac než 80 percent, išlo by však o obrovskú investíciu (asi 1,5 miliardy eur), preto je na mieste rozprávať sa o tom, či by oceliarne nemali dostať pomoc z Fondu obnovy či z iných zdrojov.
"Všetci vieme, že U. S. Steel Košice sú ekonomickým lídrom východného Slovenska, sú baštou zamestnanosti Košíc a okolia," podotkol Matovič s tým, že na Slovensku pôsobia tieto oceliarne už 23 rokov. Platí však, že trh s oceľou je v súčasnosti pod veľkým tlakom a oceliarske firmy po celom svete sa dostávajú do záporných čísel a mnohé skrachovali. Zároveň tieto firmy ovplyvňujú aj tlaky Európskej komisie na znižovanie emisií.
Práve zmena spôsobu výroby ocele v tomto podniku na východe Slovenska môže pomôcť naplniť záväzok Slovenska znížiť emisie. Aktuálne podnik produkuje v troch vysokých peciach, s ktorými súvisia emisie v objeme miliónov ton CO2 ročne. Slovensko sa však zaviazalo do roku 2030 znížiť emisie, preto chce podniku s dekarbonizáciou pomôcť.
Koniec výroby ocele na Slovensku?
Cieľom Matovičovej pracovnej cesty bolo podľa jeho slov dohodnúť sa s materskou firmou košických oceliarní, či sa štát spolu s podnikom pustia do takejto investície. "Až potom budeme hľadať možnosti," podotkol vicepremiér.
Rozhodnutie teda zatiaľ nepadlo a o konkrétnej ponuke štátu smerom k podniku či sumách sa minister financií vyjadrovať nechcel, pretože je viazaný mlčanlivosťou. Ako však uzavrel, buď štát spoločne s podnikom do takejto investície pôjdu, alebo výroba ocele na východe Slovenska zrejme postupne zanikne.
Podľa oceliarní boli diskusie s ministrom Matovičom konštruktívne a prínosné. "Predstavitelia U. S. Steel boli obzvlášť potešení vôľou vlády Slovenskej republiky nájsť praktické riešenia pre naše spoločné úlohy, ako vylepšiť životné prostredie, klímu, podnikanie a ekonomiku. Tešíme sa na pokračovanie našich snáh, ako presadzovať spoločný záujem všetkých. Ide pritom o našich zákazníkov, zamestnancov, investorov, komunitu, Slovensko a aj našu planétu," uviedol pre hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača.
Izraelská armáda v piatok v skorých ranných hodinách dementovala informáciu, že vyslala vojakov do palestínskeho pásma Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.
Samotná izraelská armáda vo štvrtok pred polnocou napísala na svojom twitterovom účte, že v pásme Gazy "momentálne útočia... jej vzdušné a pozemné sily".
Informáciu následne pre AFP potvrdil aj hovorca izraelskej armády Jonathan Conricus s tým, že ide o súčasť pokračujúcich vojenských operácií voči palestínskemu hnutiu Hamas, ktoré od pondelka intenzívne ostreľuje izraelské územie raketami.
Po necelých dvoch hodinách však izraelská armáda správu dementovala s tým, že v Gaze nie sú "nijakí (izraelskí) vojaci". Zverejnenie informácie o vyslaní vojakov do Gazy podľa nej zapríčinila "vnútorná komunikačná" chyba.
Izraelská armáda tvrdí, že na židovský štát bolo z pásma Gazy od pondelka večera vystrelených už vyše 1 750 rakiet. Vlna násilia si doposiaľ vyžiadala sedem obetí na izraelskej strane, kým v pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo viac než 100 ľudí.
Počet obetí na izraelskej strane je výrazne nižší len vďaka tomu, že väčšinu rakiet vystrelených z Gazy zneškodní izraelský systém protivzdušnej obrany.
Izrael podniká v Gaze intenzívne letecké útoky a v rámci príprav na možnú pozemnú ofenzívu sústredil pri hraniciach pásma Gazy početné vojenské jednotky a zmobilizoval už približne 14 000 záložníkov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok ráno vyhlásil, že vojenské operácie voči Hamasu potrvajú dovtedy, pokým nebude v Izraeli obnovený pokoj a bezpečnosť.
Inštitút kolúznej väzby sa v súčasnosti "nadužíva", za vlády Smeru-SD to tak nebolo. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) počas diskusie k návrhu novely Trestného poriadku, ktorý predložila Petra Hajšelová (Sme rodina). Kollár zároveň vytkol Smeru-SD, že za jeho vlády sa nezmiernili podmienky kolúznej väzby. Poslanci o návrhu rokovali v závere siedmeho rokovacieho dňa 28. schôdze NR SR.
"Vyčítam možno strane Smer, že keď vládli, mali možnosť to opraviť, neurobili to. Ale radšej neskôr ako nikdy. Musím však rovnako povedať, že za vlády Smeru sa kolúzna väzba 'nenadužívala', ale dnes sa 'nadužíva'," pripomenul predseda parlamentu.
Kollár podľa svojich slov prišiel za ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) už na jeseň, žiadal úpravu prísnych trestov. Tvrdí, že ľudia sú v kolúznej väzbe týraní. "Pre mňa je úplne šokujúce, kam sme sa až dostali," vyhlásil.
Stále vraj ide o nevinné osoby
Poslanec Alojz Baránik (SaS) s Kollárom súhlasí, no reagoval, že návrh Hajšelovej nerieši problémy, ktoré pomenoval. Osoby v kolúznej väzbe sú zatiaľ nevinné, preto by podľa neho mali mať najlepšie možné prostredie. Tieto problémy a "excesy" má podľa Baránika riešiť prokuratúra, pretože tá dohliada na výkon väzby.
Kollára podporil v diskusii aj poslanec Marián Saloň (Smer-SD). Poslanec Boris Susko (Smer-SD) nechce, aby sa problém zúžil len na kolúznu väzbu, hoci v nej sú najprísnejšie podmienky. Upozornil, že vo všetkých typoch väzby sú nevinní ľudia.
Poslankyňa Katarína Hatráková (OĽaNO) upozornila počas diskusie na problémy ľudí v kolúznej väzbe z hľadiska psychológie, upozornila napríklad na problém deprivácie spánku. Pripomenula tiež, že osoby vo väzbe sú zatiaľ nevinné a ťarchu každého dňa vo väzbe nesú ťažšie ako osoby vo výkone trestu. Podmienky držania vo väzbe by mali byť podľa Hatrákovej dôstojné. Hajšelovej sa za návrh legislatívy poďakovala.
Návrh údajne nie je účelový
Hajšelová odmietla, že by svoj návrh predložila v súvislosti s "jednou" osobou či exponovanými osobami. Dodala, že tento problém sa týka tisícov ľudí. V diskusii však poslanci spomínali prípad zosnulého exprezidenta Policajného zboru Milana Lučanského, ako aj exšéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Niekoľkí poslanci vyjadrili v pléne podporu manželke Pčolinského, poslankyni Andrei Pčolinskej (Sme rodina).
V koalícii bola o návrhu legislatívy diskusia, keďže vlastný návrh o lehote kolúznej väzby predložila ministerka spravodlivosti do medzirezortného pripomienkovania. Hajšelová bola pripravená v prípade dohody svoj návrh stiahnuť.
Poslanci sa opäť zídu v piatok (14. 5.) od 9.00 h, rokovať majú o vládnych novelách, ktoré preberajú v skrátenom legislatívnom konaní.
AKTUALIZOVANÉ Povinnému týždennému testovaniu odzvonilo, obmedzí sa aj používanie antigénových testov. Nový covid automat vstúpi do platnosti od 17. mája. Prinesie so sebou čiastočné uvoľnenie hromadných podujatí, zmiernenie opatrení o prekrytí dýchacích ciest a povolenie návštev v nemocniciach. Je však len dočasným riešením a čakajú ho ďalšie zmeny. Nový covid automat bude zrejme platiť iba dva týždne.
Najvýraznejšou zmenou covid automatu je koniec pravidelného testovania. Po novom sa bude skríningovo testovať len v ohniskách nákazy alebo v uzavretých komunitách, napríklad v školách či firmách.
Dôraz sa kladie na testovanie presnejšími PCR testami, nemusí ísť pritom iba o hlboký výter z nosohltana. Ministerstvo zdravotníctva odporúča sprístupniť logisticky aj cenovo dostupnejšie kloktacie PCR testy, ktoré prinášajú najmä pre deti pohodlnejšie testovanie.
Počíta sa aj s LAMP testami, ktoré majú viacero výhod. Sú presnejšie než antigénové testy, na ich vyhodnotenie nie je potrebný zdravotnícky personál a výsledok dostanete do hodiny. Používať by sa mohli v kolektívoch či pred vstupom do štátu.
Antigénové testy by sa po novom mali používať len v prípade intenzívneho šírenia nákazy, keď sedemdňová incidencia na stotisíc obyvateľov presiahne číslo sto.
Výnimku z testovania budú mať osoby zaočkované prvou dávkou vektorovej vakcíny, ak od očkovania uplynuli štyri týždne. V prípade, že ste zaočkovaní prvou či druhou dávkou mRNA vakcíny, znižuje sa tento interval na dva týždne.
Testovať sa nemusia ani tí, čo majú potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19 nepresahujúce 180 dní. Výnimku tvoria aj žiaci prvého stupňa základných škôl.
Nebude sa merať teplota, niekde stačia v interiéri rúška
Tvrdé opatrenia sa ďalej uvoľňujú. Od pondelka sa napríklad vo všetkých okresoch ruší povinnosť merať teplotu pri vstupe do obchodných domov a nie je potrebný ani negatívny test.
V prvom a v druhom stupni ostražitosti, teda v žltých a oranžových okresoch, bude v interiéroch povolené nosiť namiesto respirátora rúško. Okrem rúška budú môcť ľudia použiť šál alebo šatku. Rúško ostáva v oboch typoch okresov povinné v prípade účasti na hromadných podujatiach v exteriéri.
V druhom stupni ostražitosti, ktorý zodpovedá oranžovej farbe, budú od budúceho týždňa okresy Hlohovec, Nitra, Senec a Topoľčany.
Pravidlá pre hromadné podujatia sa tiež zmiernia. Zvýši sa doterajší limit návštevníkov. V aktuálne najhoršom, teda treťom stupni varovania (bordová fáza), bude povolené usporadúvať podujatia do šiestich osôb. V okresoch s lepšou situáciou sa povolia napríklad interiérové filmové podujatia.
Návštevy v zdravotníckych zariadeniach sú od piatka (14. mája) povolené pre zaočkovaných, ľudí s negatívnym výsledkom testu alebo tých, čo najneskôr pred 180 dňami prekonali ochorenie COVID-19.
Sprísňovať sa bude rýchlejšie, uvoľňovať opatrne
Úrady vyhodnocujú epidemickú situáciu na základe štyroch indikátorov. Patrí sem: počet prípadov odhalených PCR a antigénovými testami za sedem dní na 100-tisíc obyvateľov, počet vykonaných PCR testov a pozitivita testov, počet hospitalizovaných a reprodukčné číslo (Rt).
Prechod medzi jednotlivými stupňami varovania nastane, ak sú splnené 3 kritériá zo štyroch, pričom jedno z nich musí byť počet hospitalizácií.
Prechod do nižšieho stupňa varovania nasleduje najbližší pondelok po prehodnotení indikátorov. Uvoľňovanie je možné až po 13 dňoch od prehodnotenia a zároveň nie skôr ako dva týždne od predošlého prechodu do nižšieho stupňa varovania.
Tento fakt má podľa odborníkov zaistiť, že sa epidemická situácia zo dňa na deň nezhorší v dôsledku uvoľňovania opatrení.
Kde treba mať test
Covid automat definuje aktivity, pri ktorých je potrebný test. Zároveň určuje typ a dobu platnosti testu. Pre PCR testy je doba platnosti spravidla tri dni od doručenia výsledku, pri antigénovom teste hovoríme o jednom dni. Oba testy majú dlhšiu platnosť, ak sa daná osoba testuje pravidelne.
Zoznam veľmi vysoko rizikových a vysoko rizikových aktivít vyzerá podľa rezortu nasledovne. Patria tam najmä hromadné podujatia, pri ktorých veľa ľudí naraz konzumuje jedlo, nápoje, venuje sa určitej fyzickej aktivite alebo sa nahlas rozpráva. Vírus SARS-CoV-2 je kvapôčkovou infekciou, čiže sa v týchto prípadoch efektívnejšie šíri vzduchom.
Výsledkom rokovania vlády sú aj osobitné covid automaty pre oblasť športu, kultúry, bohoslužieb, sociálnych služieb či dopravy. Sú dostupné v „Prílohe“ dokumentov zo schôdze. Samotný covid automat sa nachádza v položke „Vlastný materiál“.
Automat s úľavami bude podľa predsedníčky zdravotníckeho výboru Jany Bittó-Cigánikovej platiť len dva týždne. „Minister Vladimír Lengvarský nám dal slovo, že do dvoch týždňov sa pripraví nový automat, ktorý bude zohľadňovať aj očkovaných a testovaných a bude zjemňovať podmienky pre tieto oblasti,“ povedala Cigániková v stredu.
Automat platný dva týždne má podľa nej zmysel v tom, že ukončuje povinné testovanie a uvoľňuje hromadné podujatia.
AKTUALIZOVANÉ Svetové autority hovoria o hrozbe totálnej vojny a o možnom páchaní vojnových zločinov. Na mieste sú desiatky mŕtvych, vrátane detí a stovky zranených. Hovoríme o situácií v okolí Gazy, ktorá rozdeľuje zvyšný svet. Kým Nemci či Maďari súcitia s Izraelom, Irán a Pakistan hovorí aj o neslýchaných činoch sionistov. Na začiatku špirály násilia stálo vysťahovanie niekoľkých arabských rodín.
Vyslanec OSN pre mier na Blízkom východe Tor Wennesland v utorok varoval, že špirála násilia medzi Izraelom a islamistami z hnutia Hamas, ktorí ovládajú palestínske pásmo Gazu, „eskaluje smerom k totálnej vojne“.
V súvislosti s najnovším vývojom Bezpečnostná rada OSN zvolala na stredu svoje ďalšie mimoriadne rokovanie. Podľa agentúry AFP o tom informovali diplomatické zdroje. AFP dodala, že pôjde o v poradí už druhé takéto rokovanie za posledné tri dni. O toto stretnutie za zatvorenými dverami požiadali Tunisko, Nórsko a Čína.
Desiatky mŕtvych a stovky zranených
Počet obetí izraelských útokov v pásme Gazy v stredu stúpol podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva na minimálne 48. Medzi obeťami je aj 14 detí, zatiaľ čo zranenia utrpelo približne 300 Palestínčanov. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
Palestínski militanti vypálili z pásma Gazy na Izrael podľa údajov izraelskej armády od pondelka vyše 1000 rakiet a izraelské vzdušné sily zasiahli stovky cieľov v Gaze. Útoky pokračujú už piaty deň.
Izrael zdôrazňuje, že na civilné objekty útočí len v prípade, že ich zároveň využíva na vojenské účely hnutie Hamas. Pred útokmi tohto druhu pritom včas varuje všetkých obyvateľov, aby takéto objekty urýchlene opustili.
https://www.youtube.com/watch?v=tTubS8Cpvj0
Hamas prichádza o kľúčových ľudí
Hamas v stredu potvrdil, že počas izraelských leteckých útokov prišli o život viacerí z jeho vrchných veliteľov vrátane veliteľa v meste Gaza. Izraelská bezpečnostná služba Šin Bet podľa AFP určila totožnosť ďalších štyroch vrcholných predstaviteľov Hamasu.
Na druhej strane, izraelská armáda oznámila, že jej vojak prišiel o život v stredu po tom, ako palestínski militanti v pásme Gazy v oblasti neďaleko hraníc s Izraelom odpálili protitankovú strelu. Vojaka identifikovali ako 21-ročného Omera Tabiba.
Putin a Guterres vyzývajú na deeskaláciu
Na deeskaláciu násilia medzi Izraelom a Hamasom vyzvali v stredu i ruský prezident Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Na Twitteri sa rovnako zachoval aj britský predseda vlády Boris Johnson.
Na zastavenie eskalácie v Izraeli a na palestínskych územiach vyzval deň predtým (v utorok) aj generálny tajomník OSN António Guterres. Guterres zdôraznil, že izraelské bezpečnostné sily musia vyvíjať maximálnu zdržanlivosť a použitie sily prispôsobiť situácii. Súčasne vyhlásil, že „neselektívne odpaľovanie rakiet a mínometných striel do izraelských osídlených oblastí je neprijateľné“.
https://www.youtube.com/watch?v=Te7dAPNdlTc
Maďari a Nemci sa priklonili k Izraelu
Oveľa vyhranenejšia je napríklad maďarská strana. „Izraelu vyjadrujeme našu plnú solidaritu a uznávame jeho právo na sebaobranu. Nezmyselné násilie voči civilnému obyvateľstvu sa musí okamžite skončiť,“ napísal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Podobnú rétoriku zvolilo aj Nemecko. Izrael má "právo na sebaobranu" proti smrtiacej raketovej paľbe zo strany palestínskych militantov, vyhlásilo v stredu. Hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert poznamenal, že cieľom Hamasu a spriatelených skupín je „svojvoľne a bez rozdielu zabíjať ľudí“.
Útoky Palestínčanov odsúdil aj náš šéf diplomacie Ivan Korčok. Zároveň však vyzval židovský štát na zdržanlivosť a na primerané použitie sily. „Vyjadrujem sústrasť všetkým rodinám civilných obetí,“ nechal sa počuť minister.
Muž ťahá kufor pri prechádzaní okolo trosiek zničenej obytnej budovy po izraelskom leteckom útoku v Gaza City, v pásme Gazy 12. mája 2021. Foto: TASR/AP
Iránci hovoria o neslýchaných činoch sionistov
Na iný nôtu ale hrá spriatelený islamský svet. Vojenské akcie Izraela v stredu odsúdil napríklad Pakistan, ktorý na moslimské krajiny apeloval, aby stáli pri Palestínčanoch. Pakistanský premiér Imrán Chán na Twitteri napísal: „Stojíme pri Gaze a Palestíne.“
Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf kritizoval v stredu Izrael a uviedol, že táto krajina zhoršila situáciu v oblasti Blízkeho východu. Zaríf počas návštevy Sýrie slovne odsúdil podľa jeho slov neslýchané a "trestné činy sionistickej entity" v Gaze a na okupovaných územiach.
Muž pomáha zranenému dievčatku a žene do sanitky po izraelskom leteckom útoku na ich obytnú budovu v Gaza City, v pásme Gazy 11. mája 2021. FOTO: TASR/AP
Prišlo k páchaniu vojnových zločinov
Hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného súdu (ICC) Fatou Bensoudaová vyjadrila v stredu obavy ohľadom eskalácie násilia medzi Izraelom a Palestínčanmi. Podľa nej v tejto súvislosti mohlo dôjsť k páchaniu vojnových zločinov podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
„S veľkými obavami sledujem eskaláciu násilia na západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema, ako aj v pásme Gazy a jej okolí a možné páchanie trestných činov podľa Rímskeho štatútu,“ uviedla na Twitteri Bensoudaová.
Ľudia prehľadávajú zničené budovy po izraelskom leteckom útoku v Gaza City, v pásme Gazy 12. mája 2021. Foto: TASR/AP
Začalo to vysťahovaním
Ide o najhoršie boje od vojenskej operácie izraelských obranných síl voči pásmu Gazy v roku 2014. K tejto eskalácii došlo po tom, ako začiatkom mája v Jeruzaleme vypukli nepokoje v mešite al-Aksá a jej okolí.
Zrážky vyprovokovalo rozhodnutie izraelského súdu o vysťahovaní niekoľkých arabských rodín z ich domov na východojeruzalemskom predmestí Šajch Džarrá. Domy majú podľa súdu pripadnúť židovským osadníkom, pretože ich rodinám patrili aj pred rokom 1948.
Vláda v stredu schválila aktualizáciu COVID automatu. Reaguje na nové poznatky, ako aj prítomnosť nových infekčnejších variantov nového koronavírusu. Dokument upravujúci protipandemické pravidlá na národnej i regionálnej úrovni má platiť od 17. mája. Jeho súčasťou je aj osem rezortných semaforov a národná testovacia stratégia.
"Pre zachovanie princípu zamedzenia eskalácie epidemiologickej situácie na vzostupe epidémie, respektíve postupného zlepšovania situácie pri poklese, je nutné revidovať niektoré opatrenia,“ uviedlo v materiáli ministerstvo zdravotníctva.
Aktualizovaný dokument pri klasifikácii epidemiologickej situácie na národnej úrovni berie do úvahy 7-dňovú incidenciu prípadov z PCR + Ag testov, prípadne podiel pozitívnych osôb z celkového počtu PCR testov, ďalej počet akútnych hospitalizovaných pacientov na národnej úrovni a efektívne reprodukčné/rastové číslo.
Ako to bude fungovať?
"Pokiaľ 3 zo 4 indikátorov dosiahnu stanovený limit na celonárodnej úrovni, tak sa celá republika riadi opatreniami na celonárodnej úrovni a prechádza do daného stupňa varovania,“ priblížili predkladatelia. „Prechod z jedného do nasledovného stupňa nastane, ak sa dosiahnu 3 zo 4 limitov. Prechod do vyššieho stupňa varovania nasleduje najbližší pondelok po prehodnotení indikátorov,“ dodali.
Na prechod do nižšieho stupňa je nutné dosiahnuť kritérium počtu hospitalizácií a aspoň dva ďalšie limity. "Uvoľňovanie je možné až po 13 dňoch od prehodnotenia a zároveň nie skôr ako dva týždne od predošlého prechodu do nižšieho stupňa varovania,“ priblížil rezort zdravotníctva, pričom upozornil, že dvojtýždňové moratórium prechodu do nižšieho stupňa varovania dáva priestor na zhodnotenie dopadu opatrení na epidemický vývoj.
Pri stanovovaní regionálnej charakteristiky sa okrem 7-dňovej incidencie, respektíve podielu pozitivity, berie do úvahy aj komplexné lokálne zhodnotenie epidemiologickej situácie epidemiológmi na RÚVZ.
Viac ľudí vo fitness, v kostoloch aj v akvaparkoch
Aktualizovaný COVID automat uvoľňuje doterajšie obmedzenia pri organizovaní hromadných podujatí, od desiatich osôb môžu byť realizované už v II. stupni varovania, svadby, kary a oslavy v prevádzkach verejného stravovania už v 1. stupni varovania pri maximálnom počte 25 osôb v interiéri a 50 v exteriéri. Organizátor podujatí a osláv musí mať k dispozícii zoznam účastníkov.
Zmierňujú sa obmedzenia pri konaní verejných bohoslužieb, návštev fitness, wellness, kúpeľov a akvaparkov, kde sa navyšuje doterajší limit návštevníkov, prístupnejšie budú aj návštevy hospitalizovaných v nemocniciach.
Rovnako sa zmierňujú aj opatrenia pri organizácii športových súťaží. V interiéroch reštaurácií si budú môcť hostia posedieť už vo fáze II. stupňa ostražitosti, za jedným stolom budú môcť sedieť najviac štyri osoby.
Sulík je spokojný
Zmenený COVID automat prináša aj prvé reakcie. Minister hospodárstva Richard Sulík po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že priniesol výrazné uvoľnenie a aj preto ho podporili.
"Zároveň sme sa s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) dohodli, že v najbližších 14 dňoch budeme mať niekoľko stretnutí a zapracujeme ďalšie zmeny, ak sa na nich dohodneme," povedal Sulík. Ako tvrdí, ide im o to, aby ľudia, ktorí sa dali zaočkovať, mali čo najmenej, respektíve žiadne obmedzenia.
Samotný COVID automat sa podľa Sulíka bude meniť podľa potreby. Ako doplnil, automat je síce komplikovanejší, ale zároveň aj komplexnejší a precíznejší.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pripravuje registráciu na očkovanie, v rámci ktorej by si občania mohli voľne vybrať vakcíny na očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Možnosťou by boli aj neregistrované vakcíny.
Vakcínou od AstraZenecy by sa na Slovensku malo očkovať aj ďalej. Avizoval to minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) pred stredajším rokovaním vlády.
"Budeme pracovať na tom, aby občan mal voľný výber vakcín vrátane neregistrovaných," informoval s tým, že na nábeh tohto systému potrebujú približne dva až tri týždne, teda by mohol fungovať od 1. júna.
AstraZeneca sa pozastavuje pre meškajúce vakcíny
Na margo pozastavenia očkovania prvou dávkou látky od spoločnosti AstraZeneca šéf rezortu zdravotníctva uviedol, že jedným z menej závažných dôvodov je úmrtie, ktoré sa stále prešetruje.
"Hlavný dôvod je, že tých očkovacích látok nie je dostatok," povedal. Osoby, ktoré majú mať druhú dávku tejto vakcíny, ju dostanú. Ľudia, ktorí mali dostať prvú dávku tejto látky, dostanú vakcínu od spoločnosti Pfizer.
Rezort plánuje zapojiť do očkovania aj všeobecných lekárov pre dospelých. "Do portfólia dostanú všetky druhy vakcín okrem Pfizeru," dodal Lengvarský.
