Preskočiť na obsah
  |  

Pre podozrenie z korupcie zadržali námestníka ukrajinského ministra energetiky

Na Ukrajine zadržali pre podozrenie z korupcie jedného zo štyroch námestníkov ministra energetiky a tri ďalšie osoby. Oznámila to v pondelok tamojšia prokuratúra s tým, že zadržaní údajne prijali časť z úplatku, ktorý dosahoval takmer pol milióna eur. Informovali o tom agentúra Reuters a stanica Sky News.

Vyšetrovanie podľa prokuratúry odhalilo, že zadržané osoby od nemenovaných predstaviteľov z oblasti ťažobného priemyslu požadovali úplatok v hodnote pol milióna dolárov za presun dôležitého ťažobného zariadenia štátneho uhoľného podniku v bojovej zóne v Doneckej oblasti na západ Ukrajiny.

„Na jar 2024 sa predstavitelia ťažobného priemyslu obrátili na námestníka ministra energetiky, aby získali povolenie na prevoz zmieneného zariadenia z vojnovej zóny (konkrétne Pokrovského rajónu) a jeho použitie v baniach na západe krajiny,“ informovala Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), ktorú cituje agentúra AFP.

Námestník ministra, do ktorého portfólia takáto žiadosť patrila, podľa SBU požadoval za presun zariadenia úplatok. Spoločne s troma komplicmi ho potom prichytili, keď preberal časť tohto úplatku.

SBU identitu zadržaných nezverejnila, publikovala len fotografiu, na ktorej majú rozmazané tváre.

Ukrajinský opozičný poslanec Jaroslav Železňak však uviedol, že v prípade námestníka ide o Olexandra Chejla, ktorého ukrajinský vládny kabinet podľa vyhlásenia na platforme Telegram následne odvolal z funkcie.

(tasr)

  |  

Hizballáh sa pre obavy z ďalšieho izraelského útoku stiahol z Bejrútu

Šíitské militantné hnutie už nesídli na predmestí libanonskej metropoly s názvom Dahíja. Tamojší spravodajský portál Al-Džumhúrijá informoval, že Iránom podporovaná milícia z dôvodu obáv z izraelských útokov vysťahovala aj kancelárie svojho politického krídla.

Al-Džumhúriju citoval izraelský portál Times of Israel, ktorý pripomenul správy zo začiatku tohto mesiaca o plánovanej evakuácii. Hizballáh sa však zároveň s týmto bezpečnostným krokom vyhráža Izraelu odvetou za zabitie vojenského veliteľa Fuáda Šukra, ktorého izraelská armáda 30. júla zlikvidovala práve v Bejrúte.

Hizballáh sa podľa al-Džumhúrije „pripravuje na najhoršie“, pokiaľ ide o očakávané ďalšie útoky Jeruzalema. Skupina napriek tomu vo svojej činnosti nepoľavuje, keďže primárne pôsobí na juhu Libanonu, teda blízko hraníc s Izraelom, a tiež na východe na hranici so Sýriou v údolí Bikaá.

(sab)

  |  

SaS žiada prezidenta o stretnutie, chce riešiť aktuálne témy

Opozičná strana SaS žiada prezidenta Petra Pellegriniho o stretnutie. Chce na ňom riešiť aktuálne témy. Poukazuje pri tom na problémy v zdravotníctve a personálne zmeny v kultúrnych inštitúciách. Kritizuje tiež rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) podať dovolanie a prepustiť bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

"Verejne žiadame Petra Pellegriniho o stretnutie, aby sme mu tlmočili odkazy od nespokojných ľudí, ktorých zastupujeme a ktorí boli postihnutí zákonmi tejto vládnej koalície. Chceme, aby si Peter Pellegrini predvolal jednotlivých ministrov," skonštatoval líder SaS a poslanec parlamentu Branislav Gröhling.

Očakáva, že prezident bude pracovať pre ľudí, nie sa skrývať. "Pred voľbami totiž sľuboval, že bude prezidentom všetkých, doteraz to ale neukázal," dodal.

(tasr)

  |  

Progresívci vidia za krokmi vlády frontálny útok na inštitúcie

Progresívne Slovensko kritizuje kroky ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) pri odvolávaní šéfky Slovenskej národnej galérie a riaditeľa Slovenského národného divadla. Problém vidia aj v prepustení bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na slobodu.

„Brutálnym, bezprecedentným spôsobom vytiahol smeráckeho človeka z basy,” vyhlásil predseda progresívcov Michal Šimečka na margo ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) a dodal, že niečo také sa v dejinách justície na Slovensku doposiaľ nestalo.

„Vládnu len pre seba,” pokračoval Šimečka a kritizoval napríklad aj rušenie Národnej kriminálnej agentúry.

Progresívci v reakcii na kroky vlády organizujú, spolu s opozičnou SaS, protest, na ktorom však nevystúpia politici, ale „ľudia, ktorých sa konanie vlády priamo dotýka”. Zároveň avizovali zvolanie mimoriadnych schôdzí Národnej rady na odvolanie ministrov Suska a Šimkovičovej.

Strana tiež vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby voči krokom vládnej garnitúry zasiahol.

(mm)

  |  

Izrael po dňoch ubezpečovania tvrdí, že Irán plánuje zaútočiť v najbližších dňoch

Teherán pravdepodobne zaútočí na Izrael v rámci odvety za zabitie vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v rezidencii Islamských revolučných gárd koncom júla. Tvrdia to zdroje Obranných síl Izraela (IDF), ktoré v nedeľu vypovedali pre viaceré svetové médiá.

Jeruzalem ešte nedávno tvrdil, že takýto scenár je nepravdepodobný, pripomína denník Times of Israel.

Dôvodom pre predošlé tvrdenie boli výzvy najmä západných lídrov, aby sa Irán nesnažil o eskaláciu situácie na Strednom východe. Izrael sa pritom stále nevyjadril, či stojí za útokom na Haníju, hoci zdroje z Islamských revolučných gárd hovorili o útočníkoch naverbovaných tajnou službou Mosad.

Zdroje z IDF očakávali, že islamská republika prenechá odvetný útok šíitskému militantnému hnutiu Hizballáh v južnom Libanone, ktorého najvyšší vojenský veliteľ Fuád Šukr zomrel pri leteckom útoku Izraela na Bejrút len pár hodín pred zabitím Haníju.

Izrael obvinil Šukra, že stojí za mnohými útokmi na civilistov vrátane raketového útoku, pri ktorom minulý mesiac zahynulo 12 detí na futbalovom ihrisku na okupovaných Golanských výšinách. Išlo by tak o „odvetu za odvetu“.

Spravodajský portál Axios v nedeľu s odvolaním sa na dva anonymné zdroje uviedol, že podľa aktuálneho odhadu Izraela Irán v priebehu niekoľkých dní podnikne priamy útok najneskôr do štvrtka – tesne pred obnovením rokovaní o prímerí v Pásme Gazy.

Hoci prezident Massúd Pezeškiján sa chce vyhnúť tvrdej reakcii, IRGC chce podľa zdrojov zaútočiť vo väčšom rozsahu ako v apríli – ktorý bol zase odvetou za útok na budovu iránskeho konzulátu v sýrskom Damasku. Pre nezhody je situácia v Iráne i v celom regióne „stále nestabilná“, uviedol jeden zdroj.

Izraelský minister obrany Joav Gallant hovoril v nedeľu s americkým náprotivkom Lloydom Austinom a povedal mu, že vojenské prípravy Iránu naznačujú, že Irán sa pripravuje na rozsiahly útok na Izrael. Pentagón neskôr telefonát potvrdil s tým, že Austin nariadil vyslanie raketovej ponorky USS Georgia a údernej skupiny lietadlovej lode USS Abraham Lincoln do regiónu.

(sab)

  |  

Slovenským domácnostiam by mohli ceny plynu vzrásť o štvrtinu, odhaduje analytik

Trhové ceny elektriny a zemného plynu znova výrazne zdraželi. Ceny elektriny sa v súčasnosti držia nad úrovňou 104 eur za megawatthodinu. Trhové ceny plynu sú už vyššie ako 40 eur za megawatthodinu.

Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa v piatok predávala za vyše 104 eur za megawatthodinu. Koncom júla bola cena ešte na úrovni 95 eur za megawatthodinu. Začiatkom tohto roka boli trhové ceny elektriny na úrovni 100 eur za megawatthodinu.

Ako uviedol pre agentúru SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček, pokračujúca vlna horúčav v západnej Európe spôsobuje nárast spotreby elektriny vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku a v ďalších krajinách, pričom teploty by mali byť v tomto lete najvyššie v tomto týždni.

„Produkcia solárnej a veternej energie je v priemere v Európe ustálená, obavy sú z produkcie jadrovej elektriny, kde výkon klesá v dôsledku teplejších riečnych vôd využívaných na chladenie,“ dodal Boháček.

Analytik očakáva, že veľkoobchodné ceny majú ešte priestor na rast z dôvodu rastu cien emisií a zemného plynu, ale s blížiacim sa záverom augusta, sa budú ceny pravdepodobne opäť znižovať.

„Pre domáceho spotrebiteľa sa vývoj podstatne nezmení, dôležité je v tomto ohľade vyhodnocovať priemerné ceny, za ktoré nakupujú dodávateľské spoločnosti. Zatiaľ sa zdá, že ceny elektriny pre domácnosti by mohli z tohto pohľadu v budúcom roku stúpnuť o približne štyri percentá, pri zemnom plyne je to na úrovni približne 25 percent,“ spresnil Boháček.

Tieto odhady však podľa neho nezohľadňujú marže distribučných spoločností a prípadné vládne garancie. „Presnejšie čísla budú známe na konci septembra, kedy sa končí referenčné obdobie výpočtu predajných cien energií,“ konštatoval Boháček.

Trhové ceny zemného plynu sa počas minulého týždňa taktiež výrazne zvýšili. Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) stál koncom týždňa plyn s dodávkou na budúci rok zhruba 40 eur za megawatthodinu. Koncom júla bola cena na úrovni ešte 34 eur za megawatthodinu. Začiatkom tohto roka si obchodníci vedeli na trhu kúpiť plyn aj za 35 eur za megawatthodinu.

Na konci augusta roka 2022 hodnota plynu na trhu TTF dosahovala rekordné úrovne zhruba 313 eur za megawatthodinu. Elektrina dosiahla rekord na pražskej burze 26. augusta 2022, keď sa jej cena vyšplhala na 1 001 eur za megawatthodinu.

(sita)