Preskočiť na obsah
  |  

Zomrel francúzsky herec Alain Delon

Vo veku 88 rokov zomrel legendárny francúzsky herec Alain Delon. V spoločnej tlačovej správe to v nedeľu oznámili jeho tri deti.

"Alain Fabien, Anouchka, Anthony, ako aj (jeho pes) Loubo, s hlbokým zármutkom oznamujú skon svojho otca. Odišiel v pokoji u seba doma v Douchy, obklopený svojimi tromi deťmi a rodinou", stálo v spoločnom vyhlásení.

Delon bol v zlom zdravotnom stave od roku 2019, keď utrpel mozgovú príhodu.

Ešte v januári rozhodol súd pre herca vymenovať zákonného zástupcu vo veciach zdravotnej starostlivosti. V apríli mu určil kurátora, ktorý spravoval jeho bankový účet.

Alain Delon bol francúzsky legendárny herec, no pôsobil aj ako producent, a príležitostný režisér. Počas svojej žiarivej kariéry spolupracoval s najznámejšími filmovými režisérmi, akými boli alebo sú Luchino Visconti, Jean-Luc Godard alebo Michelangelo Antinioni.

Delon bol oveľa viac ako herec, napísal o ňom v nedeľu francúzsky Le Parisien. Bol to "mýtus, ikona, francúzsky hrdina, ktorého tvár a meno obleteli svet."

Hercove začiatky

Jeho hereckú kariéru začalo náhodné stretnutie s herečkou Brigitte Auberovou, ktorá ho v roku 1956 priviedla na filmový festival v Cannes. Tam si ho všimlo niekoľko režisérov, vďaka čomu hral sprvu vedľajšie roly vo filmoch ako Keď sa do toho zapletie žena (1957), Buď pekná a mlč (1958) či Kristína (1958), kde sa v rámci natáčania stretol s prvou filmovou láskou Romy Schneiderovou.

V decembri 1963 sa však rozišli a Delon sa oženil s mladou herečkou Nathaliou Barthelémy, s ktorou Schneiderovú údajne podvádzal. Mali spolu syna Anthonyho, rozviedli sa v roku 1969. Ďalšie dve deti, Anouchku a Alaina-Fabiena, mal s holandskou modelkou Rosalie van Breemen, s ktorou sa zoznámil v roku 1987.

Od 60. rokov pôsobil už takmer výlučne v hlavných úlohách, hral najmä postavy mladých, či neskôr starších zvodcov, ale i komplikovaných zločincov. Hviedzil vo filmoch ako Rocco a jeho bratia (1960), Zatmenie (1962), V žiari slnka (1960), Samuraj (1967) či Osudový kruh (1970).

Posledné roky jeho života sprevádzali problémy

Od 90. rokov sa vo filmoch objavoval zriedkavo, no z celebritných rubrík jeho meno nezmizlo. Celkovo si počas svojej kariéry zahral vo viac ako 90 filmoch.

Posledné roky jeho života sprevádzali aj problémy medzi Delonovou osobnou asistentkou Hiromi Rollinovou a jeho deťmi, ktoré mali podozrenie, že ich otca izoluje od zvyšku sveta, psychicky ho týra, nazerá do jeho listov a zneužíva lekárske informácie. Právnou cestou Delonovci napokon dosiahli, že Rollinová sa vlani v lete z jeho domu odsťahovala. Nasledovali však aj spory medzi súrodencami, ktoré sa týkali starostlivosti o otcovo zdravie.

Od 70. rokov začal Delon niektoré svoje filmy aj produkovať a v 80. rokoch sa pokúsil i o réžiu – vo filme Kto nastaví kožu (1981) a Bojovník (1983).

Jeho talent bol ocenený v roku 1985, keď získal francúzsku filmovú cenu César v kategórii najlepší herec za film Náš príbeh. V máji 2019 počas filmového festivalu v Cannes získal Čestnú palmu za svoju celoživotnú kariéru. „Je to trochu posmrtná pocta, ale ešte za života,“ zdôveril sa vtedy dojatý herec na pódiu Palais des Festivals.

V roku 1991 získal Delon hodnosť rytiera Čestnej légie a v roku 2005 ho vtedajší francúzsky prezident Jacques Chirac povýšil do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos pre svetové filmové umenie.

(dv, tasr)

  |  

Južná Kórea publikuje prvú bielu knihu o vlne horúčav

V reakcii na súčasnú rekordnú vlnu horúčav sa Kórejský meteorologický úrad rozhodol po prvýkrát pripraviť a vydať bielu knihu o tomto jave. Uviedla to v nedeľu agentúra Jonhap.

Dokument, ktorý by mal byť zverejnený do konca tohto roka, sa bude zaoberať históriou a príčinami vĺn horúčav, poskytne strednodobé a dlhodobé predpovede a preskúma vplyv vĺn horúčav na spoločnosť.

Hoci meteorologický úrad už predtým vydal biele knihy o monzúnoch a tajfúnoch, bude to prvýkrát, čo zverejní správu o horúčavách. V ostatných rokoch sa totiž stali extrémnejšími ako v minulosti a dosiahli katastrofickú úroveň.

Najhoršiu vlnu horúčav zažila Južná Kórea v roku 2018, keď chorobami z tepla trpelo 4526 ľudí a 48 z nich zomrelo. Nasledujúci rok boli horúčavy zahrnuté do príslušného zákona ako prírodné katastrofy.

Na choroby z horúčav zomrelo tento rok v Južnej Kórei zatiaľ 22 ľudí a vysoké teploty spôsobili komplikácie 2652 osobám.

(tasr)

  |  

Je nebezpečné byť Židom v USA, povedal Trump. Harrisovú opäť označil za blázna

Republikánsky exprezident USA Donald Trump na predvolebnom zhromaždení v meste Wilkes-Barre v Pensylvánii povedal, že „od holokaustu nikdy nebolo nebezpečnejšie byť Židom v USA“. Tamojší guvernér Josh Shapiro sa vraj nestal demokratickým kandidátom na viceprezidenta, pretože je Žid.

„Odmietli ho, pretože je Žid,“ povedal Trump a zopakoval tak tvrdenie, ktoré ako prvý vyslovil jeho „spolubežec“, kandidát na viceprezidenta JD Vance.

Toto tvrdenie odmietla Demokratická strana aj samotný Shapiro, ktorý povedal, že „antisemitizmus nemal žiadny vplyv“ na rozhodovací proces.

„Odmietli ho z iných dôvodov, ale hlavným dôvodom je, že je Žid,“ zopakoval Trump s tým, že „každý Žid, ktorý ju [Harrisovú] alebo demokrata volí, si musí nechať vyšetriť hlavu“.

„Ak vidíte, čo sa deje s Izraelom a Židmi, od holokaustu nikdy nebolo nebezpečnejšie obdobie, ak ste náhodou Žid v Amerike,“ vyhlásil.

V slovných útokoch na svoju protikandidátku pokračoval, poukázal napríklad na jej smiech, ktorý opísal ako „smiech bláznivého človeka“.

V súvislosti s Harrisovou Trump uviedol, že ho požiadali, aby ju nenazýval bláznom. „Ale ona taká je. Šialená žena,“ dodal. Opätovne ju tiež vykreslil ako radikálnu ľavičiarku.

(tasr, sab)

  |  

Pri izraelskom útoku v Džaníne zahynuli dvaja militanti Hamasu

Dvaja ľudia zahynuli pri sobotňajšom izraelskom útoku v meste Džanín na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Informovalo o tom palestínske ministerstvo zdravotníctva. Podľa izraelskej armády bola cieľom útoku „teroristická bunka“, uviedli agentúry AFP a Reuters.

Palestínska tlačová agentúra WAFA uviedla, že útok vykonal „izraelský dron“.

Izraelská tajná služba Šin bet a izraelská armáda v spoločnom vyhlásení oznámili, že pri útoku na auto v Džaníne boli zabití dvaja vysokopostavení členovia militantného hnutia Hamas, ktorí sa 11. augusta podieľali na zabití Izraelčana.

Raafat Dawásí bol podľa informácií Izraela veliteľom ozbrojenej bunky v Dženíne, Ahmed Abú Ará bol vysokým dôstojníkom.

Podľa Hamasu bola spomínaná operácia odvetou za izraelský útok na školu v meste Gaza, kde sa ukrývali vysídlení Palestínčania, pri ktorom zahynulo najmenej 90 ľudí.

Ozbrojené krídlo Hamasu, Brigády Izz-ad-Dína al-Kasáma, sobotňajší útok potvrdilo a uviedlo, že smúti nad smrťou dvoch svojich bojovníkov v Džaníne.

Násilie v Predjordánsku sa vystupňovalo po vypuknutí vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a Hamasom, ktorá sa začala vlani v októbri. Od 7. októbra zabili izraelskí vojaci alebo osadníci na Západnom brehu podľa údajov agentúry AFP najmenej 635 Palestínčanov.

Podľa oficiálnych izraelských údajov bolo za rovnaké obdobie pri palestínskych útokoch zabitých najmenej 18 Izraelčanov vrátane vojakov.

(tasr)

  |  

Vo Venezuele i v zahraničí protestovali proti znovuzvoleniu Madura

Tisíce ľudí vo Venezuele a v ďalších krajinách sveta protestovali v sobotu proti vláde autoritárskeho venezuelského prezidenta Nicolása Madura a za uznanie víťazstva opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu v prezidentských voľbách 28. júla. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Na demonštrácii vo venezuelskom hlavnom meste Caracas vystúpila aj líderka opozície María Corina Machadová, ktorá vyzvala na nezávislé overenie výsledkov volieb.

„Neodídeme z ulíc,“ povedala Machadová tisíckam demonštrantov, z ktorých mnohí mávali kópiami výsledkov hlasovania vo svojich volebných miestnostiach dokazujúcich víťazstvo opozičného kandidáta.

Protesty sa konali aj vo venezuelských mestách Maracaibo, Valencia, San Cristóbal, Barquisimeto a Maracay. Stovky demonštrantov v Maracay poriadkové sily rozohnali slzným plynom.

González Urrutia, ktorý naposledy verejne vystúpil na proteste 30. júla, v sobotu na sieti X napísal, že vo Venezuele je čas na pokojné odovzdanie moci.

Podľa odporcov vlády sa protivládne zhromaždenia mimo Venezuely konali v Austrálii, Južnej Kórei, Británii, Francúzsku, Nemecku, Belgicku a Švajčiarsku.

Národná volebná rada (CNE), lojálna Madurovi, ho vyhlásila za víťaza volieb. Získal údajne 52 percent hlasov, zatiaľ čo González Urrutia iba 43 percent. CNE však nezverejnila podrobné výsledky, čo zdôvodnila kybernetickým teroristickým útokom na svoje systémy.

Opozícia tvrdí, že má k dispozícii podrobné výsledkové listiny z viac ako 80 percent volebných okrskov. Vyplýva z nich, že González Urrutia získal 67 percent hlasov a Maduro iba 30 percent. Vláda tvrdí, že sú sfalšované.

Bývalého diplomata už uznali za víťaza volieb Spojené štáty a niekoľko krajín Latinskej Ameriky.

(tasr)

  |  

Pobrežie Kamčatky postihlo silné zemetrasenie

Zemetrasenie s magnitúdou 7,2 postihlo oblasť pri pobreží polostrova Kamčatka na ruskom Ďalekom východe. Zemetrasenie zaznamenali v hĺbke 51 kilometrov, uviedlo v sobotu Európske stredomorské seizmologické centrum (EMSC). Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Americké Národné stredisko pre výstrahy pred cunami (NTWC) uviedlo, že v súvislosti so zemetrasením vydalo varovanie pred vlnou cunami.

K otrasom došlo krátko po siedmej hodine v nedeľu ráno miestneho času (v sobotu krátko po 21.00 h SELČ) približne 90 kilometrov východne od mesta Petropavlovsk - Kamčatskij, hlavného mesta Kamčatského kraja.

(tasr)