Zomrel francúzsky herec Alain Delon

„Alain Fabien, Anouchka, Anthony, ako aj (jeho pes) Loubo, s hlbokým zármutkom oznamujú skon svojho otca. Odišiel v pokoji u seba doma v Douchy, obklopený svojimi tromi deťmi a rodinou“, stálo v spoločnom vyhlásení.

Delon bol v zlom zdravotnom stave od roku 2019, keď utrpel mozgovú príhodu.

Ešte v januári rozhodol súd pre herca vymenovať zákonného zástupcu vo veciach zdravotnej starostlivosti. V apríli mu určil kurátora, ktorý spravoval jeho bankový účet.

Alain Delon bol francúzsky legendárny herec, no pôsobil aj ako producent, a príležitostný režisér. Počas svojej žiarivej kariéry spolupracoval s najznámejšími filmovými režisérmi, akými boli alebo sú Luchino Visconti, Jean-Luc Godard alebo Michelangelo Antinioni.

Delon bol oveľa viac ako herec, napísal o ňom v nedeľu francúzsky Le Parisien. Bol to „mýtus, ikona, francúzsky hrdina, ktorého tvár a meno obleteli svet.“

Hercove začiatky

Jeho hereckú kariéru začalo náhodné stretnutie s herečkou Brigitte Auberovou, ktorá ho v roku 1956 priviedla na filmový festival v Cannes. Tam si ho všimlo niekoľko režisérov, vďaka čomu hral sprvu vedľajšie roly vo filmoch ako Keď sa do toho zapletie žena (1957), Buď pekná a mlč (1958) či Kristína (1958), kde sa v rámci natáčania stretol s prvou filmovou láskou Romy Schneiderovou.

V decembri 1963 sa však rozišli a Delon sa oženil s mladou herečkou Nathaliou Barthelémy, s ktorou Schneiderovú údajne podvádzal. Mali spolu syna Anthonyho, rozviedli sa v roku 1969. Ďalšie dve deti, Anouchku a Alaina-Fabiena, mal s holandskou modelkou Rosalie van Breemen, s ktorou sa zoznámil v roku 1987.

Od 60. rokov pôsobil už takmer výlučne v hlavných úlohách, hral najmä postavy mladých, či neskôr starších zvodcov, ale i komplikovaných zločincov. Hviedzil vo filmoch ako Rocco a jeho bratia (1960), Zatmenie (1962), V žiari slnka (1960), Samuraj (1967) či Osudový kruh (1970).

Posledné roky jeho života sprevádzali problémy

Od 90. rokov sa vo filmoch objavoval zriedkavo, no z celebritných rubrík jeho meno nezmizlo. Celkovo si počas svojej kariéry zahral vo viac ako 90 filmoch.

Posledné roky jeho života sprevádzali aj problémy medzi Delonovou osobnou asistentkou Hiromi Rollinovou a jeho deťmi, ktoré mali podozrenie, že ich otca izoluje od zvyšku sveta, psychicky ho týra, nazerá do jeho listov a zneužíva lekárske informácie. Právnou cestou Delonovci napokon dosiahli, že Rollinová sa vlani v lete z jeho domu odsťahovala. Nasledovali však aj spory medzi súrodencami, ktoré sa týkali starostlivosti o otcovo zdravie.

Od 70. rokov začal Delon niektoré svoje filmy aj produkovať a v 80. rokoch sa pokúsil i o réžiu – vo filme Kto nastaví kožu (1981) a Bojovník (1983).

Jeho talent bol ocenený v roku 1985, keď získal francúzsku filmovú cenu César v kategórii najlepší herec za film Náš príbeh. V máji 2019 počas filmového festivalu v Cannes získal Čestnú palmu za svoju celoživotnú kariéru. „Je to trochu posmrtná pocta, ale ešte za života,“ zdôveril sa vtedy dojatý herec na pódiu Palais des Festivals.

V roku 1991 získal Delon hodnosť rytiera Čestnej légie a v roku 2005 ho vtedajší francúzsky prezident Jacques Chirac povýšil do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos pre svetové filmové umenie.

(dv, tasr)