Preskočiť na obsah
  |  

Duchovný vodca Iránu Chameneí je ťažko chorý, nahradiť by ho mohol syn

Chameneí nastúpil do funkcie v roku 1989, v súčasnosti sa pre jeho zlý zdravotný stav rozbehol tichý súboj o nástupníctvo.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Chameneí je podľa denníka The New York Times (NYT) ťažko chorý a jeho zdravotný stav sa nelepší. Na jeho miesto by údajne mohol nastúpiť jeho druhorodený syn Mojtaba Chameneí.

Doterajší najvyšší duchovný vodca svoju funkciu vykonáva už od roku 1989 a podľa insiderov je reálnym šéfom Iránu. Chameneího zhoršujúci sa zdravotný stav by zároveň mohol zapríčiniť neľútostný boj o jeho miesto a nástupníctvo.

Osemdesiatpäťročného duchovného by mohol nahradiť jeho druhý najstarší syn Mojtaba Chameneí, čo podľa doterajších správ vyvoláva „tichý súboj“ o nástupníctvo v rámci iránskych mocenských kruhov.

„Islamské revolučné gardy budú mať zásadné slovo pri výbere Chameneího nástupcu," doplnil izraelský denník The Jerusalem Post.

Zdravotný stav Chameneího sa stal závažnou témou najmä po tom, keď v máji pri leteckej nehode zomrel bývalý iránsky prezident Ebrahim Raisi, považovaný za jedného z možných kandidátov na túto funkciu.

Správa o Chameneího ťažkých zdravotných problémoch prichádza krátko po tom, keď Izrael odpovedal na iránsky balistický raketový útok zo začiatku októbra zasiahnutím niekoľkých vojenských cieľov v Iráne a údajne aj v Sýrii a Iraku.

Iránski predstavitelia uviedli, že nechcú eskaláciu s Izraelom, napriek tomu však rastie napätie medzi týmito krajinami, ktoré zahŕňa aj otázky vojenských stretov v regióne.

Chameneí nastúpil do funkcie po smrti zakladateľa islamskej republiky Rúholláha Chomejního v roku 1989. Je tak teraz, viac ako tridsať rokov po nástupe, pod drobnohľadom verejnosti aj zahraničných analytikov pre otázku svojho nástupcu, uzatvára The New York Times.

Text pôvodne publikovali na portáli Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

  |  

KDH žiada okrúhly stôl k nemocnici na Rázsochách, koalícii chce podať pomocnú ruku

Kresťanskodemokratické hnutie je presvedčené, že Slovensko potrebuje národnú nemocnicu na Rázsochách čo najskôr.

Opozičné hnutie KDH vyzýva vládnu koalíciu na zvolanie okrúhleho stola k otázke nemocnice Rázsochy v Bratislave. Podľa KDH stavba a rozvoj nemocničného systému vyžadujú viac ako jedno volebné obdobie. Na tlačovej konferencii to uviedol predseda hnutia Milan Majerský. KDH zároveň nevidí inú alternatívu k výstavbe národnej nemocnice na Rázsochách.

„Kresťanskodemokratické hnutie je pripravené baviť sa o systémových zmenách, lebo slovenské zdravotníctvo už malo dosť politikov, ktorí len rozprávali. V KDH máme reálne riešenia a chceme ich reálne ponúknuť. Preto ponúkame koalícii pomocnú ruku, ale nesmie to už ostať iba pri slovách, chceme reálne skutky," povedal poslanec Národnej rady SR František Majerský.

Zároveň poukázal na to, že o výstavbe národnej nemocnice na Rázsochách sa hovorí 42 rokov a začaté práce stáli 68 miliónov eur.

Podľa poslanca KDH Petra Stachuru by vláda mala prestať analyzovať výstavbu koncovej nemocnice a konať. „Nemôžeme si dovoliť ďalšie štyri roky rozmýšľať o lokalite. Potrebujeme národnú univerzitnú nemocnicu čo najrýchlejšie a Rázsochy sú najrýchlejším riešením," uviedol Stachura. Dodal, že Slovensko potrebuje veľkú nemocnicu pre vedu, vzdelávanie a špičkovú starostlivosť.

Vláda tento rok schválila výstavbu národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove, ktorú by mali dokončiť do roku 2032. Na Rázsochách plánuje do roku 2031 postaviť Národný ústav detských chorôb.

(tasr)

  |  

Orbán: Voľby v Gruzínsku boli slobodné a demokratické

Maďarský premiér prišiel do krajiny len dva dni po voľbách, ktoré medzinárodní pozorovatelia požadujú pre viaceré podozrenia prešetriť.


Voľby v Gruzínsku, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen, boli slobodné a demokratické. V utorok to vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán počas jeho návštevy v Tbilisi.

Maďarský predseda vlády v prejave zablahoželal gruzínskemu ľudu k tomu, že "hlasoval za mier a nedovolil, aby sa... krajina stala druhou Ukrajinou".

Viktor Orbán pricestoval do Gruzínska v pondelok, len dva dni po parlamentných voľbách. Maďarský premiér ešte pred zverejnením konečných výsledkov zablahoželal k víťazstvu tamojšej proruskej vládnej strane. Stal sa zároveň prvým lídrom krajiny EÚ, ktorý pogratuloval Gruzínskemu snu k víťazstvu.

Maďarsko je v súčasnosti predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Šéf európskej diplomacie Josep Borell však upozornil, že Orbán počas návštevy Gruzínska nezastupuje Úniu. Jeho cestu skritizovali aj ministri zahraničných vecí 13 krajín EÚ vrátane Česka a Poľska.

Okrem víťazného Gruzínskeho sna prekonali päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu aj ďalšie štyri opozičné strany. Všetky odmietli uznať výsledky volieb a nový parlament plánujú bojkotovať.

Výsledky sú podľa agentúry Reuters ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou dúfajúcou v urýchlenie prístupového procesu s EÚ. Na protest vyšli v pondelok večer do ulíc Tbilisi desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali nové voľby, pričom mnohí mávali vlajkami Európskej únie a Gruzínska.

Koalícia desiatok gruzínskych mimovládnych organizácií, ktoré pôsobili na voľbách ako pozorovatelia, údajne odhalila schému volebného podvodu a vyzvala na preverenie a anulovanie viac než 300 000 odovzdaných hlasovacích lístkov. Dôkazy, ktoré získala, podľa nej potvrdzujú, že išlo o vopred naplánovaný organizovaný podvod a jeho prípravy sa začali ešte pred voľbami.

Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili znepokojenie z prípadov zastrašovania voličov, fyzických útokov voči nim, kupovania hlasov či prípadov viacnásobného hlasovania, oznámila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia vyzvali na prešetrenie takýchto incidentov a zároveň naliehali na ďalšie demokratické reformy v krajine.

(tasr)

  |  

Huliakovci sa vzbúrili. Koalícia nateraz stratila v parlamente väčšinu

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová a šéf rezortu spravodlivosti Boris Susko naďalej ostávajú vo svojich funkciách. Poslanci totiž zatiaľ nehlasovali o vyslovení nedôvery ministrom, keďže Národná rada nebola uznášaniaschopná.

V rokovacej sále sa totiž dvakrát prezentovalo iba 75 poslancov, na rokovanie je pritom potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda minimálne 76.

Predsedajúci Peter Žiga (Hlas) preto presunul hlasovanie na 14:00, ak nebude Národná rada opätovne uznášaniaschopná, pokračovať budú v programe schôdze.

Huliak: Len počúvame, akí sme nepotrební

Situáciu skomplikovali traja nezaradení poslanci z Národnej koalície – Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík – ktorí v utorok uviedli, že sa na utorkovom a stredajšom rokovaní parlamentu nezúčastnia. Huliak to odôvodnil tým, že iba počúvajú, akí sú nepotrební.

"Doslova a do písmena sme museli odísť z klubu SNS pre ignoráciu a vyhrážky, ktoré tu boli, v pondelok nám odvolali jedného a posledného prednostu, ktorého mala Národná koalícia. Aj to preto, lebo SNS nemala koho dať do Senca, bez udania dôvodu. A zlatým klincom bolo včerajšie [pondelok, pozn. red] odvolanie generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody [Štefana Kyseľa, pozn. red], posledného garanta odbornosti, lebo odmietal plniť nezmyselné príkazy ministerstva v tom zmysle, ako boli diktované Tarabom a Kuffovcami," zhodnotil Huliak.

Povedal, že tieto udalosti sú pre nich konečná. "Len počúvame, že sme nepotrební, že oni majú 76 hlasov aj bez nás, že nemusíme tu existovať. Pán Taraba s Dankom deklarujú, že v žiadnom prípade nepripustia otváranie koaličnej zmluvy. Rozhodli sme sa preto, že ak nie sme potrební, nikto nemá s nami záujem rokovať ako s koaličným partnerom, ktorý deklaruje súdržnosť s vládou a vládnym programom, dnes a zajtra (utorok a streda, pozn. red) sa nezúčastníme na rokovaní Národnej rady ani na jeho hlasovaní," spresnil.

Trojica poslancov očakáva, že si s nimi niekto dodatočne sadne. "Prizve ku koaličnému stolu, minimálne s nami spraví memorandum o spolupráci a spraví zadosťučinenie, aby táto dvojica už prestala túto koalíciu rozbíjať," prezradil.

Poznamenal tiež, že začína byť zvykom utorkové "rozvírenie politických vôd" v slovenskom parlamente: "Taraba s Dankom napĺňajú to, čo sľúbili, že nás totálne zlikvidujú, vymažú zo zemského povrchu Národnú koalíciu."

Taraba sa bráni

"Som rád, že Huliak potvrdil, že ich nominant považuje za problém, že minister životného prostredia postupuje podľa platnej smernice Európskej únie," reagoval šéf envirorezortu Tomáš Taraba.

"Toto je aj dôvod, prečo som sa rozhodol vymeniť riaditeľa Štátnej ochrany prírody, ktorému ďakujem za spoluprácu. Myslím si, že sme spolu absolútne fungovali a nemám problém, aby bol, povedzme, mojím poradcom. Ale nemôže viesť inštitúciu, keď Huliak ho štve do toho, aby nerešpektoval smernicu EÚ, respektíve aby s tým mal problém, lebo je to potom problém celého Slovenska," dodal Taraba.

Koalícia z toho viní opozíciu

Vládna koalícia s poľutovaním skonštatovala, že opozícia blokuje rokovanie Národnej rady SR.

"Robí tak napriek tomu, že si je plne vedomá, že vládna koalícia má parlamentnú väčšinu, ktorú však v súčasných hodinách nevie uplatniť pre krátkodobú hospitalizáciu jedného koaličného poslanca. Je smutné, že opozícia neváha zneužiť na úzke politické ciele aj onkologického pacienta," konštatovali v spoločnom vyhlásení predsedovia poslaneckých klubov strán Smer, Hlas a SNS narážajúc na dlhodobé zdravotné problémy poslanca Smeru Jána Blcháča.

SaS: Je to rozpad koalície

Opozičná SaS hovorí v súvislosti s utorkovým dianím v parlamente o rozpade koalície. To, že Národná rada rady nebola pri hlasovaní uznášaniaschopná, považuje za vyústenie chaosu. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca parlamentu a lídra SaS Branislava Gröhlinga.

"Dnešným dňom sa rozpadla koalícia a rozpadlo sa v podstate aj vládnutie Ficovej štvrtej vlády. Sami vidíte, že nedokážu ľuďom prinášať zákony, o ktorých oni rozprávajú, že sú to tie správne zákony, pretože nemajú nadpolovičnú väčšinu v NR SR. Momentálne majú iba 75 poslancov," povedal novinárom.

Predseda SaS opätovne skritizoval viaceré kroky vládnej koalície. Hovoril o pomáhaní korupčníkom či zvýšení platov ministrov. Namietal aj zvýšenie základnej sadzby DPH či zavedenie transakčnej dane.

Parlament nie je podľa Dubéciho schopný prijímať zákony

Predseda poslaneckého klubu hnutia Progresívne Slovensko Martin Dubéci zasa skonštatoval, že konflikty vo vládnej koalícii sa už preniesli aj do Národnej rady, SR, keďže nie je schopná prijímať zákony. Je to podľa neho výsledok extrémne zlých vzťahov v koalícii.

"Vidíme pomalý, ale istý rozpad vládnej koalície, prvýkrát nebola schopná presadiť zákony. Je to výsledok extrémne zlých vzťahoch v koalícii a ešte horších vzťahov v SNS. Konflikty sa už preniesli na úroveň Národnej rady," povedal Dubéci.

Koalícia podľa jeho slov nemá dostatok poslancov, keďže jeden je práceneschopný a traja nezaradení okolo Rudolfa Huliaka oznámili, že sa nebudú zúčastňovať na hlasovaní. Ak sa nič nezmení, podľa Dubéciho sa bude rokovať o zákonoch, no nebude možné o nich hlasovať.

Majerský: Sme svedkami vládnej krízy

"Sme svedkami vládnej krízy," zhodnotil poslanec a líder opozičného KDH Milan Majerský. "Spomeňte si na sobotňajšie (26. 10.) diskusie, ako vládni predstavitelia, koaliční poslanci, svätosväte tvrdili, ako sú usporiadaní a majú dostatočné množstvo hlasov na to, aby im prechádzali zákony. Prešli tri dni a dnes sme svedkami toho, že nie sú schopní otvoriť hlasovanie k jednotlivým bodom," poznamenal novinárom.

(gko, max, tasr)

  |  

Šutaj Eštok: Zodpovednosť za reakciu na atentát na Fica bola vyvodená

Poslanec NR SR Juraj Krúpa si myslí, že vedenie rezortu vnútra si protirečí, keďže minister tvrdí, že za reakciu bezpečnostných zložiek na atentát boli vyvodené dôsledky, no zároveň popiera, že by došlo k väčšiemu zlyhaniu.

Zodpovednosť za reakciu na atentát na premiéra Roberta Fica bola vyvodená voči dvom policajtom a jednému príslušníkovi Úradu na ochranu ústavných činiteľov, informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok poslancov brannobezpečnostného výboru.

„Takže, všetko bolo správne, aj keď niektorí zlyhali. Vyslovene sa ocitáme vo svete, ktorý si tu vytvára Smer, ktorý jednoducho nie je schopný si priznať vlastnú chybu," reagoval Juraj Krúpa.

Správa ÚOÚČ podľa Šutaja Eštoka ukazuje, že v rokoch 2020 až 2023 nedochádzalo k cvičeniam, ktoré mali príslušníci úradu absolvovať.

Minister vnútra pripomenul, že na štátne oslavy na Dukle sa pokúsil dostať ozbrojený muž, ktorý prítomnosť zbrane označil za omyl. Riaditeľ ÚOÚČ Pavol Krejčí uviedol, že muž vysvetlil, že zbraň nosí legálne a neuvedomil si, že ju na oslavy nemôže priniesť. Šutaj Eštok dodal, že ide o bývalého voliča Smer-SD, ktorý sa údajne radikalizoval na základe operatívnych informácií.

Na výbore sa poslanci pýtali aj na uzavretie zmieru s Andrejom Babišom, čo opozícia vníma ako nebezpečný precedens. Ministra podozrievajú, že zmier s Babišom, týkajúci sa jeho údajných kontaktov so Štátnou bezpečnosťou, je odplatou za podporu Petra Pellegriniho.

Predseda ÚPN Jerguš Sivoš nedostal priestor na vyjadrenie, keďže koaliční členovia jeho vystúpenie nepodporili. Po rokovaní dodal, že krok rešpektuje, hoci ÚPN o zmieri s Babišom nevedel.

Minister Šutaj Eštok tvrdí, že ministerstvo má dve právne analýzy naznačujúce, že Slovensko by súdny spor s Babišom prehralo. Poslanci na výbore neschválili program ďalšieho rokovania, kde sa chcela opozícia pýtať na podozrivé verejné obstarávanie policajných uniforiem - koaliční poslanci program nepodporili.

(tasr)

  |  

WSJ: Pentagónu sa míňajú rakety protivzdušnej obrany. Dôvodom je veľký dopyt

Rakiet by v budúcnosti mohlo byť potrebných ešte viac, výrobcovia však požadujú dlhodobé kontrakty na odber.

Spojeným štátom dochádzajú niektoré typy rakiet protivzdušnej obrany, čo vyvoláva otázky o pripravenosti Pentagónu reagovať na pokračujúce konflikty na Blízkom východe, v Európe a na potenciálny konflikt v Tichomorí. Informuje o tom Wall Street Journal.

Nedostatok by sa mohol stať ešte naliehavejším po piatkových izraelských úderoch na Irán, ktoré, ako sa obávajú predstavitelia USA, môžu vyvolať ďalšiu vlnu útokov zo strany Teheránu.

Rakety štandardného typu, ktoré zvyčajne odpaľujú z lodí a vyrábajú v rôznych typoch, patria medzi najbežnejšie prostriedky, ktoré USA používajú na obranu izraelského územia pred iránskymi raketovými útokmi. Sú tiež rozhodujúce pri zastavovaní útokov húsíov na západné lode v Červenom mori.

Americké ministerstvo obrany tvrdí, že nezverejňuje informácie o zásobách munície. Uchováva ich v tajnosti, keďže by ich Irán a iné krajiny mohli zneužiť.

Čo sa týka výrobcov rakiet a munície, tí sa často zdráhajú otvárať nové výrobné linky a prijímať nových zamestnancov, pretože je to finančne náročné. Požadujú preto, aby sa ministerstvo obrany zaviazalo na dlhodobejší odber, čo je niekedy problém.

(bra)