Ukrajina aj Rusko zúrivo bojujú o výhodu pre budúcoročné boje, tvrdí britský vojenský expert

Pozemná vojna na Ukrajine je teraz dynamickejšia a ťažšie predvídateľná než kedykoľvek za posledných osemnásť mesiacov. Blížiaca sa zima núti obe strany vybojovať si "výhodu" pre budúci rok, keďže sneh a blato spomalia vojenský pohyb.

Raketový útok na Pokrovsk Muž odnáša do sanitky zranenú osobu zo zničenej obytnej budovy po ruskom raketovom útoku v meste Pokrovsk, v Doneckej oblasti. Foto: TASR/AP

Keď ukrajinská armáda pred necelým mesiacom vpadla do Kurskej oblasti v Rusku, Rusko sa chopilo príležitosti a zameralo sa na ukrajinský Pokrovsk a Časiv Jar.

Kyjev je však opatrný a neprezradil počet nasadených jednotiek.

Ako píše pre portál The Times britský vojenský expert Michael Clarke, Ukrajina chce „nechať Kremeľ hádať“. Uskutočnila už niekoľko rýchlych manévrov na hraniciach oblasti, ktorú Rusi kontrolujú. To naznačuje, že v nej má omnoho viac vojakov, než pripúšťa. Podľa Clarka niet pochýb o tom, že tam vyslali značnú časť toho najlepšieho, čo majú.

Rusi zoskupujú sily z viacerých smerov

Niektoré zložky ich 80., 82. a 95. leteckej útočnej brigády pracujú v okupovanej oblasti spolu s časťou troch, prípadne štyroch skúsených mechanizovaných brigád a množstvom delostrelectva a podporných síl.

Na celom severnom fronte Ukrajinci nabádajú Rusov, aby oň riadne bojovali a priviedli do oblasti hlavné jednotky – a teda ich stiahli z bojov o kontrolu nad Pokrovskom a Časiv Jarom. Ale Rusi namiesto toho vysielajú sily odkiaľkoľvek.

„Do oblasti sa presunuli príslušníci aj zo slabo pripravených záloh, od svojich nespoľahlivých Čečencov, z Kaliningradu na pobreží Baltského mora, zo svojej námornej pechoty na Kryme, zo zastavenej ofenzívy vo Vovčansku a teraz sa z Burkiny Faso sťahuje dokonca aj ‚medvedia brigáda‘ ruských žoldnierov, aby sa zapojila do bitky pri Kursku,“ píše britský vojenský expert.

Podľa odborníka je len otázkou času, ako účinná sa ukáže táto pomalá ruská reakcia, keď sa ukrajinské jednotky v oblasti zakopú a zostanú na nejaký čas. „Napriek tomu musí byť Kyjev sklamaný, že ruský prezident Putin je zrejme pripravený žiť s touto nehoráznou inváziou na ruské územie tak dlho,“ dodáva Clarke.

Z Donbasu sa invázne vojská nesťahujú

Ďalej vojenský expert konštatuje, že Putinova línia je evidentne taká, že keďže Kremeľ si teraz nárokuje päť ukrajinských oblastí: Luhanskú, Doneckú, Záporožskú, Chersonskú (od septembra 2022) a Krymskú (od roku 2014) – ktorá je súčasťou ruského územia, a vo všetkých sa do istej miery bojuje, Kursk je len ďalší z prípadov, keď je nutné získať späť územie.

Rozhodnutie Rusov stiahnuť z Donbasu časť svojej 11. výsadkovej brigády, 30. motostreleckej brigády a časť 2. tankovej armády, aby bojovali v Kursku, nie je evidentne rozhodujúcim presunom síl. Zdá sa, že ruských veliteľov vpád Ukrajiny do Kurska posmelil vydať sa obkľúčiť Pokrovsk.

„Ruská taktika v Pokrovsku spočíva v používaní pechoty, ktorá postupuje v malých oddieloch po ôsmich až desiatich mužoch, ktorí sa presúvajú do každého zákutia na prístupoch k mestu. Už niekoľko týždňov to robia vo dne v noci,“ pripomína Michael Clarke.

Rusi sú ochotní obetovať neobmedzený počet vojakov

Bude musieť napokon Kyjev akceptovať stratu Pokrovska a Časiv Jaru? „V takom prípade by sa prezident Volodmyr Zelenskyj a Oleksander Syrskyj – jeho vojenský veliteľ – mohli ocitnúť pod vlastným politickým tlakom,“ predpokladá britský expert.

Ruský postup smerom na Pokrovsk. Foto: Twitter/Rob Lee

Ukrajinským obrancom však chýbajú muži, munícia a spánok. Ustupujú, zatiaľ čo Moskva sa zdá byť pripravená obetovať pre Pokrovsk neobmedzený počet vojakov. Rovnako ako v Mariupole, Severodonecku, Bachmute a Avdijivke sa zdá, že ruské sily majú v úmysle zrovnať mesto so zemou.

Menšou strategickou cenou pre Moskvu v tejto bitke bude aj prevzatie dopravného uzla Pokrovsk a vyvýšeniny Časiv Jar, ktoré budú môcť využiť ako východiskové body pre väčšiu ofenzívu smerom na sever a západ „s cieľom zmocniť sa zvyšku Donbasu a ohroziť Dnepropetrovskú oblasť na jar budúceho roka“.

Ani jedna strana tento rok neočakáva rozhodnutie na bojisku. „Obe strany hrajú o ,veľký ťah‘ v pozemnej vojne v roku 2025. A každá pritom dúfa, že tento súboj v pretláčaní rukou zlepší ich šance v ďalších bojoch a zároveň presvedčí ich podporovateľov vo zvyšku sveta, že vojenský úspech je skutočne v ich dosahu. Len jedna zo strán však bude mať pravdu,“ uzatvára britský vojenský expert Michael Clark.

(max)