Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že odhalilo „jasné riziko“, že zbrane Spojeného kráľovstva môžu byť použité v rozpore s humanitárnym právom.

Predovšetkým má ísť o lietadlá, drony, vrtuľníky a pozemné zameriavacie zariadenia, informuje denník Telegraph.

Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe strategických kritérií, ktoré zakazujú vývoz zbraňových systémov, ak existuje riziko, že pri ich použití by mohlo prísť k porušeniu humanitárneho práva a prístupu k humanitárnej pomoci.

Prípadný zákaz má ovplyvniť približne 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela, pričom v súčasnosti je ich 350, uviedol minister zahraničných vecí Veľkej Británie David Lammy.

Pozastavenie nie je všeobecným zákazom vývozu zbraní do Izraela, ale obmedzuje sa na tie používané vo vojne v Gaze.

(mep)

Minúta  |  

V afganskom Kábule sa odpálil samovražedný atentátnik, hlásia obete

V hlavnom meste Afganistanu sa v pondelok odpálil samovražedný atentátnik, v dôsledku čoho zahynulo šesť ľudí a ďalší 13 sa zranili. K útoku sa podľa polície bezprostredne nikto neprihlásil.

"Dnes popoludní sa odpálila osoba s výbušninou na tele," uviedol hovorca kábulskej polície na sociálnej sieti X. K explózii došlo v jednej zo štvrtí v južnej časti Kábulu. Medzi šiestimi obeťami je aj jedna žena. Zranených civilistov previezli do nemocnice.

V rôznych oblastiach Afganistanu vrátane škôl, mešít a nemocníc v poslednom období útočí miestna odnož teroristickej organizácie Islamský štát, ktorá je hlavným rivalom vládnuceho Talibanu. Ten prevzal moc ešte v roku 2021, čím sa skončila 20 rokov trvajúca vojna medzi zahraničnými silami vedenými USA a islamistickými povstalcami.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoký ruský funkcionár čelí obvineniu z korupcie. Jeho majetok presahuje sto miliónov rubľov

Zástupcu veliteľa logistiky Leningradského vojenského okruhu generálmajora Valerija Mumindžanova v pondelok zatkli na základe obvinenia, že prijal úplatok viac ako 20 miliónov rubľov.

Ide o najnovšie zo série vyšetrovaní a zatknutí bývalých a súčasných predstaviteľov ruského ministerstva obrany. Podľa ruského Vyšetrovacieho výboru je Mumindžanov obvinený z prijatia úplatku pri sprostredkovaní zákaziek ministerstva obrany na vojenské uniformy.

Vyšetrovatelia zistili, že on a jeho rodina vlastnia niekoľko nehnuteľností v Moskve a Voroneži v celkovej hodnote 120 miliónov rubľov. Zákonnosť nadobudnutia týchto nehnuteľností sa zisťuje, uviedol Vyšetrovací výbor. Mumindžanov je šiestym zatknutým predstaviteľom z okruhu bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua.

(sita)

Minúta  |  

Francúzskom otriasa škandál zneužívania. Ženu násilníkom ponúkal cez internet jej manžel

Vo francúzskom Avignone sa začal súdny proces so 71-ročným dôchodcom, ktorý v rozpätí desiatich rokov údajne umožnil 72 cudzím mužom, aby znásilňovali jeho manželku po tom, ako jej podal narkotiká. Muži sa dôchodcovi prihlasovali cez internet.

Podľa údajov polície ženu znásilnili 92-krát. Zo 72 mužov polícia identifikovala 51, ktorí sú vo veku od 26 do 74 rokov. V súčasnosti 72-ročná žena bola podľa právnikov pod takým silným vplyvom narkotík. O zneužívaní, ktoré trvalo desaťročie, vôbec nevedela.

Predsedajúci sudca rozhodol o tom, že všetky výsluchy budú na želanie obete verejné, informoval jeden z právnikov poškodenej. "Po prvý raz bude (poškodená) musieť prežiť znásilnenia, ktoré utrpela v priebehu desiatich rokov," povedal druhý advokát s tým, že jeho klientka si na zneužívanie "vôbec nespomína".

Žena, ktorá prišla na súd spolu so svojimi tromi deťmi, nechcela neverejný proces, pretože práve ten "by si želali útočníci", dodal advokát.

Polícia začala obžalovaného dôchodcu vyšetrovať v septembri 2020. Policajti v jeho počítači našli stovky fotografií a videí jeho manželky, ktoré zachytávajú znásilnenia, pričom žena na záberoch očividne nebola pri vedomí. Muž sa pred vyšetrovateľmi priznal, že manželke dával silné lieky na upokojenie.

Dôchodca je obvinený aj z vraždy a znásilnenia spred viac než 30 rokov a pokusu o znásilnenie spred 25 rokov. Proces by mal trvať do 20. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Severokórejských stolných tenistov čaká trest. Dôvodom je selfie z olympiády

Kim Kum-yong a Ri Jong-sik, severokórejskí reprezentanti v stolnom tenise, boli údajne pod ideologickým dohľadom a mohli by čeliť trestu za selfie, ktoré urobili na olympijskom pódiu spolu s juhokórejskými reprezentantmi.

Pre väčšinu divákov to bol dôkaz, že šport vie spájať ľudí, aj napriek tomu, že žijú na opačných stranách jednej z najviac ozbrojených hraníc sveta, informuje Guardian.

Juhokórejskí hráči zmiešanej štvorhry Lim Jong-hoon a Shin Yu-bin sa spolu so severokórejskými hráčmi Kim Kum-yongom a Ri Jong-sikom usmiali, keď si zapózovali na selfie na pódiu potom, ako si prevzali bronzové a strieborné medaily na olympiáde v Paríži.

Fotografia bol zverejnená na oficiálnej stránke hier na Instagrame, kde získala státisíce lajkov.

Tento týždeň však prišli správy z médií, ktoré tvrdia, že Kim a Ri boli podrobení ideologickému vyšetrovaniu za ich úsmev na selfie s juhokórejskými reprezentantmi.

Nie je však jasné, aké prípadné tresty môžu stolní tenisti dostať. Veľkosť prípadného trestu by mohla závisieť od toho, koľko výčitiek svedomia prejavia za to, že v Paríži na chvíľu znížili ostražitosť.

(mep)

Minúta  |  

Zatknutie Putina v Mongolsku sa nekonalo. Ruského prezidenta privítali

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pricestoval na štátnu návštevu do Mongolska, ktoré uznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten na šéfa Kremľa vydal zatykač pre vojnové zločiny na Ukrajine.

Kyjev už minulý týždeň apeloval na Mongolsko, aby Putina po príchode zatklo a vydalo súdu v Haagu, ktorý ho vlani spolu s ruskou ombudsmankou Marijou Ľvovovou-Belovovou obvinil v súvislosti s nútenými deportáciami detí z Ukrajiny na ruské územie.

Kremeľ tieto obvinenia poprel ako politicky motivované a z Putinovej plánovanej cesty do Mongolska nevyjadril žiadne obavy. Do krajiny ho podľa Kremľa pozval prezident Uchnaagijn Chürelsüch, s ktorým sa stretne v utorok.

Od vydania zatykača ide o prvú návštevu ruského prezidenta krajiny, ktorá je ICC. Podľa Rímskeho štatútu, ktorým sa ICC riadi, sú jeho členské krajiny povinné konať na základe zatykača, ak sa daná osoba nachádza na ich území. AP však upozorňuje, že ICC na to nemá vytvorený žiadny vynucovací mechanizmus.

"Mongolsko by porušilo svoje medzinárodné záväzky ako člen ICC, ak by umožnilo Putinovi návštevu bez toho, aby ho zatklo," vyhlásila Maria Elena Vignoliová, právna poradkyňa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch.

Privítanie Putina "by bolo nielen urážkou mnohých obetí zločinov ruských síl, ale tiež by podkopalo kľúčovú zásadu, že nikto, bez ohľadu na to, akú má moc, nie je nad zákonom," zdôraznila.

Zatknúť Putina v roku 2023 odmietla aj Juhoafrická republika, v ktorej sa Putin plánoval zúčastniť na summite štátov BRICS. Od návštevy krajiny však napokon upustil a na schôdzke ho zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.