Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Hlásenie o bombe dostali podľa informácií ta3 školy v Bratislave, Bernolákove, Stupave aj Poprade. Žiakov museli evakuovať.
Hlásenie o bombovej hrozbe dostali rodičia cez školský systém EduPage. Podľa informácií ta3 je v pozore základná škola na Tbiliskej v Bratislave.
(est)
Európska únia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty vo štvrtok zrejme podpíšu prvú právne záväznú medzinárodnú zmluvu o využívaní umelej inteligencie. Informoval o tom denník Financial Times.
Dohovor Rady Európy o umelej inteligencii táto organizácia pripravovala viac ako dva roky v spolupráci s viac ako 50 krajinami vrátane Kanady, Izraela, Japonska a Austrálie.
USA sa zaviazali zabezpečiť, aby technológie umelej inteligencie podporovali dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt. Washington videl kľúčovú pridanú hodnotu Rady Európy v tejto oblasti, povedal novinám vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy.
Britský minister pre technológie Peter Kyle uviedol, že ide o prvú takúto dohodu na celosvetovej úrovni a spája veľmi rôznorodé krajiny.
Rámcový dohovor Rady Európy o umelej inteligencii sa zaoberá ľudskými právami, demokraciou a právnym štátom. Vypracoval ho Výbor pre umelú inteligenciu (CAI), ktorý dokončil návrh dohovoru v marci. Následne bol 17. mája prijatý Výborom ministrov Rady Európy a 5. septembra ho môžu štáty oficiálne podpísať vo Vilniuse.
Dohovor o umelej inteligencii, na ktorom sa pracovalo niekoľko rokov a ktorý bol prijatý po diskusiách medzi 57 krajinami, sa zaoberá rizikami, ktoré môže umelá inteligencia predstavovať, a zároveň podporuje zodpovedné inovácie.
Prvá právne záväzná medzinárodná zmluva o umelej inteligencii bude otvorená na podpis krajinám, ktoré o nej rokovali, vrátane členov Európskej únie, Spojených štátov a Veľkej Británie.
(tasr, reuters)
V stredu vo večerných hodinách sa na Skalickej ulici v Bratislave ozval výstrel a rinčanie skla. Zbraň držal údajne partner bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej Juraj Rizman, ktorý ju podľa informácií týždenníka Plus 7 dní v tom čase čistil.
Približne o hodinu neskôr sa Juraj Rizman prihlásil na obvodnom oddelení polície, kde opísal okolnosti náhodnej streľby z pištole Glock kalibru 9 mm Luger, ktorú má v legálnej držbe. V čase incidentu sa v byte nachádzal sám, nikto preto neutrpel zranenia.
Rizman sa odmietol o incidente rozprávať s redaktorkou Plusky, najmenej traja susedia jej však potvrdili rinčanie skla. Na svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že sa pri čistení zbrane dopustil "chyby v postupe, ktorá viedla k náhodnému výstrelu."
Incident portálu potvrdila aj polícia. "Môžeme potvrdiť, že policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III prijali dnes krátko po polnoci oznámenie o tejto udalosti. Vec je evidovaná ako priestupok," spresnil Michal Szeiff, hovorca bratislavskej krajskej polície s tým, že vecou sa zaoberajú.
Ako uviedol Rizman na sociálnej sieti, „s políciou plne spolupracuje a je pripravený niesť za svoje pochybenie následky.“
S exprezidentkou Čaputovou sa Rizman pozná ešte z čias, keď nebola vo funkcii hlavy štátu. Po nástupe do prezidentského úradu si ho zvolila za jedného z poradcov.
Neskôr sa však ich vzťah začal uberať aj iným ako pracovným smerom a Rizman sa rozhodol z Prezidentského paláca odísť. Stal sa poradcom vtedajšieho podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu. Neskôr si to namieril do neziskovej organizácie Post Bellum.
V jeho pracovnom portfóliu figuruje aj členstvo v Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie, považovaný je za občianskeho aktivistu predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia a ľudských práv.
Štandard sa obrátil s otázkami k incidentu na hovorcu bratislavskej krajskej polície Michala Szeiffa. Zaujímalo nás, či sa Juraj Rizman podrobil dychovej skúške alebo testu na alkohol alebo inú návykovú látku, a s akým výsledkom. Či mu bol zadržaný zbrojný preukaz, poprípade zbraň, s ktorou sa manipulovalo, alebo aké ďalšie úkony v danej veci prebehli.
V zaslanom stanovisku hovorcu bratislavskej krajskej polície sa uvádza, že "informácie ku konkrétnym fyzickým alebo právnickým osobám polícia neposkytuje, môžeme však potvrdiť že policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III vykonávajú v súvislosti s Vami uvedeným prípadom všetky potrebné úkony v zmysle zákona. Bližšie informácie k prípadu nie je možné v súčasnosti poskytnúť".
(sab)
Horskí i leteckí záchranári pomáhali v stredu trojici Poliakov, ktorá uviazla v masíve Gerlachovského štítu, a tiež 59-ročnému horolezcovi, ktorý potreboval pomoc pod Malým Pyšným štítom. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojej webo
Prostredníctvom poľských kolegov HZS požiadala najprv o pomoc pre troch Poliakov vo veku 32, 34 a 38 rokov, ktorí prechádzali Martinovou cestou od Poľského hrebeňa smerom na Gerlachovský štít.
„V oblasti Lučivianskej veže však skupina zišla z plánovanej trasy a v náročnom exponovanom teréne uviazla. O technický zásah bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) z Popradu, ktorá na heliporte v Starom Smokovci vyzdvihla dvoch záchranárov z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry,“ uviedla HZS.
Troch mužov z miesta postupne evakuovali a letecky transportovali k Sliezskemu domu. Keďže boli bez zranení, ďalej už pokračovali samostatne.
Následne HZS prijala prostredníctvom tiesňovej linky 112 žiadosť o pomoc aj pre 59-ročného Čecha, ktorý sa nachádzal na južnej strane Malého Pyšného štítu.
„Uvoľnený kameň spôsobil mužovi na hlave tržnú ranu a poranený bol aj v oblasti krčnej chrbtice. O súčinnosť bola opäť požiadaná posádka VZZS z Popradu, ktorá na heliporte v Starom Smokovci pribrala na palubu záchranárov z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry,“ dodáva HZS.
Pacienta po dosiahnutí vyšetrili, poskytli mu neodkladnú zdravotnú starostlivosť a lanovou technikou ho následne pozemne transportovali na miesto, odkiaľ by bola možná jeho letecká evakuácia z terénu.
Situáciu však komplikovali nevyhovujúce poveternostné podmienky v podobe silného nárazového vetra. Záchrannú akciu sa napokon podarilo dokončiť v súčinnosti s posádkou poľskej TOPR (Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe), ktorá pacienta z terénu vyslobodila a previezla do nemocnice.
(tasr)
V podtatranskej obci Veľký Slavkov zachvátil vo štvrtok ráno požiar tri rodinné domy. Oheň stále nie je lokalizovaný, na mieste zasahujú profesionáli z Popradu, Vysokých Tatier, Kežmarku, a tiež dobrovoľníci.
Operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove potvrdil, že predbežná škoda je 200-tisíc eur, presnú výšku určí až znalec.
Požiar nahlásili krátko pred 5.00 h v centre obce vedľa hlavnej cesty. Na mieste zasahuje približne 16 profesionálov, a tiež dobrovoľné hasičské zbory z okolia. Operačný dôstojník dodal, že oheň zachvátil tri domy stojace v jednom bloku. Udalosť si nevyžiadala zranených. Okolnosti a príčiny vzniku požiaru budú predmetom vyšetrovania.
(tasr)
Palestínske militantné hnutie Hamas v stredu zverejnilo video, ktoré zachytáva jednu z dvojice žien zo skupiny izraelských rukojemníkov zabitých v tuneli v meste Rafah na juhu palestínskeho Pásma Gazy.
Ako informoval izraelský spravodajský web Ynet, videozáznam zachytáva 40-ročnú ergoterapeutku Karmel Gatovú, ktorá bola 7. októbra 2023 unesená palestínskymi teroristami z domu svojich rodičov v kibuci Be‘eri na juhu Izraela.
Vo videu sa Gatová prihovára svojim blízkym, pričom vyjadruje nádej, že sú nažive a že sa má zo zajatia kam vrátiť. Ubezpečila ich, že len kvôli nim „zostane silná, kým sa tento zlý sen neskončí“.
Portál Ynet dodal, že video bolo v Izraeli zverejnené so súhlasom Gatovej rodiny.
Karmelina matka Kineret bola 7. októbra zabitá pri masakre v ich kibuci. Jej bratovi Alonovi sa podarilo utiecť aj so svojou trojročnou dcérou Gefen po tom, čo sa ozbrojenci z Hamasu pokúsili uniesť celú rodinu. Jeho manželka Jarden bola prepustená po 54 dňoch strávených v palestínskom zajatí.
Izraelskí vojaci našli telo Gatovej v sobotu spolu s pozostatkami Eden Jerushalmiovej, Hersha Goldberga-Polina, Alexandra Lobanova, Oriho Danina a Almoga Sarusiho, ktorých ich väznitelia zabili. Predpokladá sa, že ich zavraždili počas úteku pred blížiacou sa izraelskou armádou.
Gatovej bratranec Gil Dikman vyjadril smútok, keď počul Karmelin hlas vo videu. „Trhá mi srdce, že nevedela, že jej otec, brat a neter prežili, a že jej švagriná Jarden bola prepustená na základe dohody. Dohodu (o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov) potrebujeme hneď, kým nebude príliš neskoro,“ zdôraznil Dikman.
Izraelská armáda uviedla, že spomínaná šestica rukojemníkov prišla o život krátko pred tým, ako sa k nej izraelskí vojaci dostali. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že ich „popravili guľkou do hlavy“.
Od zajatia rukojemníkov zverejnil Hamas už niekoľko propagandistických videí, ktoré vyvolali pobúrenie a hnev izraelskej verejnosti. Rukojemníci v nich žiadajú izraelskú vládu, aby ukončila vojnu v Pásme Gazy a urobila významné ústupky v záujme ich prepustenia.
V mnohých prípadoch sa neskôr ukázalo, že títo rukojemníci sú už medzičasom mŕtvi.
Naposledy Hamas začiatkom týždňa zverejnil videozáznam, v ktorom neskôr zavraždená Eden Jerushalmiová nalieha na izraelskú vládu, aby sa zasadila za prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.
(tasr)
Desiatky lídrov afrických štátov sa zišli v Pekingu na africko-čínsky samit, ktorý vo štvrtok otvoril čínsky prezident Si Ťin-pching. Vo svojom prejave Si navrhol, aby africké štáty svoje diplomatické styky s Čínou povýšili na strategickú úroveň.
Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej samit Čína-Afrika signalizuje vplyv a snahy Pekingu na africkom kontinente: Čína od Afriky očakáva, že bude jej kľúčovým spojencom pri potlačovaní globálneho poriadku pod vedením USA, uviedla AP.
„Vždy sme si rozumeli a podporovali sme sa, čím sme boli príkladom pre nový typ medzinárodných vzťahov,“ pripomenul Si na slávnostnom otvorení Fóra o čínsko-africkej spolupráci.
Si uviedol, že Čína je ochotná prehĺbiť spoluprácu v priemysle, poľnohospodárstve, infraštruktúre a ďalších oblastiach a ďalej otvárať svoj trh – čiastočne odstránením ciel na produkty z väčšiny najchudobnejších krajín sveta vrátane 33 v Afrike.
Viac ako 50 africkým lídrom sa prihovoril aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý povedal, že rozširovanie vzťahov medzi Čínou a africkým kontinentom by mohlo „poháňať revolúciu v oblasti obnoviteľnej energie“.
Guterres tiež poukázal na výsledky Číny napríklad pri odstraňovaní chudoby, ktoré by pre africké štáty mohli poslúžiť ako inšpirácia. Dodal, že Afrika „ako domov niektorých z najdynamickejších ekonomík sveta môže maximalizovať potenciál podpory Číny v rôznych oblastiach – od obchodu po správu údajov, financie a technológie“.
Generálny tajomník OSN v prejave k africkým lídrom vyhlásil, že je čas napraviť „historické nespravodlivosti“ voči kontinentu. Podľa neho je „poburujúce..., že africký kontinent nemá stále miesto v Bezpečnostnej rade“ OSN.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na čínske médiá uviedla, že na okraj Fóra o čínsko-africkej spolupráci sa vo štvrtok uskutočnilo aj Gutteresovo stretnutie so Si Ťin-pchingom.
Čína sa stala hlavným hráčom v Afrike od založenia Fóra o čínsko-africkej spolupráci v roku 2000. Spoločnosti z Číny v Afrike značne investovali do ťažby prírodných zdrojov, ktoré čínsky priemysel potrebuje, a čínske rozvojové banky poskytli africkým štátom pôžičky na výstavbu železníc, ciest a inej infraštruktúry.
AP konštatuje, že Čína sa stala najväčším bilaterálnym obchodným partnerom subsaharskej Afriky, no z kontinentu oveľa viac vyváža, ako tam dováža.
(tasr)
Príbuzní rukojemníkov, ktorých palestínski militanti uniesli 7. októbra 2023, naliehajú na vládu prezidenta Joea Bidena, aby „vážne zvážili“ uzavretie jednostrannej dohody s hnutím Hamas.
Ako uviedlo päť informovaných zdrojov pre americkú televíziu NBC News, na nedeľňajšom stretnutí s poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom príbuzní americko-izraelských dvojitých občanov naliehali, aby vláda posúdila možnosti ich prepustenia, ktoré by nezahŕňali Izrael.
Témou rozhovorov bolo podľa týchto zdrojov zabitie americko-izraelského rukojemníka Hersha Goldberga-Polina, ktorého militanti Hamasu podľa informácií armád Izraela a USA zabili len krátko pred tým, ako izraelskí vojaci získali kontrolu nad tunelom pri meste Rafah v Pásme Gazy.
Predstavitelia administratívy rodinám oznámili, že „preskúmajú všetky možnosti“, najlepšou nich je však stále potenciálna dohoda, na ktorej by sa podieľal aj Izrael, informovali zdroje.
Napriek tomu Biely dom zostavil zoznam väzňov v Spojených štátoch, ktorých prepustenie by lídrov Hamasu zaujalo.
Anonymní predstavitelia administratívy tiež vyjadrili názor rozšírený medzi rodinami rukojemníkov, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu nemá záujem zaviazať sa k dohode s Hamasom, ktorá by výmenou za rukojemníkov vyžadovala prímerie v Pásme Gazy.
Hamas zadržiava ešte štyroch amerických rukojemníkov, o ktorých sa USA domnievajú, že sú nažive, a administratíva sa usiluje o návrat pozostatkov ďalších troch, o ktorých sa predpokladá, že sú mŕtvi, doplnila NBC News.
Televízia ešte v júni informovala, že Bidenova administratíva interne diskutovala o možných rokovaniach s Hamasom o jednostrannej dohode o prepustení amerických rukojemníkov v Gaze, ak by sa rozhovory o prímerí s Izraelom „rozpadli“.
Táto myšlienka sa nepresadila, niektorí najvyšší predstavitelia administratívy boli dôrazne proti nej a prezident Joe Biden sa rozhodol pokračovať v snahe dosiahnuť širšiu dohodu, ktorá by zahŕňala Izrael a v konečnom dôsledku načrtla cestu k ukončeniu konfliktu.
(sab)
Poslanecký klub vládnej strany Sluha ľudu v ukrajinskej Verchovnej rade navrhuje na post ministra zahraničných vecí Ukrajiny Andrija Sybihu, ktorý doteraz zastával funkciu prvého námestníka odstupujúceho šéfa diplomacie Dmytra Kulebu.
Vyhlásenie predsedu klubu Davyda Arachamiju na sociálnych sieťach citovala britská televízia BBC.
Arachamija dodal, že na post ministerky spravodlivosti bola frakciou navrhnutá odstupujúca podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.
Ministerstvo pre záležitosti veteránov Ukrajiny by mohla viesť Natalija Kalmykovová, ktorá nateraz pôsobí na poste námestníčky ministra obrany.
Na ministerstvo kultúry a informačnej politiky bol vládnou stranou Sluha ľudu nominovaný Mykola Točyckyj. Arachamija v súvislosti s ním objasnil, že „v tejto fáze musíme posilniť boj proti dezinformáciám. Na túto úlohu potrebujeme kandidáta s medzinárodnými skúsenosťami“.
Očakáva sa, že podpredsedníčka vlády a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková prejde do kancelárie prezidenta Ukrajiny, kde sa bude venovať sociálnej politike.
Arachamija dodal, že na zasadnutí frakcie, konanom v prítomnosti prezidenta Volodymyra Zelenského, sa diskutovalo aj o vytvorení novej inštitúcie s pracovným názvom ministerstvo pre návrat Ukrajincov. „Diskutujeme o kandidátoch, ktorí by ju mohli viesť,“ informoval Arachamija.
Do Najvyššej rady boli v utorok doručené demisie viacerých členov vlády – okrem Stefanišynovej a Vereščukovej požiadali o uvoľnenie z funkcie aj minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin, minister spravodlivosti Denis Maľuska, minister ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslan Striľec a šéf Fondu štátneho majetku Vitalij Kovaľ.
V utorok prezident Zelenskyj odvolal Rostyslava Šurmu z postu zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie.
Poslanci parlamentu v stredu schválili demisie Maľusku, Stefanišynovej, Kamyšina a Ruslana Striľca. Zároveň chýbalo niekoľko hlasov na prijatie demisie ministerky Vereščukovej a Kovaľa. Žiadosťou ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu o uvoľnenie z postu sa budú poslanci zaoberať vo štvrtok.
(tasr)
Severná Kórea vo štvrtok vypustila smerom k územiu Južnej Kórey ďalšie balóny s odpadkami. Od predošlého večera ide o približne 420 balónov, uviedli predstavitelia Zboru náčelníkov štábov juhokórejských ozbrojených síl podľa agentúry AP.
Asi 20 z nich bolo už objavených v Soule a v neďalekej provincii Kjonggi. Balóny, ktoré medzičasom pristáli, priniesli odpad ako papier či plastové fľaše, ale neobsahovali žiadne nebezpečné materiály.
Napriek tomu predstavitelia armády vyzvali obyvateľov dotknutých oblastí Južnej Kórey, aby pristátie balónov nahlásili polícii alebo armáde a nedotýkali sa na zem spadnutých predmetov.
Aj radnica v Soule rozposlala v stredu večer varovné textové správy, v ktorých ľuďom odporúča, aby zostali vnútri a dávali si pozor na predmety padajúce z oblohy.
Od mája Severná Kórea vypustila smerom na Južnú Kóreu tisícky balónov s odpadkami: papiermi, zvyškami látok, ohorkami cigariet a dokonca aj hnojom. Svoje konanie označila za odvetu proti juhokórejským občianskym aktivistom, ktorí cez hranicu vypúšťajú propagandistické letáky proti KĽDR.
Ako pripomenula AP, Severná Kórea je mimoriadne citlivá na akúkoľvek vonkajšiu kritiku svojho autoritárskeho vedenia a svojho vládcu Kim Čong-una z tretej generácie Kimovcov.
Balóny prispeli k vystupňovaniu psychologického boja medzi znepriatelenými Kóreami, čím sa zvýšilo celkové napätie na Kórejskom polostrove. Soul na severokórejskú balónovú operáciu zareagoval vysielaním propagandy či K-popových skladieb z reproduktorov pri hranici smerom na sever.
(tasr)
Štáb demokratickej kandidátky prezidentských volieb v USA Kamaly Harrisovej akceptoval pravidlá jej televíznej debaty s republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom.
Ako v noci na štvrtok informovala agentúra Reuters, Harrisovej tím súhlasil aj s vypnutím mikrofónov toho kandidáta, ktorému práve nie je moderátorom udelené slovo.
Táto debata sa uskutoční 10. septembra a odvysiela ju televízia ABC News.
Bude to prvý debatný duel medzi Trumpom a Harrisovou, ktorá sa ako kandidátka Demokratickej strany uchádza o prezidentský úrad po tom, čo sa Joe Biden 21. júla vzdal boja o znovuzvolenie po svojom nepresvedčivom výkone v júnovej televíznej debate s Trumpom.
Zdroj z Harrisovej tímu, ktorý odmietol byť identifikovaný, doplnil, že Harrisovej ľudia stále dúfali v dohodu o tom, že ABC News počas debaty nechá mikrofóny stále zapnuté a umožní tak kandidátom, aby na oponenta reagovali bezprostredne.
Harrisová svojím doterajším vystupovaním počas svojej predvolebnej kampane oživila v tábore demokratov nádej vo volebné víťazstvo, ktorú strácali v dôsledku Bidenových verejných vystúpení, píše Reuters. Aj vďaka nim si Trump v prieskumoch verejnej mienky vybudoval náskok, ktorý sa však Harrisovej darí sťahovať, pričom v niektorých štátoch sa dostala aj do vedenia.
Cez víkend Harrisová vyzvala Trumpa, aby v televízii debatovali so zapnutými mikrofónmi. „Kandidujeme na post prezidenta Spojených štátov. Poďme debatovať transparentným spôsobom – s mikrofónmi zapnutými po celý čas,“ argumentovala.
Ako konštatoval Reuters, táto taktika môže kandidujúcim politikom pomôcť, ale aj ublížiť, ak mikrofóny zachytia ich komentár, ktorý niekedy nie je určený pre verejnosť. Vypnutý mikrofón však súčasne zabráni tomu, aby si diskutéri skákali do reči.
Trump nedávno uviedol, že by mal radšej mikrofón zapnutý po celý čas. Dodal, že sa mu nepáčilo vypínanie mikrofónov počas poslednej debaty s Bidenom.
Trumpov volebný tím však deklaroval, že už bolo dohodnuté, že budú počas septembrovej debaty platiť rovnaké pravidlá ako počas predošlej debaty prezidentov, keď boli mikrofóny vypnuté.
Aj kandidát Demokratickej strany na post viceprezidenta USA Tim Walz súhlasil s účasťou v televíznej debate s republikánskym kandidátom na viceprezidenta Jamesom Davidom Vanceom. Naplánovaná je na 1. októbra a odvysiela ju televízia CBS News.
(tasr)
Kanadský premiér Justin Trudeau utrpel v stredu nečakanú ranu, keď jeho menšinovú liberálnu vládu prestala v parlamente podporovať malá ľavicová Nová demokratická strana (NDP).
Trudeau odmietol špekulácie o predčasných voľbách a sľúbil, že bude pokračovať v presadzovaní svojej sociálnej politiky, píše agentúra Reuters.
Pre stratu podpory NDP však bude teraz Trudeauov kabinet závislý od iných opozičných zákonodarcov, na ktorých sa tak musí spoliehať pri schvaľovaní rozpočtu či hlasovaní o dôvere.
„Na budúci rok budú voľby, snáď nie skôr ako na budúcu jeseň, a dovtedy budeme pracovať pre Kanaďanov,“ povedal Trudeau novinárom v reakcii na stratu podpory NDP. „Skutočne pritom dúfam, že NDP sa bude ďalej sústreďovať na to, ako môžeme Kanaďanom priniesť výsledky, čo sme to robili v uplynulých rokoch, a nie na politikárčenie,“ dodal.
Líder NDP Jagmeet Singh rozhodnutie svojej strany oznámil prostredníctvom videozáznamu – uviedol v ňom, že „trhá na kusy“ dohodu, ktorú s Trudeauom uzavrel v roku 2022. Premiéra pritom obvinil, že nie je schopný vzoprieť sa opozičným konzervatívcom.
Najnovšie prieskumy verejnej mienky naznačujú, že konzervatívci by ľahko zvíťazili nad Trudeauovými liberálmi vo voľbách, ktoré sa musia konať do konca októbra 2025.
„Liberáli sú príliš slabí, príliš sebeckí a príliš oddaní korporátnym záujmom, aby bojovali za ľudí,“ povedal vo videu Singh, ktorý by sa mal vo štvrtok vyjadriť aj pre médiá.
V súlade so zmienenou dohodou z roku 2022 súhlasila NDP s tým, že Trudeauovi pomôže zostať pri moci do volieb v roku 2025 výmenou za väčšie sociálne výdavky.
NDP sa podľa Singha bude odteraz rozhodovať ad hoc, či vládnucich liberálov pri hlasovaniach podporí alebo nie.
Koncom roka má vláda predstaviť aktualizáciu fiškálnej politiky. Ak parlament tento vládny návrh odmietne, budú sa musieť konať predčasné voľby.
(tasr, sab)
Palestínske militantné hnutie Hamas vo svojom vyhlásení vo štvrtok uviedlo, že nové návrhy na prímerie v Pásme Gazy už nie sú potrebné, nastal však čas „vyvinúť tlak na Izrael“.
Ako informovala agentúra AFP, izraelský premiér Benjamin Netanjahu už v stredu – pár hodín pred zverejnením vyhlásenia Hamasu – vyhlásil, že palestínske hnutie odmietlo všetky časti návrhu na prímerie v Pásme Gaze, ktoré by umožnili prepustenie izraelských rukojemníkov.
„Snažíme sa nájsť nejaký priestor na začatie rokovaní,“ uviedol Netanjahu, pričom však dodal, že Hamas tvrdí, že nie je o čom rokovať.
Na izraelského premiéra je podľa AFP vyvíjaný domáci, ale aj medzinárodný tlak, aby uzavrel dohodu o oslobodení rukojemníkov po tom, čo armáda v nedeľu oznámila smrť šiestich osôb, ktorých telá našli v tuneli na juhu palestínskej enklávy.
V pondelok Netanjahu povedal, že bude trvať na požiadavke, ktorá sa podľa AFP stala sporným bodom v rozhovoroch o prímerí, a to pokračovaní izraelskej kontroly nad Filadelfským koridorom – cestou pozdĺž hranice Pásma Gazy s Egyptom.
Hamas požaduje, aby sa Izrael stiahol z oblasti koridoru. Vo svojom vyhlásení z noci na štvrtok Hamas obvinil Netanjahua, že jeho postoj v otázke Filadelfského koridoru má za cieľ zmariť dohodu o prímerí v Pásme Gazy.
Netanjahu v stredu potvrdil svoje stanovisko v tejto veci, ale zároveň zdôraznil, že to nie je jediný sporný bod v rokovaniach o prímerí. Podľa neho totiž ostávajú nezodpovedané aj otázky, koľko palestínskych väzňov bude prepustených výmenou za izraelských rukojemníkov, aj to, či Izrael môže vetovať prepustenie niektorých väzňov a kam by mali prepustení väzni ísť.
V zajatí v Pásme Gazy je stále 97 izraelských rukojemníkov – vrátane 33, ktorí sú podľa predpokladov izraelskej armády mŕtvi. Celkovo bolo počas útoku palestínskych kománd na Izrael zo 7. októbra 2023 unesených 251 osôb.
Ďalších 1 205 ľudí, väčšinou civilistov, prišlo v dôsledku vpádu palestínskych kománd o život – AFP do tejto bilancie zahrnula aj rukojemníkov zabitých v zajatí.
Izraelská odvetná vojenská ofenzíva v Pásme Gazy pripravila o život najmenej 40 819 ľudí, uviedlo ministerstvo zdravotníctva tejto palestínskej enklávy spravovanej Hamasom. Úrad OSN pre ľudské práva tvrdí, že väčšinu mŕtvych tvoria ženy a deti.
(tasr)
Len 14-ročný žiak strednej školy v americkom štáte Georgia bol identifikovaný ako páchateľ stredajšej streľby, ktorá si vyžiadala štyri obete a asi 30 zranených.
Po krátkej prestrelke študenta zatkli, informoval riaditeľ Georgijského úradu pre vyšetrovanie Chris Hosey agentúru AFP. V súčasnosti je vo väzbe, je obvinený z vraždy a bude súdený ako dospelý, vzhľadom na závažnosť trestného činu.
Škola, kde sa streľba odohrala, sa nachádza v blízkosti mesta Winder, približne 70 kilometrov severovýchodne od Atlanty.
O streľbe v škole bol informovaný aj prezident USA Joe Biden, ktorý vyjadril smútok za obeťami, ako i ľútosť v súvislosti s tým, že „žiaci v celej krajine sa učia, ako sa skrývať a kryť – namiesto toho, aby sa učili čítať a písať“.
Americké médiá sa pozastavujú nad tým, že mladistvého páchateľa si ešte vlani predvolal americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) z dôvodu výhražných správ, ktoré údajne posielal inej, bližšie nemenovanej škole. Miestna kancelária FBI v Georgii o tom informovala viaceré portály.
(sab)
Dôvodom sú údajné snahy stanice ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby v USA.
Medzi desiatimi fyzickými a dvoma právnickými osobami, na ktoré ministerstvo financií uvalilo sankcie, je šéfredaktorka RT Margarita Simoňjanová a jej zástupkyňa Jelizaveta Brodská.
Americké ministerstvo financií uviedlo, že si tajne najímali vplyvné osobnosti na sociálnych sieťach, aby ovplyvňovali verejnú mienku v USA v prospech Ruska.
Minister spravodlivosti USA Merrick Garland oznámil, že voči dvom zamestnancom RT vzniesli v New Yorku obvinenia z prania špinavých peňazí a porušenia zákona o registrácii zahraničných agentov. Obvinenými osobami sú 31-ročný Konstantin Kalašnikov a 27-ročná Jelena Afanasievová.
Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) samostatne požiadal súd o povolenie zabaviť 32 internetových domén, ktoré sa podľa americkej vlády podieľali na "škodlivých zásahoch zo zahraničia" vrátane pokusov oslabiť podporu verejnosti pre americkú pomoc Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadla ruská armáda.
Podľa poslankyne ruskej Štátnej dumy Marije Butinovej sú obvinenia USA "čistý nezmysel" a Moskve nezáleží na tom, či v novembrových prezidentských voľbách v USA zvíťazí demokratická kandidátka Kamala Harrisová alebo republikán Donald Trump. "Jediným víťazom amerických volieb je americký súkromný vojensko-priemyselný komplex," povedala Butinová.
Moskva opakovane vyhlásila, že do amerických volieb nezasahuje. Televízna stanica RT podľa agentúry Reuters na situáciu reagovala výsmešne. "V živote sú isté tri veci: smrť, dane a zasahovanie RT do volieb v USA," komentovala svoj prípad televízia.
(tasr, afp, reuters)
Organizácie na ochranu zvierat Noe a One Whale podali sťažnosť nórskej polícii. Chcú, aby začala trestné vyšetrovanie.
Bieluha dostala prezývku Hvaldimir, čo je slovná hračka z nórskeho slova pre veľrybu, hval, a krstného mena ruského prezidenta Vladimira Putina. Prvýkrát sa objavila pri pobreží na severe Nórska v roku 2019.
V sobotu ju našli mŕtvu v zátoke na juhozápadnom pobreží Nórska. Pozostatky v pondelok previezli do miestnej pobočky Nórskeho veterinárneho inštitútu na pitvu. Výsledná správa sa očakáva „do troch týždňov“, uviedol hovorca inštitútu.
Ochranári však už tvrdia, že poznajú presnú príčinu úmrtia. „Po celom tele mala viacero strelných rán,“ povedala pre agentúru AFP Regina Crosby Haugová, šéfka organizácie One Whale, ktorá uviedla, že si v pondelok prezrela Hvaldimirovo telo.
„Zranenia na veľrybe sú alarmujúce a sú takého charakteru, že nemožno vylúčiť trestný čin - je to šokujúce,“ povedala riaditeľka organizácie Noah Siri Martinsenová.
Tretia organizácia Marine Mind, ktorá tiež sledovala pohyb veľryby, uviedla, že v sobotu našla Hvaldimirovo telo plávajúce vo vode. „Nebolo nič, čo by bezprostredne odhalilo príčinu smrti,“ povedal riaditeľ Sebastian Strand agentúre AFP. „Videli sme stopy, ale je príliš skoro na to, aby sme mohli povedať, čo to bolo.“
Vek Hvaldimira odborníci odhadli na 15 až 20 rokov. Bol teda pomerne mladý, keďže bieluha sa môže dožiť 40 až 60 rokov.
Keď sa prvýkrát objavil pri nórskom pobreží, mal na sebe zvláštny tesný postroj, ktorý sa zdal byť prispôsobený pre kameru alebo zbraň, čo vyvolalo u nórskych odborníkov domnienku, že zviera prešlo v susednom Rusku špeciálnym výcvikom. Vo vnútri postroja, ktorý z veľryby sňali, sa navyše našiel nápis "Zariadenie Petrohradu".
Veľryba bola aj zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí, čo len posilnilo špekulácie, že bola vycvičená pre špionáž, a zrejme ušla z výbehu. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjadrila.
(tasr, est, guardian)
Na sociálnych sieťach sa rozšírila fotografia ôsmich príbuzných kandidáta na viceprezidenta Kamaly Harrisovej. Podporujú však jej republikánskeho konkurenta.
Všetci sú oblečení v tričkách s nápisom „Walz for Trump“ a stoja pred vlajkou s nápisom „Trump 2024 – Take America Back“.
Obrázok rozšíril Charles W. Herbster, bývalý kandidát na guvernéra Nebrasky a Trumpov spojenec. Následne Trump príspevok zdieľal aj na svojom účte na sieti Truth Social.
Na otázky o pravosti fotografie zástupca Herbstera pre Newsweek uviedol, že osoby na snímke sú Walzovi príbuzní zo strany brata jeho starého otca, a že obrázok pôvodne zdieľal rodinný priateľ. Rodina zároveň dala Herbsterovi súhlas zverejniť ho na internete.
(let)
Presne dva mesiace po historickom debakli v predčasných voľbách začali v stredu britskí konzervatívci voliť nástupcu šéfa strany Rishiho Sunaka.
V prvom kole voľby dostala najmenej hlasov od 121 členov poslaneckého klubu 52-ročná exministerka vnútra a zástankyňa tvrdej línie Priti Patelová a z boja o túto funkciu vypadla.
V hre tak zostalo päť uchádzačov. Najlepšie si počínal 42-ročný bývalý štátny tajomník ministerstva pre imigráciu Robert Jenrick, za ktorého hlasovalo 28 poslancov. Jenrick sa zasadzuje za to, aby Veľká Británia odstúpila od Európskeho dohovoru o ľudských právach a mohla tak zaviesť prísnejšie opatrenia proti nelegálnej migrácii.
Na druhom mieste sa s 22 hlasmi umiestnila exministerka hospodárstva Kemi Badenochová (44), ktorá tiež patrí k pravicovému krídlu strany a najlepšie obstála v prieskume medzi členmi Konzervatívnej strany.
Tesne za ňou skončil s 21 hlasmi bývalý minister vnútra James Cleverly (54). Sedemnásť hlasov získal minister práce v Sunakovej vláde Mel Stride (62), o jeden menej bývalý štátny tajomník ministerstva pre bezpečnosť Tom Tugendhat (51). Títo traja politici sú považovaní za umiernených.
(tasr)
Antickú pamiatku zaisťujú aj žeriavom.
Z tejto pamiatky sa po zásahu bleskom uvoľnili časti bieleho mramoru, ktoré zamestnanci Archeologického parku Koloseum začali zbierať hneď po búrke. Niekoľko úlomkov im v priebehu stredy priniesli aj turisti.
Silná utorňajšia búrka vyvracala v utorok podvečer v talianskej metropole stromy a zaplavila ulice.
"Neskutočné, že sme našli (takéto) kúsky," povedala AP 69-ročná turistka z USA s tým, že fragmenty z oblúka našla asi tri metre od pamiatky.
Archeologický park informoval, že jeho zriadenci zaistili pamiatku včas, pričom našli už všetky úlomky. Momentálne podľa vyhlásenia parku prebieha vyhodnocovanie rozsahu škôd.
(tasr)
Podozrivého zadržali.
"V súvislosti s nahlásenou streľbou boli približne o 10.23 h (16.23 h SELČ) na strednú školu vyslaní príslušníci viacerých bezpečnostných zložiek, hasiči a záchranári," píše sa vo vyhlásení úradu šerifa. Úrad FBI v Atlante vyslal na miesto agentov, uviedla hovorkyňa úradu.
Na záberoch z vrtuľníka bolo vidno desiatky vozidiel záchranných a bezpečnostných zložiek okolo školy Apalachee High School v okrese Barrow, ktorý sa nachádza približne 80 kilometrov severovýchodne od Atlanty. Študentov školy pôvodne evakuovali na štadión a školu uzavreli, medzičasom však študentov už pustili, informoval hovorca školského združenia Barrow County Schools.
(tasr)
Požiar už zachvátil približne 20 hektárov porastov. Oznámil to gubernátor Kyjevskej oblasti Ruslan Kravčenko.
Úroveň radiácie v oblasti je však podľa gubernátora v prípustnej norme. Miestne úrady, ktoré majú na starosti správu uzavretej zóny, informovali, že do boja s plameňmi bolo nasadených vyše 200 hasičov vrátane 50 vojakov. Požiar sa im údajne už podarilo dostať pod kontrolu.
Príčina jeho vypuknutia dosiaľ nie je známa. Ako však pripomína DPA, Kyjevská oblasť zažívala v ostatnom čase intenzívne letné horúčavy aj dlhotrvajúce obdobie sucha, ktoré zvýšili riziko vzniku lesných požiarov.
Ukrajinské mesto Černobyľ sa 26. apríla 1986 stalo dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v dejinách, pri ktorej séria výbuchov pary viedla až k roztaveniu jadrového reaktora. Okolo miesta nehody bola po katastrofe vyhlásená ochranná zóna, a to v okruhu približne 30 kilometrov. Z oblasti boli zároveň vysídlené desaťtisíce ľudí.
(tasr)
Deväťročný Ivan a päťročný Vladimir mladší majú tiež súkromných učiteľov a všade ich sprevádzajú pestúnky, tvrdí exilový server The Dossier Centre.
Dvaja maloletí chlapci žijú v ústraní a strážia ich príslušníci Federálnej ochrannej služby Ruska (FSO), tvrdí portál.
Podľa serveru sa prvý syn narodil vo Švajčiarsku v roku 2015, zatiaľ čo druhý prišiel na svet v Moskve v roku 2019. Ivan sa na verejnosti objavil aspoň raz, keď v roku 2023 jeho matka, bývalá gymnastka a súčasná politička Alina Kabajevová, organizovala gymnastický festival. Mal na ňom vystúpiť na pódiu v závere matkinho prejavu počas ukončenia podujatia. Išlo vraj o ojedinelú prezentáciu, inak žijú synovia v absolútnom utajení.
Oboch chlapcov nemožno nájsť v štátnych databázach, pretože už od malička disponujú typom dokladov, ktoré sa bežne vydávajú pre špiónov a osoby pod štátnou ochranou.
Ich presné dátumy narodenia sú známe iba ich najbližším príbuzným. Necestujú komerčnými letmi, ale využívajú súkromné lietadlá a majú súkromných učiteľov, tvrdí portál s odvolaním sa na osobu, ktorá pracuje pre Putinovu rodinu a ktorej totožnosť sa analytikom podarilo overiť.
(let)
O svojom stave informoval vo vyhlásení zverejnenom na Instagrame.
"Počas leta som sa potýkal s ťažkou očnou infekciou, ktorá mi, žiaľ, spôsobila, že na jedno oko vidím len obmedzene," napísal anglický hudobník.
"Liečim sa, ale je to extrémne pomalý proces a nejaký čas potrvá, kým sa do postihnutého oka vráti zrak," dodal známy hudobník.
(let)
V rámci avizovaného Oasis turné Európska komisia prešetrí Ticketmaster pre vstupenky. Ich cena totiž rástla spolu so záujmom fanúšikov, čo európske zákony nepovoľujú.
Pridané koncerty sa uskutočnia 27. a 28. septembra na štadióne Wembley v Londýne, a to z dôvodu veľkého dopytu po Oasis reunion turné 2025. Pôjde aj o nápravu nekontrolovaného zvyšovania cien vstupeniek, ktoré sa zobrazovali fanúšikom v čase, keď sa pri svojich počítačoch pokúšali dostať k pokladni.
Nová stratégia predaja lístkov má podľa informácií fungovať "formou lotérie na základe pozvánok".
„Žiadosti o účasť v lotérii budú najskôr sprístupnené mnohým fanúšikom, ktorí neboli úspešní pri pôvodnom predaji prostredníctvom Ticketmaster,“ uvádza sa v stanovisku. Britská kapela sľubuje tiež hladší priebeh a čas potrebný na získanie lístkov.
(let)
Splnomocnenec poľskej vlády pre obnovu Ukrajiny Pawel Kowal neskôr spresnil, že plán pomoci pre Ľvov bude vypracovaný už v najbližších dňoch "ako ad hoc reakcia na nedávne udalosti".
"Ľvov potrebuje pomoc! Cieľom ruského útoku bolo centrum mesta. Poškodené boli mnohé historické budovy. Poľsko je pripravené pomôcť," uviedol poľský premiér Donald Tusk v príspevku na platforme X.
Splnomocnenec poľskej vlády tiež dodal, že Poľsko má špecialistov z rôznych oblastí vrátane medicíny, ale aj zabezpečenia a obnovy historických budov, ktorí môžu tomuto mestu pomôcť.
"Naši odborníci majú jedinečné znalosti a sú pripravení podeliť sa o ne pri obnove zničených kultúrnych pamiatok. Mnohí z nich totiž už niekoľko desaťročí spolupracujú s ukrajinskými odborníkmi pri ochrane (kultúrneho) dedičstva Ľvova," povedal.
(tasr)
Tobias Billström bezprostredne neuviedol dôvody svojho rozhodnutia.
Na sieti X 50-ročný Billström napísal, že o svojej rezignácii v stredu oboznámil premiéra Ulfa Kristerssona. Billström pôsobil ako minister zahraničných vecí v Kristerssonovom kabinete od októbra 2022.
"Pokiaľ ide o mňa, teraz politiku úplne opustím. To znamená, že zanechávam aj svoj poslanecký mandát," napísal Billström a dodal, že oficiálne odíde z funkcie na začiatku parlamentnej schôdze
na budúci týždeň. Podľa vlastných slov ešte nevie, čomu sa bude po odchode z politiky venovať.
(tasr)
Najmenej 21 ľudí je nezvestných po tom, čo sa ich loď prevrátila neďaleko ostrova Lampedusa.
Príslušníci talianskej pobrežnej stráže zachránili siedmich Sýrčanov, ktorých previezli do záchytného centra na ostrove. Tí tvrdia, že 1. septembra vyrazili v člne z Líbye, pričom v ňom bolo 28 ľudí, no na druhý deň plavby došlo k nehode. Zachránení Sýrčania tiež uviedli, že medzi nezvestnými sú tri deti.
Chiara Cardolettiová, predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pre Taliansko, na sieti X napísala, že stav preživších Sýrčanov je vážny a viacerí z nich pri katastrofe prišli o svojich blízkych.
(tasr)
Minister zároveň obhajoval zámer zaviesť na školách kamerové systémy, ktoré by podľa neho zvýšili ochranu žiakov aj školského personálu.
Minister to vyhlásil vo videu na sociálnej sieti.
"Podobnú situáciu zažívajú aj v susednej Českej republike. No tam som nezaregistroval, že by tamojšia opozícia vytĺkala politický kapitál a vyzývala kohokoľvek na odstúpenie," vyhlásil minister. Slovenskú opozíciu vyzval, aby sa "prestala priživovať na ľudskom nešťastí".
Minister by chcel najneskôr do konca septembra priniesť na rokovanie vlády materiál o Národnom projekte kamerového systému pre základné a stredné školy. Projekt by mal podľa Šutaja Eštoka pomôcť pri odhaľovaní hybridných hrozieb. Bývalý štátny tajomník rezortu vnútra Martin Královič zámer kritizoval a označil ho za placebo.
(tasr)
Päť ďalších podľa informácií utrpelo zranenia pri ostreľovaní trhoviska.
Obeťami útoku sú dvaja muži a jedna žena. Ostreľovanie zasiahlo aj autobus hromadnej dopravy, uviedla hlava samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin na sieti Telegram.
Na záberoch, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, vidno spustošené trhovisko. Informácie sa nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.
(tasr)
Oznámil to litovský prezident Gitanas Nauséda počas dvojdňovej návštevy Poľska.
Zvýšiť vojenské výdavky svojej krajiny chce na vyše tri percentá HDP.
"Litva už tento rok dosiahla výdavky na úrovni troch percent HDP, tu sa však nezastaví," povedal Nauséda po stretnutí s poľským partnerom Andrzejom Dudom.
Litva koncom júna oznámila zvýšenie svojho rozpočtu na obranu v súvislosti so širšou iniciatívou, ktorou chce Severoatlantická aliancia (NATO) primäť svojich členov, aby vynakladali na obranu viac než dve percentá HDP.
Poľsko koncom augusta ohlásilo, že do roku 2025 zvýši svoje výdavky na obranu na 4,7 percenta HDP. Takýto vysoký vojenský rozpočet dosiaľ v NATO nemal žiaden štát.
(tasr)
Nevedno, kedy sa ukrajinskí poslanci opäť dostanú k otázke demisie ministra zahraničných vecí.
V ukrajinskom parlamente nebolo prítomných dosť poslancov, aby sa o mohlo hlasovať o demisii, uviedol poslanec Alexej Gončarenko. Z iniciatívy prezidentskej strany Sluha ľudu sa prerušilo rokovanie Najvyššej rady, dodal politik počas priameho prenosu zo schôdze parlamentu.
V stredu sa už nebude hlasovať o ďalších demisiách a nie je jasné, kedy zákonodarcovia opäť otvoria otázku Kulebu.
Ukrajinský šéf diplomacie podal v stredu (4.9.) demisiu. Na poste ministra pôsobil od marca 2020. Podľa predsedu Najvyššej rady Ruslana Stefančuka jeho rezignáciu posúdia na jednom z nadchádzajúcich zasadnutí parlamentu. Konkrétny dátum však neuviedol.
Zoznam obsahuje až 69 krstných mien. Obsahuje viacero pôvodom zahraničných mien od Ahmeta cez Mohameda, Süleymana až po Zayda.
Žiadosť adresovali poslanci z AfD Markus Wagner a Enxhi Seli-Zacharias. Vláda spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko po prvý raz zverejnila zoznam mien nemeckých podozrivých z hromadného znásilnenia.
V roku 2021 zaznamenala polícia celkovo 172 prípadov takýchto trestných činov, v roku 2022 až 246 prípadov a za minulý rok eviduje 209 hromadných znásilnení. V súvislosti s týmito trestnými činmi zatkli 155 podozrivých osôb. Z nich bolo 84 cudzincov a 71 Nemcov.
Ak mali páchatelia dvojité občianstvo, tak boli uvádzaní v zozname ako Nemci, informuje portál Junge Freiheit.
Celý zoznam má 69 rôznych mien, medzi nimi napríklad Ahmet, Burak, Hanif, Hasip, Ibrahim, Ismail, Mohamed, Yasin či Zayd.
(mep)
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval tak Spojené štáty v súvislosti s možnou dodávkou amerických rakiet dlhého doletu na Ukrajinu.
Lavrov vyhlásil, že USA strácajú zo zreteľa zmysel vzájomného odstrašovania, z ktorého vychádzala bezpečnostná rovnováha medzi Moskvou a Washingtonom už v časoch studenej vojny. Reagoval na správu agentúry Reuters, podľa ktorej sú USA "blízko k dohode" o dodaní ďalekonosných striel s plochou dráhou letu typu JASSM Ukrajine. Tieto riadené rakety by mohli zasiahnuť ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. O dodanie ďalekonosných striel už dlho žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Neprekvapilo by ma nič, Američania už prekročili hranice, ktoré si sami stanovili. Sú pobádaní, aby išli až na hranu, a Zelenskyj to, prirodzene, vidí a ťaží z toho," povedal Lavrov. "Z (ruských) červených čiar by si nemali robiť žarty," varoval.
Ruský prezident Vladimir Putin od invázie na Ukrajinu v roku 2022 opakovane vystríhal západné krajiny, aby sa Rusku, ktoré disponuje najväčším arzenálom jadrových zbraní na svete, nestavali do cesty. Avšak Washington spolu so svojimi spojencami zvýšil vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá zahŕňa aj tanky či bojové stíhačky F-16. Niektorí západní politici tvrdia, že Putin svojimi vyjadreniami s odkazmi na jadrové zbrane len blafuje a Západ by sa mal plne vložiť do pomoci Ukrajine, aby vo vojne dosiahla víťazstvo, píše agentúra Reuters. Zelenskyj povedal, že vpád ukrajinskej armády do Ruska začiatkom augusta je výsmechom Putinových červených čiar.
Podľa Lavrova Spojené štáty vedia, kde sú hranice ich vmiešavania sa, avšak sú na omyle, ak si myslia, že dôsledky eskalácie vojny na Ukrajine bude znášať najmä Európa. "Majú akési genetické presvedčenie, že nikto sa neobráti proti nim," dodal šéf ruskej diplomacie.
Lavrov narážal na júnové vyhlásenia poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho, podľa ktorého by významná eskalácia vojny na Ukrajine mala "potenciálne katastrofálne dôsledky na európskom kontinente" a neprospela by americkým záujmom. Lavrov už po druhý raz za krátke časové obdobie upozornil USA, že tretia svetová vojna by sa neobmedzila na Európu.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že Rusko upraví svoju jadrovú doktrínu, pretože Spojené štáty a ich západní spojenci ohrozujú Rusko eskaláciou vojny na Ukrajine a pošliapavajú legitímne bezpečnostné záujmy Moskvy.
(tasr)
Tragická udalosť sa stala ešte v utorok 3. septembra podvečer v areáli na Rampovej ulici, kde sídli košické okresné riaditeľstvo Policajného zboru.
Informácie priniesol košický Korzár. Informoval tiež, že išlo o príslušníka pohotovostného policajného útvaru.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Korzáru informácie vo veci neposkytlo, vo veci však koná Úrad inšpekčnej služby. Jeho vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Momentálne by mali prebiehať procesné úkony.
(sita)
O požiari v okrese Senica informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trnave Lena Košťálová.
„Na mieste požiaru je 25 dobrovoľných hasičov a sedem profesionálnych hasičov zo Senice," zhrnula Košťálová. Na pomoc aktuálne idú aj hasiči z Trnavy s čerpadlom.
(tasr)
Vyhlásil tiež, že Srbsko je spojencom Ruska, pričom ešte pár dní dozadu Srbsko podpísalo dohodu s Francúzskom o dodávke 12 stíhačiek.
Alexandar Vulin, podpredseda srbskej vlády, Putinovi taktiež povedal, že Srbsko nikdy neuvalí sankcie na Ruskú federáciu a "nikdy nedovolí, aby sa z jeho územia podnikali akékoľvek protiruské kroky".
Agentúra AP pripomenula, že Vulin sa stretol s Putinom iba niekoľko dní po tom, čo Belehrad navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron a podpísal so srbskou vládou dohodu o dodávke 12 francúzskych stíhačiek Dassault Rafale. Pozorovatelia to vtedy hodnotili ako možný znak odklonu Belehradu od Moskvy.
Vulin po podpise zmluvy však pre ruskú tlačovú agentúru TASS zdôraznil, že dohoda "bola uzavretá z vojenských a praktických dôvodov a v žiadnom prípade nebude mať negatívny vplyv na vzťahy medzi Srbskom a Ruskou federáciou".
Vulin je vo všeobecnosti vnímaný ako jeden z najväčších spojencov Kremľa v srbskej vláde. Washington naňho uvalil sankcie ešte vlani, a to pre podozrenie z korupcie počas pôsobenia na poste šéfa tajnej služby. Z tejto pozície odstúpil v novembri 2023, dôvodom bol údajne tlak Západu. Začiatkom mája 2024 sa však stal podpredsedom vlády.
(tasr)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…