Preskočiť na obsah
  |  

Kolíková chce nahradiť Remišovú. Tá hovorí o intrigách, prechádza do útoku

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že strana Za ľudí, ktorej je podpredsedníčkou, by mala čo najskôr voliť nového predsedu. Predsedníčka strany Veronika Remišová to opatrne odmieta. V najrozdelenejšej vládnej strane naplno prepukol mocenský boj.

Podľa Márie Kolíkovej by bolo vhodné zvolať čo najskôr snem, na ktorom by sa volil nový predseda strany. Pre TASR tiež Kolíková uviedla, že otázka o tom, či by kandidovala za šéfku Za ľudí, je predčasná. Zvolanie snemu podporujú aj niektorí poslanci Za ľudí, medzi nimi Vladimíra Marcinková či Tomáš Lehotský, u ktorého stratila predsedníčka Veronika Remišová dôveru.

Tomáš Lehotský, kandidát strany na podpredsedu parlamentu po Jurajovi Šeligovi, pre Sme tvrdí, že je čas zmeniť vedenie strany, Remišovej vytýka to isté, čo písal aj denník Sme, priznal sa, že sa slabo zastala ministerky Kolíkovej, keď čelila odvolávaniu a že strana pod jej vedením nemala počas krízy jasnú líniu.

Remišová to považuje za intrigy a pokus cez mediálny tlak zmeniť pomery v strane: "Doposiaľ som však v politike ani nikde inde nezažila, že za absolútnu podporu sa niekto odvďačí intrigami, manipulatívnym šírením nepravdivých informácií a vynášaním dôverných rozhovorov vedenia strany do médií," povedala.

Zdá sa, že vo vedení strany nie je nateraz jasná väčšina za Remišovú, ani za Kolíkovú. Na včerajšom zasadnutí predsedníctva, o ktorom hovoril aj poslanec Lehotský, totiž nedošlo k hlasovaniu o žiadnom návrhu. Keďže Kolíková s Lehotským tlačia na rýchly snem keďže o jeho zvolaní môže rozhodnúť predsedníctvo alebo päť krajských organizácii strany, zdá sa, že väčšinu na predsedníctve zatiaľ nemajú.

Viacerí poslanci a poslankyne vyčkávajú, príkladom je Jana Žitňanská, šéfka poslaneckého klubu a podpredsedníčka strany, ktorá nechce komentovať vnútrostranícke záležitosti.

Kolíková sa v strane opiera nielen o poslanca Lehotského, ale tiež Vladimíra Ledeckého, ktorý po vládnej kríze odišiel z postu štátneho tajomníka u Remišovej, a jeho dcéry Vladimíry Marcinkovej.

Remišová bude dnes v diskusnej relácii v televízii Joj, uvidíme, očakáva sa, že bude reagovať aj na vývoj v strane.

Prečo chce vlastne ministerka Kolíková rýchly snem? "Myslím si, že s ohľadom na situáciu, v akej sa strana nachádza, by sme to mali urobiť," reagovala Kolíková na otázku TASR, či by podporila zvolanie snemu, na ktorom by sa volil nový predseda strany. Snem by mal byť podľa nej čo najskôr, "pretože by to pomohlo k stabilite a jednote strany". Ministerka nechcela komentovať, či Remišová plní funkciu líderky dostatočne. "Toto sú otázky, pri ktorých je na mieste, aby sme diskutovali vo vnútri strany," reagovala.

Lehotský pre TASR uviedol, že vládna kríza, ako aj odvolávanie ministerky Kolíkovej v parlamente ho utvrdili v tom, že chce, aby bol na mieste lídra Za ľudí niekto iný. Podľa svojich slov netuší, či chce za šéfku strany kandidovať Kolíková. Lehotský nemá záujem sa o túto funkciu uchádzať.

"Potrebujeme v strane spraviť vnútornú súťaž o to, s akou víziou sa bude strana ďalej uberať a uchádzať o priazeň voličov. Leadership, ktorý strane ponúka predsedníčka Veronika Remišová, sa mi vzhľadom na preferencie a aktuálnu vypätú politickú situáciu ukazuje ako nedostatočný," skonštatovala Marcinková s tým, že v demokratickej strane nie je nič neštandardné na tom, že členovia volajú po sneme v čase, keď by strana mohla v politickej konkurencii rásť výraznejšie. Pripustila, že jedným z legitímnych riešení je zmena lídra. Zatiaľ podľa vlastných slov nevie, kto by sa prihlásil do súťaže. Ak by tak urobila Kolíková, bola by rada. O poste predsedníčky Marcinková neuvažuje, uchádzala by sa však o post v predsedníctve strany.

Strana podľa Žitňanskej diskutuje o svojej budúcnosti, no nechce to komentovať. "Myslím si, že veci, ktoré si chceme vydiskutovať, si vydiskutujeme vo vnútri," uviedla pre TASR.

Remišová je šéfkou strany od augusta 2020, keď v súboji o kreslo predsedu porazila poslanca Miroslava Kollára. Ten už zo strany odišiel a okrem neho Za ľudí opustili aj poslanec Tomáš Valášek a exposlankyňa Andrea Letanovská.

(tasr, fed)

  |  

Premiér k rozpočtu: Sme pestrá koalícia, verejná diskusia k tomu nebola potrebná

Premiér Eduard Heger (OĽANO) verí v konštruktívnu diskusiu medzi aktérmi sporu o rozpočte, ktorá nebude proces prijatia zmien zdržovať. Uviedol to vo štvrtkovom stanovisku, ktoré TASR poskytol tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Diskusia o zmenách v štátnom rozpočte podľa Hegera patrí za zatvorené dvere koalície a nebola ani potrebná. Poznamenal, že opatrenia, ktoré sa do rozpočtu preniesli, boli aj témou koaličných rád.

"Sme pestrá koalícia a je prirodzené, že vedieme diskusie o rôznych sporoch alebo rôznych obsahových sporoch. Avšak tu treba povedať, že novela rozpočtu je nevyhnutná. Je to naozaj technická vec," povedal premiér s tým, že takáto verejná diskusia preto ani nebola potrebná. "Opatrenia, ktoré sme do rozpočtu preniesli, sú opatrenia, na ktorých sme sa dohadovali na jednotlivých koaličných radách a som rád, že aj Medzinárodný menový fond nás pochválil za viaceré opatrenia, ktoré sme na boj proti pandémii zaviedli," dodal.

Podčiarkol, že zmeny v rozpočte je potrebné schváliť v najbližších dňoch v Národnej rade (NR) SR. Verí preto, že diskusia medzi jednotlivými aktérmi sporu o rozpočte bude konštruktívna a nebude zdržovať proces prijatia zmien. "Pretože potrebujeme pomoc ľuďom poskytovať naďalej," uzavrel.

Z novely štátneho rozpočtu vyplýva, že celkové výdavky štátneho rozpočtu majú byť tento rok vyššie o 3,389 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,3 miliardy eur.

Parlament sa mal novelizáciou rozpočtu zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní. Proti zrýchlenému režimu sa však ozvala koaličná SaS. Zvýšenie deficitu zhruba o 3,3 miliardy eur považuje za vážnu tému a chce k tomu diskusiu. Pre rozpočet a s ním súvisiaci spor najmä medzi hnutím OĽANO a SaS prerušil počas týždňa šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) májovú schôdzu. Rozpočtu by sa tak poslanci mali venovať až v stredu 26. mája.

(tasr)

  |  

Prieskum: Hlas suverénne prvý. V parlamente by pribudli tri nové strany

Parlamentné voľby by s 22,5 percentami vyhral Hlas expremiéra Petra Pellegriniho. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry AKO, v ktorom v od 13. do 17. mája odpovedalo tisíc respondentov.

Druhá by skončila strana SaS, ktorej by svoj hlas dalo 13,8 percenta voličov. Tesne pod desiatimi percentami skončilo vládne OĽaNO (9,9 percenta) a opozičný Smer (9,6 percenta).

Do parlamentu by sa ešte dostalo Progresívne Slovensko (8,5 percenta) a Sme rodina (7,4 percenta). Brány parlamentu by prekročilo aj maďarské zoskupenie Aliancia (5,3 percenta) a KDH (5 percent).

Naopak, koaličná strana Za ľudí by sa so 4 percentami hlasov do NR SR nedostala. Pred bránami by zostali aj odídenci z ĽSNS, ktorí založili stranu Republika (3,5 percenta) a Dobrá voľba (3 percenta).

Kotlebovci by získali iba 2,1 percenta hlasov. Strany SNS a Spolu by podľa prieskumu volilo zhodne 1,6 percenta voličov. Ostatné strany by nezískali ani jedno percento hlasov.

Oslovení v telefonickom prieskume dostali otázku: "Skúste si predstaviť, že by sa najbližší víkend konali voľby do NR SR. Išli by ste voliť. A ktorej politickej strane alebo hnutiu by ste dali váš hlas?" Respondentom prečítali názvy strán a hnutí v náhodnom poradí.

Z oslovených deklarovalo 20 percent, že by sa nezúčastnilo na voľbách, 2,6 percenta nechcelo odpovedať a 15 percent oslovených nevedelo, koho by išlo voliť.

(ste)

  |  

Pomocný biskup Mons. Peter Beňo

Ako sa z dedinského chlapca stal biskup

O živote v kňazskom rúch porozpráva pomocný biskup Nitrianskej diecézy Mons. Peter Beňo

https://vimeo.com/552555813
  |  

Kvietika obvinili v novej kauze. Súvisí so Slovenským pozemkovým fondom

Finančník Martin Kvietik je obvinený v novej korupčnej kauze na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF). Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť. TASR o tom informoval jeho obhajca Dušan Ivan s tým, že jeho klient sa od stredy (19.5.) nachádza stále v cele predbežného zadržania.

"Zadržanie môjho klienta, podnikateľa Martina K. v údajnej korupčnej kauze SPF považuje obhajoba za zneužívanie a znásilňovanie práva, ako aj za zjavný protiprávny zásah do jeho slobody. Snahy o opätovné protiprávne zaistenia založené na výpovediach kontroverzných a nevierohodných kajúcnikov všeobecne vníma obhajoba ako okázalú a v demokratickej spoločnosti veľmi nebezpečnú šikanu," zdôraznil advokát pre TASR.

Obhajca pokladá za neprijateľné, aby na nové obvinenie stačila len výpoveď kajúcnika v nepodstatnej časti potvrdená dvoma jeho spolupracovníkmi. "Takúto neoverenú a zištnú výpoveď kajúcnika, pôvodne väzobne stíhaného advokáta, odmietli okrem podnikateľa Martina K. aj všetci zadržaní bývalí čelní predstavitelia SPF," povedal Ivan.

Zdôraznil, že zadržaný Kvietik počas svojej väzby v inej trestnej veci a ani po svojom prepustení neposkytol žiaden dôvod na kolúznu alebo inú väzbu. "Obhajoba dúfa, že v prípade podania návrhu na vzatie do väzby prokurátorom príde k starostlivému posúdeniu všetkých aspektov prípadného väzobného stíhania," dodal advokát.

Podľa slov Ivana prokurátor pravdepodobne podá návrh na väzobné stíhanie. "Vzhľadom na počiatočné štádium trestného konania nebude Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k jeho zmareniu,“ reagoval pre TASR hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.  

NAKA zadržala v stredu osem osôb pre korupčnú trestnú činnosť súvisiacu so Slovenským pozemkovým fondom. Išlo o policajné akcie s krycími názvami Latifundista a Feudál.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR podľa hovorcu Daniela Hrežíka zatiaľ nemá bližšie informácie a ani mená osôb, ktorých sa predmetná záležitosť dotýka. SPF ako inštitúcia podľa neho koná samostatne, dianie na SPF však agrorezort rozhodne zaujíma.

Kvietika prepustil z väzby 11. marca Najvyšší súd (NS) SR. Vo väzbe bol od júla 2020, keď bol zadržaný počas akcie Dobytkár.

(tasr)

  |  

Matovič: SaS sú rozbíjači a partner len na papieri. Neviem, či vláda vydrží

AKTUALIZOVANÉ Prekáračky medzi ministrom financií a šéfom rezortu hospodárstva ohľadne navýšenia štátneho rozpočtu pokračujú. Richard Sulík na tlačovej konferencii uviedol, že sú o tejto téme ochotní diskutovať, no diskusia vraj musí byť poctivá. Zároveň nevylúčil snahu o odvolanie ministra financií. Igor Matovič v reakcii zopakoval, že SaS je antisociálna a za svojho partnera ho považuje už len na papieri. Sulík má podľa neho zakódovanú genetickú predispozíciu rozbiť každú vládu, v ktorej sa nachádza.

Predseda strany SaS Richard Sulík doteraz nevie, na čo a či sa vôbec minula jedna miliarda eur, doteraz rozpočtovaná na COVID-19 v aktuálnom štátnom rozpočte. Sulík to uviedol na tlačovej besede v súvislosti s vládou navrhovaným zvýšením deficitu o 3,4 miliardy eur. Nevyhnutným minimom zvýšenia deficitu rozpočtu je podľa jeho slov suma 1,626 miliardy eur. 

"My sme v (súčasne platnom) rozpočte schválili nejakú rezervu vo výške jednej miliard eur, bez určenia, len s tým, že prostriedky budú použité na riešenie krízy. Dodnes som však nevidel zoznam, ako sa tá jedna miliarda eur minula. Mám však za to, že práve v tej jednej miliarde sa nachádzajú položky ako napríklad 26 miliónov eur pre zamestnancov a firmy kultúrneho priemyslu," priblížil predseda SaS.

Podľa Sulíka nie je pravdivé tvrdenie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), že SaS si "zobrala firmy a občanov za rukojemníkov".

Súhlasia, ale majú výhrady

SaS nie je podľa neho principiálne proti zvýšeniu dlhu. "Rozumieme, že je nutné tento rozpočet upraviť, zvýšiť deficit. Súhlasíme so zvýšením dlhu. Súhlasíme s tým, aby všetky položky, ktoré sa týkajú priamo covidu, pandémie, kompenzácií, vakcín aj testovania, aby toto bolo predmetom zvýšenia. Máme však otázky," zdôraznil.

V návrhu zvýšenia deficitu rozpočtu sú podľa neho jednak položky, voči ktorým strana SaS nemá námietky. "Druhý typ sú položky, u ktorých požaduje SaS vysvetlenie, napríklad pre ich neprimeranú výšku. Tretím typom sú položky, ktoré do zvýšenia dlhu nepatria," vysvetlil.

"Chceme o tom diskutovať, diskusia musí byť poctivá a bude potrebovať nejaký čas. Keď tento čas ubehne, vieme sa vyjadriť, s čím súhlasíme, s čím nesúhlasíme. Typovo súhlasíme so všetkým, čo súvisí s covidom. Potom vieme našim koaličným partnerom oznámiť, že s takouto sumou budeme súhlasiť," podčiarkol predseda SaS.

Matovič mu vraj zasiahol do kompetencií

"Poznáme sumu, ktorú predložil Igor Matovič, 3,4 miliardy eur. Máme sumu, ktorú sme si my zrátali ako nevyhnutné minimum, čo je 1,626 miliardy eur. Dohoda bude medzi týmito dvomi číslami, ak k nej dôjde. My sme pripravení diskutovať, rokovať a robiť ústupky," spresnil Sulík.

Predseda SaS kritizoval okrem procesného spôsobu prerokovávania zvýšenia deficitu rozpočtu aj narúšanie kompetencií ministerstva hospodárstva ministrom financií, napríklad jeho cestou do U. S. Steel do amerického Pittsburgu.

"Cesta do Pittsburgu bola k téme, ktorá sa výsostne týka ministra hospodárstva, ja som o tejto ceste nevedel. Bolo to zasahovanie do mojich kompetencií. Tá cesta napáchala viac škody ako úžitku," dodal Sulík.

Líder liberálov nevylúčil, že sa budú usilovať o Matovičove odvolanie. „Ja som už tak unavený z doťahovania sa s týmto človekom, ktorý tam nemal jednoducho nikdy byť… Veľmi ma to mrzí, ale kvôli tomuto my vládu nepoložíme,“ konštatoval Sulík skôr cez deň po rokovaní vlády.

Matovič: SaS sú partner len na papieri

Matovič na tlačovej konferencii na Sulíka reagoval slovami, že všetky opatrenia finančne kryté z navrhovaného zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu schválila vláda, alebo na ne majú prijímatelia zákonný nárok. Stranu SaS Matovič označil za rozbíjačov vlády.

„Zatiaľ to, bohužiaľ, vyzerá, že si urobili z veľmi vážnej témy, a to je štátny rozpočet, opäť príčinu na to, aby vyvolali spor v koalícii a postupne začínam mať pocit, že SaS sa premenuje zo strany odborníkov na stranu rozbíjačov vlády,“ povedal Matovič. SaS označil za „partnera len na papieri“ a za najspoľahlivejšieho partnera označil stranu Sme rodina Borisa Kollára. Nie je si istý, či vláda vydrží. „Sulík má v sebe zakódovanú genetickú zmenu rozbiť každú vládu, ktorej je súčasťou... Na neho to príde a je to silnejšie ako on,“ zhodnotil expremiér.

Ohľadom Sulíkovej kritiky, že zvýšenie dlhu je príliš vysoké a Matovič jednotlivé položky osobne nevysvetlil, si minister financií stojí za svojím. Pandémia ochorenia COVID-19 podľa neho spôsobila od začiatku roka škodu viac ako tri miliardy eur, čo rozpočtovaná rezerva vo výške jednej miliardy eur nepokryla. Navrhovaná suma 3,4 miliardy eur podľa Matoviča dokonca nebude stačiť a predpokladá, že sa deficit navýši o ďalších niekoľko sto miliónov eur.  Minister financií chce, aby si vláda vytvorila rezervu na 300 miliónov eur. „Aspoň jednu desatinu z toho, čo nám COVID spôsobil v prvom polroku, by sme si mali nechať na druhý polrok,“ povedal Matovič.

Predseda hnutia OĽaNO obvinil Sulíka, že nemá informácie o predloženom návrhu, pretože nebol ani na jednom z troch stretnutí k tejto téme. Sulík však na predchádzajúcej tlačovej konferencii vysvetlil, že na stretnutí osobne byť nemusí, pretože má na tieto témy odborníkov. Skrátené legislatívne konanie je podľa Matoviča štandardný postup pri zmenách štátneho rozpočtu.

(tasr, ste)