Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medzi Izraelom a Hamasom začalo platiť prímerie. V Gaze sa ozývala oslavná streľba

V piatok o 01.00 h SELČ začalo platiť dlho očakávané zastavenie paľby medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy. Informovala o tom agentúra AFP. Ako uvádza AFP, v uliciach mesta Gaza bolo bezprostredne po začiatku prímeria počuť iba oslavnú streľbu, pričom Hamas nevystrelil na židovský štát žiadnu raketu.

Úrad predsedu izraelskej vlády Benjamina Netanjahua vo štvrtok večer potvrdil, že tamojší bezpečnostný kabinet jednomyseľne schválil prímerie v Gaze. Vo vyhlásení úradu sa uvádza, že ministri súhlasili s "prijatím egyptskej iniciatívy" a vyhlásením dvojstranného prímeria bez akýchkoľvek podmienok. Uzavretie dohody potvrdil aj Hamas.

Vyhlásenie prímeria medzi Izraelom a Hamasom medzitým privítali USA aj Británia. Prezident Spojených štátov Joe Biden zároveň prisľúbil pásmu Gazy humanitárnu pomoc i asistenciu pri obnove tohto regiónu. Uviedol, že pomoc na obnovu Gazy bude poskytnutá v spolupráci s palestínskou samosprávou, a nie s Hamasom, ktorý USA označujú za teroristickú organizáciu.

Agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje oznámila, že Egypt vyšle za účelom monitorovania prímeria do Tel Avivu a na palestínske územia dve bezpečnostné delegácie.

Situácia na hraniciach medzi Izraelom a palestínskou enklávou sa prudko vyhrotila začiatkom mája. Zrážky medzi palestínskymi moslimami a izraelskou políciou, ktoré vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme, prerástli do vojenského konfliktu.

Podľa najnovších informácií bolo v Izraeli zabitých 12 ľudí, viac ako 50 utrpelo ťažké zranenia. Počet Palestínčanov zabitých pri odvetných izraelských náletoch a ostreľovaní dosiahol 233, vrátane 65 maloletých. Zranených bolo asi 1 900 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Kolíková chce nahradiť Remišovú. Tá hovorí o intrigách, prechádza do útoku

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že strana Za ľudí, ktorej je podpredsedníčkou, by mala čo najskôr voliť nového predsedu. Predsedníčka strany Veronika Remišová to opatrne odmieta. V najrozdelenejšej vládnej strane naplno prepukol mocenský boj.

Podľa Márie Kolíkovej by bolo vhodné zvolať čo najskôr snem, na ktorom by sa volil nový predseda strany. Pre TASR tiež Kolíková uviedla, že otázka o tom, či by kandidovala za šéfku Za ľudí, je predčasná. Zvolanie snemu podporujú aj niektorí poslanci Za ľudí, medzi nimi Vladimíra Marcinková či Tomáš Lehotský, u ktorého stratila predsedníčka Veronika Remišová dôveru.

Tomáš Lehotský, kandidát strany na podpredsedu parlamentu po Jurajovi Šeligovi, pre Sme tvrdí, že je čas zmeniť vedenie strany, Remišovej vytýka to isté, čo písal aj denník Sme, priznal sa, že sa slabo zastala ministerky Kolíkovej, keď čelila odvolávaniu a že strana pod jej vedením nemala počas krízy jasnú líniu.

Remišová to považuje za intrigy a pokus cez mediálny tlak zmeniť pomery v strane: "Doposiaľ som však v politike ani nikde inde nezažila, že za absolútnu podporu sa niekto odvďačí intrigami, manipulatívnym šírením nepravdivých informácií a vynášaním dôverných rozhovorov vedenia strany do médií," povedala.

Zdá sa, že vo vedení strany nie je nateraz jasná väčšina za Remišovú, ani za Kolíkovú. Na včerajšom zasadnutí predsedníctva, o ktorom hovoril aj poslanec Lehotský, totiž nedošlo k hlasovaniu o žiadnom návrhu. Keďže Kolíková s Lehotským tlačia na rýchly snem keďže o jeho zvolaní môže rozhodnúť predsedníctvo alebo päť krajských organizácii strany, zdá sa, že väčšinu na predsedníctve zatiaľ nemajú.

Viacerí poslanci a poslankyne vyčkávajú, príkladom je Jana Žitňanská, šéfka poslaneckého klubu a podpredsedníčka strany, ktorá nechce komentovať vnútrostranícke záležitosti.

Kolíková sa v strane opiera nielen o poslanca Lehotského, ale tiež Vladimíra Ledeckého, ktorý po vládnej kríze odišiel z postu štátneho tajomníka u Remišovej, a jeho dcéry Vladimíry Marcinkovej.

Remišová bude dnes v diskusnej relácii v televízii Joj, uvidíme, očakáva sa, že bude reagovať aj na vývoj v strane.

Prečo chce vlastne ministerka Kolíková rýchly snem? "Myslím si, že s ohľadom na situáciu, v akej sa strana nachádza, by sme to mali urobiť," reagovala Kolíková na otázku TASR, či by podporila zvolanie snemu, na ktorom by sa volil nový predseda strany. Snem by mal byť podľa nej čo najskôr, "pretože by to pomohlo k stabilite a jednote strany". Ministerka nechcela komentovať, či Remišová plní funkciu líderky dostatočne. "Toto sú otázky, pri ktorých je na mieste, aby sme diskutovali vo vnútri strany," reagovala.

Lehotský pre TASR uviedol, že vládna kríza, ako aj odvolávanie ministerky Kolíkovej v parlamente ho utvrdili v tom, že chce, aby bol na mieste lídra Za ľudí niekto iný. Podľa svojich slov netuší, či chce za šéfku strany kandidovať Kolíková. Lehotský nemá záujem sa o túto funkciu uchádzať.

"Potrebujeme v strane spraviť vnútornú súťaž o to, s akou víziou sa bude strana ďalej uberať a uchádzať o priazeň voličov. Leadership, ktorý strane ponúka predsedníčka Veronika Remišová, sa mi vzhľadom na preferencie a aktuálnu vypätú politickú situáciu ukazuje ako nedostatočný," skonštatovala Marcinková s tým, že v demokratickej strane nie je nič neštandardné na tom, že členovia volajú po sneme v čase, keď by strana mohla v politickej konkurencii rásť výraznejšie. Pripustila, že jedným z legitímnych riešení je zmena lídra. Zatiaľ podľa vlastných slov nevie, kto by sa prihlásil do súťaže. Ak by tak urobila Kolíková, bola by rada. O poste predsedníčky Marcinková neuvažuje, uchádzala by sa však o post v predsedníctve strany.

Strana podľa Žitňanskej diskutuje o svojej budúcnosti, no nechce to komentovať. "Myslím si, že veci, ktoré si chceme vydiskutovať, si vydiskutujeme vo vnútri," uviedla pre TASR.

Remišová je šéfkou strany od augusta 2020, keď v súboji o kreslo predsedu porazila poslanca Miroslava Kollára. Ten už zo strany odišiel a okrem neho Za ľudí opustili aj poslanec Tomáš Valášek a exposlankyňa Andrea Letanovská.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Premiér k rozpočtu: Sme pestrá koalícia, verejná diskusia k tomu nebola potrebná

Premiér Eduard Heger (OĽANO) verí v konštruktívnu diskusiu medzi aktérmi sporu o rozpočte, ktorá nebude proces prijatia zmien zdržovať. Uviedol to vo štvrtkovom stanovisku, ktoré TASR poskytol tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Diskusia o zmenách v štátnom rozpočte podľa Hegera patrí za zatvorené dvere koalície a nebola ani potrebná. Poznamenal, že opatrenia, ktoré sa do rozpočtu preniesli, boli aj témou koaličných rád.

"Sme pestrá koalícia a je prirodzené, že vedieme diskusie o rôznych sporoch alebo rôznych obsahových sporoch. Avšak tu treba povedať, že novela rozpočtu je nevyhnutná. Je to naozaj technická vec," povedal premiér s tým, že takáto verejná diskusia preto ani nebola potrebná. "Opatrenia, ktoré sme do rozpočtu preniesli, sú opatrenia, na ktorých sme sa dohadovali na jednotlivých koaličných radách a som rád, že aj Medzinárodný menový fond nás pochválil za viaceré opatrenia, ktoré sme na boj proti pandémii zaviedli," dodal.

Podčiarkol, že zmeny v rozpočte je potrebné schváliť v najbližších dňoch v Národnej rade (NR) SR. Verí preto, že diskusia medzi jednotlivými aktérmi sporu o rozpočte bude konštruktívna a nebude zdržovať proces prijatia zmien. "Pretože potrebujeme pomoc ľuďom poskytovať naďalej," uzavrel.

Z novely štátneho rozpočtu vyplýva, že celkové výdavky štátneho rozpočtu majú byť tento rok vyššie o 3,389 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,3 miliardy eur.

Parlament sa mal novelizáciou rozpočtu zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní. Proti zrýchlenému režimu sa však ozvala koaličná SaS. Zvýšenie deficitu zhruba o 3,3 miliardy eur považuje za vážnu tému a chce k tomu diskusiu. Pre rozpočet a s ním súvisiaci spor najmä medzi hnutím OĽANO a SaS prerušil počas týždňa šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) májovú schôdzu. Rozpočtu by sa tak poslanci mali venovať až v stredu 26. mája.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Hlas suverénne prvý. V parlamente by pribudli tri nové strany

Parlamentné voľby by s 22,5 percentami vyhral Hlas expremiéra Petra Pellegriniho. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry AKO, v ktorom v od 13. do 17. mája odpovedalo tisíc respondentov.

Druhá by skončila strana SaS, ktorej by svoj hlas dalo 13,8 percenta voličov. Tesne pod desiatimi percentami skončilo vládne OĽaNO (9,9 percenta) a opozičný Smer (9,6 percenta).

Do parlamentu by sa ešte dostalo Progresívne Slovensko (8,5 percenta) a Sme rodina (7,4 percenta). Brány parlamentu by prekročilo aj maďarské zoskupenie Aliancia (5,3 percenta) a KDH (5 percent).

Naopak, koaličná strana Za ľudí by sa so 4 percentami hlasov do NR SR nedostala. Pred bránami by zostali aj odídenci z ĽSNS, ktorí založili stranu Republika (3,5 percenta) a Dobrá voľba (3 percenta).

Kotlebovci by získali iba 2,1 percenta hlasov. Strany SNS a Spolu by podľa prieskumu volilo zhodne 1,6 percenta voličov. Ostatné strany by nezískali ani jedno percento hlasov.

Oslovení v telefonickom prieskume dostali otázku: "Skúste si predstaviť, že by sa najbližší víkend konali voľby do NR SR. Išli by ste voliť. A ktorej politickej strane alebo hnutiu by ste dali váš hlas?" Respondentom prečítali názvy strán a hnutí v náhodnom poradí.

Z oslovených deklarovalo 20 percent, že by sa nezúčastnilo na voľbách, 2,6 percenta nechcelo odpovedať a 15 percent oslovených nevedelo, koho by išlo voliť.

(ste)

Minúta  |  

Pomocný biskup Mons. Peter Beňo

Ako sa z dedinského chlapca stal biskup

O živote v kňazskom rúch porozpráva pomocný biskup Nitrianskej diecézy Mons. Peter Beňo

https://vimeo.com/552555813
Minúta  |  

Kvietika obvinili v novej kauze. Súvisí so Slovenským pozemkovým fondom

Finančník Martin Kvietik je obvinený v novej korupčnej kauze na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF). Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť. TASR o tom informoval jeho obhajca Dušan Ivan s tým, že jeho klient sa od stredy (19.5.) nachádza stále v cele predbežného zadržania.

"Zadržanie môjho klienta, podnikateľa Martina K. v údajnej korupčnej kauze SPF považuje obhajoba za zneužívanie a znásilňovanie práva, ako aj za zjavný protiprávny zásah do jeho slobody. Snahy o opätovné protiprávne zaistenia založené na výpovediach kontroverzných a nevierohodných kajúcnikov všeobecne vníma obhajoba ako okázalú a v demokratickej spoločnosti veľmi nebezpečnú šikanu," zdôraznil advokát pre TASR.

Obhajca pokladá za neprijateľné, aby na nové obvinenie stačila len výpoveď kajúcnika v nepodstatnej časti potvrdená dvoma jeho spolupracovníkmi. "Takúto neoverenú a zištnú výpoveď kajúcnika, pôvodne väzobne stíhaného advokáta, odmietli okrem podnikateľa Martina K. aj všetci zadržaní bývalí čelní predstavitelia SPF," povedal Ivan.

Zdôraznil, že zadržaný Kvietik počas svojej väzby v inej trestnej veci a ani po svojom prepustení neposkytol žiaden dôvod na kolúznu alebo inú väzbu. "Obhajoba dúfa, že v prípade podania návrhu na vzatie do väzby prokurátorom príde k starostlivému posúdeniu všetkých aspektov prípadného väzobného stíhania," dodal advokát.

Podľa slov Ivana prokurátor pravdepodobne podá návrh na väzobné stíhanie. "Vzhľadom na počiatočné štádium trestného konania nebude Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k jeho zmareniu,“ reagoval pre TASR hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.  

NAKA zadržala v stredu osem osôb pre korupčnú trestnú činnosť súvisiacu so Slovenským pozemkovým fondom. Išlo o policajné akcie s krycími názvami Latifundista a Feudál.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR podľa hovorcu Daniela Hrežíka zatiaľ nemá bližšie informácie a ani mená osôb, ktorých sa predmetná záležitosť dotýka. SPF ako inštitúcia podľa neho koná samostatne, dianie na SPF však agrorezort rozhodne zaujíma.

Kvietika prepustil z väzby 11. marca Najvyšší súd (NS) SR. Vo väzbe bol od júla 2020, keď bol zadržaný počas akcie Dobytkár.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.