Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Smer prudko podrástol, OĽaNO a Za ľudí padajú

AKTUALIZOVANÉ Premiérska strana dosiahla v prieskume len 8,8 percenta. ĽSNS a Republika sú tesne pred bránami parlamentu.

Ak by sa voľby konali tento víkend, suverénne by ich vyhral Hlas Petra Pellegriniho s 22,4 percentami. 12,3 percenta získala strana SaS a tesne za ňou skončil Smer s takmer 12-timi percentami, čo je dlhodobé maximum tejto strany.

Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Sme rodina (7,2 percenta), mimoparlamentné Progresívne Slovensko (6,1 percenta) a výrazný nárast zaznamenalo aj KDH, ktoré získalo 5,7 percenta. Kotlebova ĽSNS je tesne pred 5-percentnou hranicou, 4,5 percenta získala strana bývalých kotlebovcov Republika.

Prudký prepad zaznamenala strana Za ľudí, dostala by len 3,5 percenta hlasov.

Sulík: Tajné stretnutie na pôde SIS bolo neštandardné, nie však nelegálne

Tajné stretnutie desiatich najvyššie postavených osôb v štáte na pôde Slovenskej informačnej služby (SIS) bolo podľa vicepremiéra Richarda Sulíka (SaS) neštandardné, ale nie nelegálne alebo nemorálne. Uviedol to v diskusnej relácii TA3 V politike.

Sulík priznal, že o stretnutí vedel, pozvaný však nebol. "Nevidím v tom však žiadny problém, stretnutie zvolal premiér a je to v jeho kompetencii," poukázal Sulík. Podľa neho si chcel premiér Eduard Heger (OĽaNO) len vymeniť informácie s ľuďmi, ktorí majú v krajine na starosti bezpečnosť. "Stretnutie nebolo isto zvolané z roztopaše premiéra, opozícia sa však môže pýtať a má aj dostať odpovede," dodal Sulík.

Uznal však, že stretnutie by vyvolalo menej otázok a pochybností, ak by sa uskutočnilo vo forme rozšírenej Bezpečnostnej rady SR, kde by bola prizvaná prezidentka a ďalší účastníci. Tieň na stretnutie podľa Sulíka vrhá aj to, že sa uskutočnilo v čase, keď Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala svojho bývalého šéfa.

Podľa nezaradeného poslanca a člena mimoparlamentnej strany Hlas-SD Richarda Rašiho je takéto stretnutie neakceptovateľné. "Takéto tajnostkárstvo prispieva len k nedôvere verejnosti voči vláde a justícii," zdôraznil Raši. Opozícia preto napríklad iniciovala stretnutie parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS. "Objavujú sa tu rôzne teórie, z ktorých každá môže byť pravdivá, malo by sa to vysvetliť a nebrať to na ľahkú váhu, lebo to aj tak vyjde najavo a môžeme prísť na to, že sa v krajine tlačí pri výpovediach na kajúcnikov," podotkol Raši.

Politici sa venovali aj téme zmeny podmienok kolúznej väzby. Podľa Sulíka strana SaS bude súhlasiť s dohodou, ktorú uzavrie ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). "Sme ale za skrátenie lehôt väzby. Nasledujúci týždeň by sa mal návrh zmeny kolúznej väzby dostať vláde na stôl a určite sa nájde kompromis v skrátení väzby medzi navrhovanými troma a piatimi mesiacmi," dodal Sulík.

Návrh poslankyne Sme rodina Petry Hajšelovej však odmieta a považuje ho za porušenie koaličnej zmluvy, keďže nebol vopred prediskutovaný na koaličnej rade. Ak Kollár v rozpore s koaličnou zmluvou pretlačí návrh poslankyne Hajšelovej a strana Za ľudí sa rozhodne pre to odísť, SaS ju bude podľa Sulíkových slov nasledovať. "Ak to bude pre Za ľudí kardinálna otázka, tak sa k nim pridáme. Dohody sa nesmú porušovať,“ povedal Sulík. So skrátením dĺžky trvania kolúznej väzby súhlasí aj Raši.

Navýšenie štátneho rozpočtu o 3,4 miliardy eur a jeho prijatie v skrátenom legislatívnom konaní sa nepozdáva Sulíkovi ani Rašimu. "Navýšenie rozpočtu má byť len na nevyhnutné veci a mnohí poslanci ani nevedia, na čo vlastne pôjdu peniaze," upozornil Raši. Podľa Sulíka sa navýšenie rozpočtu pre pandémiu dalo očakávať, sumu však považuje za privysokú. Kritizoval najmä fakt, že z navýšeného štátneho rozpočtu sa majú financovať aj položky, ktoré nesúviseli s pandémiou.

Je to ťažký prúser, hovorí o stretnutí v SIS Taraba

Kým koalícia nevidí problém v stretnutí najvyšších predstaviteľov štátu v SIS, opoziční poslanci to považujú za bezprecedentné. Sú presvedčení, že sa na stretnutí rozprávalo o živých prípadoch riešených orgánmi činnými v trestnom konaní.

Koaličný poslanec za hnutie Sme rodina Miloš Svrček povedal, že hoci bolo stretnutie v SIS neobvyklé, bežne sa deje v západných štátoch. Vie si predstaviť, že by sa také niečo dialo aj v budúcnosti. "Najvyšší predstavitelia majú prístup k takým informáciám... Čo je lepšie, keď spolu komunikujú, alebo keď spolu nekomunikujú?" poznamenal Svrček.

Bolo by iné, ak by sa premiér Eduard Heger (OĽaNO) stretol osamote so šéfom SIS, podotkol koaličný poslanec Marek Šefčík (OĽaNO). Je podľa neho dobré, že sa predstavitelia zišli v širšom kruhu, aj že tam bola prezidentka Zuzana Čaputová.

Opozičný poslanec Richard Takáč (Smer-SD) označil stretnutie za zarážajúce a bezprecedentné, pretože také niečo sa od vzniku SR neudialo. "Je to ťažký prúser," okomentoval v relácii na TA3 stretnutie v SIS nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Pýta sa, aký význam malo tajné stretnutie, ak o ňom následne písali médiá. Je presvedčený, že na stretnutí sa predstavitelia museli rozprávať o živých prípadoch. "Museli sa tam riešiť také veci, ktoré sú rozbuškou pre Slovensko," skonštatoval Taraba.

V súvislosti s kolúznou väzbou poukázal Svrček na jej podmienky, ktoré sú "katastrofálne". Zrekonštruovať by sa mali aj zariadenia na výkon tejto väzby. Smeru vyčítal, že keď mohli, nespravili nič pre zlepšenie výkonu väzenstva. Takáč skonštatoval, že jeho strana podmienky kolúznej väzby neriešila preto, lebo v tom čase nebola zneužívaná tak, ako je teraz.

To, že Smer neriešil podmienky vo väzbe, vytkol Takáčovi aj poslanec Taraba. Hovoril, že trvanie kolúznej väzby by sa malo skrátiť. "Ak majú také štandardy v Európskej únii, tak toto tu už dávno malo byť poriešené. Majú tu byť absolútne precízne pravidlá," poznamenal Taraba.

Šefčík tvrdí, že by bolo ideálne, keby sa ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) dohodla s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) na podmienkach kolúznej väzby a priniesli tak návrh, s ktorým budú súhlasiť obe strany. To, čo sa deje v kolúznej väzbe, by mal podľa Šefčíka riešiť aj generálny prokurátor.

Na novele štátneho rozpočtu, ktorá sa má riešiť na pléne parlamentu, prekážajú Takáčovi dve veci – bezprecedetná suma a spôsob jej predloženia. Na to, že pred pár rokmi to tak urobil aj Smer-SD, Takáč reagoval, že bola vtedy ekonomická a finančná kríza, a teraz tu je pandémia. "Už vyše roka vedia, ako majú nastavovať veci. Však oni nás dostávajú navýšením štátneho rozpočtu do takého stavu, že my tu budeme ako v Grécku," skonštatoval.

Šefčík poukázal na to, že Smer vládu najprv kritizoval, že nedostatočne pomáha ľuďom, a teraz, keď pomoc "potrebuje vykryť a musí ísť do dlhu, tak je tu znova kritika". Podotkol, že dôveruje ľuďom na ministerstve financií, ktorí novelu rozpočtu pripravovali.

"Smeráci urobili za 12 rokov taký deficit, ako tento rok stihne táto vláda," okomentoval situáciu okolo rozpočtu Taraba.  

Svrček odôvodnil presun peňazí na tento rok tým, že sa predpokladalo, že druhá vlna pandémie bude kulminovať na konci minulého roka, čo sa nestalo. "Kulminovala až na jar tohto roka. Z toho dôvodu my technicky potrebujeme presunúť finančné prostriedky, aby sme vedeli vyplácať SOS dávky," uviedol.  

Kollár: Ak to bude nutné, tajné stretnutia sa zopakujú

V prípade, že to bude nutné, tajné stretnutia čelných predstaviteľov štátu budú pokračovať. Na tajnej schôdzke sa prebrali len témy, ktoré bolo nevyhnutné prebrať. Uviedol to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo.

Bližšie informácie o stretnutí na pôde SIS Kollár prezradiť nechcel. „Dohodli sme sa, že informovať o schôdzke bude len premiér Eduard Heger, a ja to dodržím,“ uviedol Kollár. Dodal však, že podporí návrh opozície, aby sa otvorila mimoriadna schôdza parlamentu v tejto súvislosti v utajenom režime.

Zároveň pripomenul, že ústavní činitelia pravidelne dostávajú správy z tajných služieb. „Sú to vážne veci, o ktorých sme sa museli rozprávať v takomto formáte,“ vysvetlil dôvod uskutočnenia spoločného tajného stretnutia Kollár. Pokračovanie takýchto stretnutí nevylúčil.

Podľa poslanca a podpredsedu strany Smer-SD Ladislava Kamenického by sa ľudia mali dozvedieť obsah stretnutia. Dôvodom je aj to, že sa objavujú o stretnutí rôzne teórie. „Tu si skutočne robíme srandu z ľudí. Ak sa stretne taká zostava, aká sa stretla, tak nemôže niekto hovoriť, že sa stretli na čajík o piatej, dali sme si koláčik a prečítali dennú tlač,“ okomentoval stretnutie Kamenický.

Kollár tiež v relácii potvrdil, že dohoda o zmenách kolúznej väzby medzi ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) a hnutím Sme rodina ešte nie je. Podľa jeho slov smerujú k skráteniu väzby na štyri až päť mesiacov. "Problém vidím v podmienkach kolúznej väzby, tie sú prísne a stáva sa, že orgány činné v trestnom konaní nekonajú žiadne úkony. Keď budú mať konkrétny termín, to by ich malo prinútiť konať," skonštatoval Kollár. Podľa Kamenického strana Smer nemá problém podporiť skrátenie kolúznej väzby.

(tasr, mag)

  |  

Čím je aj po 700 rokoch zaujímavý Matúš Čák Trenčiansky

Veľmož, ktorý vybudoval v hornom Uhorsku na štvrťstoročie vlastnú dŕžavu, sa stal pre uvedomelých Slovákov romantického veku symbolom vyčlenenia slovenskej zeme v Uhorsku.

Za Matúšových čias „na veži trenčianskej oheň vraj jasný horieval, po celej krajine tatranskej zlatú žiaru vraj rozlieval“, básnil v 19. storočí Ľudovít Štúr. Vysoké Tatry sa podľa Štúra stali kultovou chyžou pre Matúša Čáka, ktorého panstvo sa odtiaľto rozprestieralo až do dunajských nížin. Tu vznikol prvý pokus o označenie krajiny Slovákov od Tatier k Dunaju. Trenčín, Matúšovo sídlo, sa potom ukazovalo ako prirodzený stred tejto krajiny.

Štúrovci si nevybrali postavu Matúša náhodou. Tento veľmož ovládol v stredoveku na štvrťstoročie veľkú časť dnešného Slovenska, čím ho akoby vyčlenil z Uhorska. A o to štúrovcom išlo – aby zdôraznili osobitnosť tohto územia v 19. storočí. Keď sa posunieme do súčasnosti, niečo sa im predsa len podarilo. Územie dnešného Slovenska do veľkej miery pokrýva Matúšovu dŕžavu, dokonca ešte staršie Nitrianske kniežactvo. 

Idealizovaný portrét Matúša Čáka Trenčianskeho od spišského maliara Theodora Boema zo 70. rokov 19. storočia. Zdroj: Zbierkový fond Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Na Matúša Čáka hľadí realisticky niekdajší historik a odborný pracovník Trenčianskeho múzea Vlastimil Hábl. Tento veľmož rozširoval svoje územie viacerými spôsobmi, násilie nevynímajúc, ale v prvom rade bol schopný organizátor, vedel si získať schopných ľudí.

Matúšova dŕžava bola na začiatku 14. storočia podľa Hábla jedinou konsolidovanou a solídne spravovanou časťou Uhorska, ktoré prežívalo panovnícku krízu. Pravdepodobne preto ostala ešte aj sto rokov po jeho úmrtí v povedomí ako Matúšova zem (terra Matthei). A čo mal Matúš spoločné so Slovákmi? Pôvodom bol Maďar, ale vedel sa dohovoriť viacerými jazykmi, miestny nevynímajúc. Potreboval to, lebo Slováci boli súčasťou jeho aparátu.

Rozhovor s Vlastimilom Háblom si vypočujte v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.

https://standard.sk/podcast/matus-cak-pan-vahu-a-tatier/
  |  

Zomrel hudobný skladateľ Svetozár Štúr

Hudba mimoriadne aktívneho skladateľa umocnila mnoho inscenácií ako Bockerer, Slečna Júlia, Krvavá svadba, Hry o letnom byte, Caligula, Herodes a Herodias.

Vo veku 70 rokov zomrel v piatok hudobný skladateľ a dirigent Svetozár Štúr. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková.

Tvorba a pôsobenie Štúra bolo úzko späté s SND. "Na Vysokej škole múzických umení si preludoval na klavíri, keď do miestnosti vošiel profesor Budský. Hudobná improvizácia, ktorú začul, ho inšpirovala a oslovil študenta, aby skomponoval scénickú hudbu k pamätnej Saroyanovej inscenácii Čas tvojho žitia. V SND sa postavil aj za dirigentský pult, dirigoval napríklad opery Nabucco i večer zložený z dvoch titulov Komedianti a Sedliacka česť," spresnila Pažítková.

Štúr bol mimoriadne aktívny ako skladateľ. Jeho hudba umocnila mnoho inscenácií ako Bockerer, Slečna Júlia, Krvavá svadba, Hry o letnom byte, Caligula, Herodes a Herodias, Divá kačka, Divadelná komédia, Čertice. Jednou z posledných bola pre činohru SND jeho hudba k inscenácii Ideálny manžel (2003). Spolupracoval s mnohými režisérmi, Milošom Pietorom, Pavlom Hasprom, Ľubomírom Vajdičkom, Emilom Horváthom i ďalšími.              

Svetozár Štúr sa narodil 21. februára 1951 v Bratislave. Pochádzal z významnej štúrovskej rodiny, jeho prapradedom bol Samuel Štúr, brat Ľudovíta Štúra. Jeho otec Svetozár Štúr bol renomovaný publicista, novinár, mama divadelná vedkyňa Nella Štúrová.

Vyštudoval hru na klavíri, kompozíciu a dirigovanie na bratislavskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení, kde bol poslucháčom hudobného skladateľa Jána Cikkera a dirigenta Ladislava Slováka. Pôsobil v umeleckých súboroch Lúčnica, SĽUK, spolupracoval s Československým rozhlasom i Slovenskou filharmóniou. Jeho hudba znie v desiatkach filmov, dokumentov, televíznych inscenáciách i seriáloch. Svojou hudbou sa podpísal pod vyše sto projektov.

(tasr, joh)

  |  

Stretnutie najmocnejších v SIS: Šlo o moju iniciatívu, vraví premiér

O Pčolinskom ani iných sme na schôdzke nehovorili, tvrdí premiér Eduard Heger. Podobné stretnutie sa podľa neho môže zopakovať.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) odmieta špekulácie, že by sa pondelkové (17. 5.) rokovanie najvyšších ústavných činiteľov a ďalších vysokopostavených predstaviteľov štátu na pôde Slovenskej informačnej služby (SIS) týkalo jej obvineného bývalého šéfa Vladimíra Pčolinského či iných vyšetrovaných živých prípadov.

Vláda podľa premiéra presadzuje zákonnosť, spravodlivosť a poriadok. "Držíme sa kréda, ktoré sme občanom sľúbili, že pred zákonom sme si všetci rovní a pre nikoho neplatia žiadne výnimky. Presne v tomto duchu a s týmto cieľom sa na pôde SIS uskutočnilo pondelkové pracovné stretnutie," skonštatoval.

Stretnutie sa podľa jeho slov uskutočnilo z jeho iniciatívy, aby sa predstavitelia štátu oboznámili s podrobnosťami o určitých spravodajských informáciách. Heger nevylučuje takéto pracovné stretnutia aj v budúcnosti.

Denník N vo štvrtok informoval, že spolu s Hegerom sa na stretnutí v SIS zišli nový riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Boris Kollár, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister vnútra Roman Mikulec, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.

Denník N uviedol, že Heger schôdzu zvolal, pretože dostal zo SIS informácie o zmanipulovanom vyšetrovaní. To by podporovalo teóriu strany Sme rodina, ktorá tvrdí, že Pčolinský je obeťou mocensko-spravodajských hier. Zatknúť ho mali pre jeho odhalenie z prostredia polície.

„Predmetom stretnutia nebol prípad bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a ani žiadne iné ‚živé‘ prípady, ktoré dnes riešia orgány činné v trestnom konaní,“ povedal hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej.

Na stretnutí na pôde SIS sa malo zúčastniť približne desať ľudí vrátane najvyšších ústavných činiteľov. Opozícia žiada vysvetliť toto "tajné stretnutie". Strana Smer-SD chce iniciovať aj mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR, na ktorej by mal premiér vysvetliť stretnutie predstaviteľov štátu v SIS. Smer-SD hovorí o rozklade právneho a demokratického štátu i o ovplyvňovaní vyšetrovania viacerých káuz.

(tasr, est)

  |  

Medzi Izraelom a Hamasom začalo platiť prímerie. V Gaze sa ozývala oslavná streľba

V piatok o 01.00 h SELČ začalo platiť dlho očakávané zastavenie paľby medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy. Informovala o tom agentúra AFP. Ako uvádza AFP, v uliciach mesta Gaza bolo bezprostredne po začiatku prímeria počuť iba oslavnú streľbu, pričom Hamas nevystrelil na židovský štát žiadnu raketu.

Úrad predsedu izraelskej vlády Benjamina Netanjahua vo štvrtok večer potvrdil, že tamojší bezpečnostný kabinet jednomyseľne schválil prímerie v Gaze. Vo vyhlásení úradu sa uvádza, že ministri súhlasili s "prijatím egyptskej iniciatívy" a vyhlásením dvojstranného prímeria bez akýchkoľvek podmienok. Uzavretie dohody potvrdil aj Hamas.

Vyhlásenie prímeria medzi Izraelom a Hamasom medzitým privítali USA aj Británia. Prezident Spojených štátov Joe Biden zároveň prisľúbil pásmu Gazy humanitárnu pomoc i asistenciu pri obnove tohto regiónu. Uviedol, že pomoc na obnovu Gazy bude poskytnutá v spolupráci s palestínskou samosprávou, a nie s Hamasom, ktorý USA označujú za teroristickú organizáciu.

Agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje oznámila, že Egypt vyšle za účelom monitorovania prímeria do Tel Avivu a na palestínske územia dve bezpečnostné delegácie.

Situácia na hraniciach medzi Izraelom a palestínskou enklávou sa prudko vyhrotila začiatkom mája. Zrážky medzi palestínskymi moslimami a izraelskou políciou, ktoré vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme, prerástli do vojenského konfliktu.

Podľa najnovších informácií bolo v Izraeli zabitých 12 ľudí, viac ako 50 utrpelo ťažké zranenia. Počet Palestínčanov zabitých pri odvetných izraelských náletoch a ostreľovaní dosiahol 233, vrátane 65 maloletých. Zranených bolo asi 1 900 ľudí.

(tasr)

  |  

Kolíková chce nahradiť Remišovú. Tá hovorí o intrigách, prechádza do útoku

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že strana Za ľudí, ktorej je podpredsedníčkou, by mala čo najskôr voliť nového predsedu. Predsedníčka strany Veronika Remišová to opatrne odmieta. V najrozdelenejšej vládnej strane naplno prepukol mocenský boj.

Podľa Márie Kolíkovej by bolo vhodné zvolať čo najskôr snem, na ktorom by sa volil nový predseda strany. Pre TASR tiež Kolíková uviedla, že otázka o tom, či by kandidovala za šéfku Za ľudí, je predčasná. Zvolanie snemu podporujú aj niektorí poslanci Za ľudí, medzi nimi Vladimíra Marcinková či Tomáš Lehotský, u ktorého stratila predsedníčka Veronika Remišová dôveru.

Tomáš Lehotský, kandidát strany na podpredsedu parlamentu po Jurajovi Šeligovi, pre Sme tvrdí, že je čas zmeniť vedenie strany, Remišovej vytýka to isté, čo písal aj denník Sme, priznal sa, že sa slabo zastala ministerky Kolíkovej, keď čelila odvolávaniu a že strana pod jej vedením nemala počas krízy jasnú líniu.

Remišová to považuje za intrigy a pokus cez mediálny tlak zmeniť pomery v strane: "Doposiaľ som však v politike ani nikde inde nezažila, že za absolútnu podporu sa niekto odvďačí intrigami, manipulatívnym šírením nepravdivých informácií a vynášaním dôverných rozhovorov vedenia strany do médií," povedala.

Zdá sa, že vo vedení strany nie je nateraz jasná väčšina za Remišovú, ani za Kolíkovú. Na včerajšom zasadnutí predsedníctva, o ktorom hovoril aj poslanec Lehotský, totiž nedošlo k hlasovaniu o žiadnom návrhu. Keďže Kolíková s Lehotským tlačia na rýchly snem keďže o jeho zvolaní môže rozhodnúť predsedníctvo alebo päť krajských organizácii strany, zdá sa, že väčšinu na predsedníctve zatiaľ nemajú.

Viacerí poslanci a poslankyne vyčkávajú, príkladom je Jana Žitňanská, šéfka poslaneckého klubu a podpredsedníčka strany, ktorá nechce komentovať vnútrostranícke záležitosti.

Kolíková sa v strane opiera nielen o poslanca Lehotského, ale tiež Vladimíra Ledeckého, ktorý po vládnej kríze odišiel z postu štátneho tajomníka u Remišovej, a jeho dcéry Vladimíry Marcinkovej.

Remišová bude dnes v diskusnej relácii v televízii Joj, uvidíme, očakáva sa, že bude reagovať aj na vývoj v strane.

Prečo chce vlastne ministerka Kolíková rýchly snem? "Myslím si, že s ohľadom na situáciu, v akej sa strana nachádza, by sme to mali urobiť," reagovala Kolíková na otázku TASR, či by podporila zvolanie snemu, na ktorom by sa volil nový predseda strany. Snem by mal byť podľa nej čo najskôr, "pretože by to pomohlo k stabilite a jednote strany". Ministerka nechcela komentovať, či Remišová plní funkciu líderky dostatočne. "Toto sú otázky, pri ktorých je na mieste, aby sme diskutovali vo vnútri strany," reagovala.

Lehotský pre TASR uviedol, že vládna kríza, ako aj odvolávanie ministerky Kolíkovej v parlamente ho utvrdili v tom, že chce, aby bol na mieste lídra Za ľudí niekto iný. Podľa svojich slov netuší, či chce za šéfku strany kandidovať Kolíková. Lehotský nemá záujem sa o túto funkciu uchádzať.

"Potrebujeme v strane spraviť vnútornú súťaž o to, s akou víziou sa bude strana ďalej uberať a uchádzať o priazeň voličov. Leadership, ktorý strane ponúka predsedníčka Veronika Remišová, sa mi vzhľadom na preferencie a aktuálnu vypätú politickú situáciu ukazuje ako nedostatočný," skonštatovala Marcinková s tým, že v demokratickej strane nie je nič neštandardné na tom, že členovia volajú po sneme v čase, keď by strana mohla v politickej konkurencii rásť výraznejšie. Pripustila, že jedným z legitímnych riešení je zmena lídra. Zatiaľ podľa vlastných slov nevie, kto by sa prihlásil do súťaže. Ak by tak urobila Kolíková, bola by rada. O poste predsedníčky Marcinková neuvažuje, uchádzala by sa však o post v predsedníctve strany.

Strana podľa Žitňanskej diskutuje o svojej budúcnosti, no nechce to komentovať. "Myslím si, že veci, ktoré si chceme vydiskutovať, si vydiskutujeme vo vnútri," uviedla pre TASR.

Remišová je šéfkou strany od augusta 2020, keď v súboji o kreslo predsedu porazila poslanca Miroslava Kollára. Ten už zo strany odišiel a okrem neho Za ľudí opustili aj poslanec Tomáš Valášek a exposlankyňa Andrea Letanovská.

(tasr, fed)