Preskočiť na obsah
  |  

Jaroslav Haščák sa po rokoch vracia do vrcholového vedenia Penty

Spoluzakladateľ investičnej skupiny Penta Jaroslav Haščák sa po necelých štyroch rokoch vracia do vrcholového vedenia spoločnosti.

S účinnosťou od 1. októbra tohto roka sa opäť plnohodnotne zapojí do práce v Investičnej komisii, Executive Boarde, ako aj do riadenia firemného portfólia skupiny Penta, informovala v piatok spoločnosť.

"Tento krok nasleduje po nedávnom rozhodnutí Krajskej prokuratúry SR v Bratislave, ktorá zbavila Jaroslava Haščáka obvinenia v kauze Gorila, vzneseného v novembri 2022," priblížila firma.

Spoluzakladateľ by mal v ďalšom období venovať pozornosť najmä kľúčovým strategickým otázkam, ktoré sa týkajú možností expanzie spoločností ako Dr. Max, Fortuna Entertainment Group a Penta Hospitals International na nové trhy.

Skupina zároveň uviedla, že vlastnícka štruktúra na úrovni Penta Investments Group Limited Cyprus a s ňou spojené hlasovacie práva či ekonomické benefity zostávajú nezmenené.

Penta je stredoeurópska investičná skupina, ktorá bola založená v roku 1994. Pôsobí hlavne v zdravotníctve, vo finančných službách, v maloobchode, realitnom developmente a v médiách. Jej portfóliové spoločnosti zamestnávajú viac ako 50-tisíc ľudí, pričom v minulom roku dosiahla hodnota aktív skupiny 15 miliárd eur.

Penta pôsobí vo viac ako desiatich krajinách Európy a má svoje zastúpenie v Bratislave, Prahe a vo Varšave.

(tasr)

  |  

Írsko udelilo Facebooku pokutu 91 miliónov eur

Dôvodom, ktorý uviedla Komisia pre ochranu údajov (Data Protection Commission, DPC), bolo neúmyselné uloženie hesiel niektorých používateľov bez ochrany alebo šifrovania. Ide tak o záver päťročného vyšetrovania, píše agentúra Reuters.

Vyšetrovanie sa začalo v apríli 2019 po tom, čo spoločnosť Meta ako vlastník platformy Facebook oznámila írskej DPC, že neúmyselne uložila určité heslá používateľov sociálnych médií vo svojich interných systémoch ako „obyčajný text“, bez kryptografickej ochrany alebo šifrovania.

DPC zistila štyri porušenia všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR) v Európskej únii (EÚ).

Meta incident verejne priznala a vo vyhlásení uviedla, že v rámci rutinnej bezpečnostnej kontroly v roku 2019 zistila, že podskupina hesiel používateľov Facebooku bola dočasne zaznamenaná v čitateľnom formáte v rámci jej interných dátových systémov.

Spoločnosť podnikla okamžité kroky na opravu chyby po tom, ako ju identifikovala. Podľa jej zistení neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by boli heslá zneužité. Aj DPC poznamenala, že heslá neboli sprístupnené externým stranám.

DPC v júni predložila návrh rozhodnutia o pokute európskym dozorným orgánom na ochranu údajov a ďalším úradom, a tie nevzniesli žiadne námietky.

Rozhodnutie írskych komisárov pre ochranu údajov bolo oznámené spoločnosti Meta.

„Všeobecne sa uznáva, že používateľské heslá by sa nemali uchovávať v otvorenom texte vzhľadom na riziká zneužitia,“ uviedol vo vyhlásení Graham Doyle, predstaviteľ DPC v Írsku.

Meta konštruktívne spolupracovala s DPC počas celého vyšetrovania, dodal hovorca v piatok.

DPC je hlavným regulátorom EÚ pre väčšinu popredných internetových firiem z USA vzhľadom na to, že si za svoje európske sídlo zvolili Írsko.

Spoločnosť Meta doteraz dostala v EÚ pokuty v celkovej výške 2,5 miliardy eur za porušenie všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov zavedeného v roku 2018 vrátane rekordnej pokuty 1,2 miliardy eur v roku 2023, proti ktorej sa Meta odvolala.

(tasr)

  |  

Hlina si dal na notebook nálepku tradičnej rodiny. Gašpar ho napomenul

Poslanec parlamentu Alojz Hlina (SaS) vystavil pri rečníckom pulte súkromný notebook, na ktorom bola nálepka kríža a dvoch rodičov s dvomi deťmi.

Nálepku štyroch osôb označil poslanec SaS Hlina pojmom tradičná rodina. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) dal Hlinovi príležitosť notebook zložiť, tak, aby ho nebolo vidno. Hlina ho ale na rečníckom pulte ponechal. Poslanec SaS tým porušil rokovací poriadok, keďže do Národnej rady priniesol vizuálnu pomôcku.

Predsedajúci schôdze Gašpar ďalej dodal, že ide o prvé porušenie rokovacieho poriadku a v prípade ďalších porušení bude Hlina z rokovacej sály vykázaný tak ako Lucia Plaváková (PS) v stredu. Tá mala podľa Gašpara porušiť rokovací poriadok trikrát.

(lh)

  |  

Galant: Izrael bude stupňovať útoky na Hizballáh, kým na severe nebude bezpečne

Izraelský minister obrany sa prihovoril Obranným silám Izraela (IDF) vo videoposolstve z mesta Safed, ktoré sa v posledných dňoch stalo terčom útokov šíitskeho militantného hnutia, ktoré pôsobí na juhu Libanonu.

„V uplynulom roku a najmä v posledných týždňoch tvrdo zasahujeme Hizballáh,“ povedal Joav Galant vo videu.

„V tomto úsilí budeme pokračovať a zintenzívnime ho – plánujeme zabezpečiť bezpečnosť v meste na severe a bezpečne vrátiť domov tých, ktorí sa evakuovali,“ citoval ministrovo vyhlásenie spravodajský portál Times of Israel.

Útoky, ktoré Izrael spustil minulý týždeň, si vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch. Okrem toho za uplynulých 72 hodín odišlo z Libanonu do Sýrie viac ako 30-tisíc ľudí, prevažne Sýrčanov. Informoval o tom v piatok Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, ktorý citovala agentúra Reuters.

Z uvedeného počtu bolo asi 80 percent Sýrčanov a 20 percent Libanončanov, povedal na tlačovej konferencii predstaviteľ UNHCR v Sýrii Gonzalo Vargas Llosa. Dodal, že približne polovicu utečencov tvoria deti a mladiství. Z Libanonu podľa neho odišlo viac žien ako mužov.

„Odchádzajú z krajiny, v ktorej prebieha vojna, do krajiny, ktorou už 13 rokov zmieta konflikt,“ čo je mimoriadne ťažká voľba, konštatoval Vargas Llosa. „Koľko ďalších ľudí tak urobí, uvidíme v najbližších dňoch,“ uzavrel.

(tasr, sab)

  |  

Maďarská veľvyslankyňa pri OSN dostala srbské vyznamenanie za postoj k Srebrenici

Prezident Aleksandar Vučić vyznamenal diplomatku Zsuzsannu Horváthovú za hlasovanie proti rezolúcii, ktorou si Organizácia spojených národov pripomína obete genocídy v bosniansko-srbskej Srebrenici z roku 1995, informoval portál Telex.hu.

Vučić udelil Horváthovej Rad srbskej vlajky 1. stupňa vo štvrtok v rámci 79. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V príspevku na Instagrame prezident poďakoval Maďarsku za to, že „vie, ako počúvať, chápať a podporovať právo srbského ľudu na slobodu, nezávislosť a spravodlivosť“.

Len pár dní predtým oznámil, že vyznamená tých, ktorí sa v máji postavili „na stranu Srbska“ v otázke medzinárodnej pripomienky genocídy na pozadí vojny v bývalej Juhoslávii.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó 15. mája na stretnutí s prezidentom Republiky srbskej Miloradom Dodikom v Budapešti povedal, že Maďarsko bude hlasovať proti uvedenej rezolúcii OSN, a ako dôvod uviedol, že by mohla mať za následok nárast napätia na Balkáne.

Rezolúciu OSN, podporovanú bosnianskymi politikmi v Bosne a Hercegovine, niekoľkými európskymi krajinami a USA, ktorá vzišla z dielne Nemecka a Rwandy, a ktorá navrhovala vyhlásiť 11. júl za medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici, napokon schválili aj napriek maďarskému odmietnutiu, poznamenal Telex.hu. Slovensko sa pri tomto hlasovaní zdržalo.

Masová vražda vyše 8 300 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov sa stala začiatkom júla 1995 počas úteku etnických Bosniakov do mesta Tuzla pred Vojskammi Republiky Srbskej pod vedením generála Ratka Mladića.

(tasr)

  |  

V Česku sa začalo druhé kolo volieb do Senátu

Voliči posunú do hornej komory parlamentu tretinu senátorov, pričom päť kandidátov vyhralo už v prvom kole. O mandát zabojuje až 19 kandidátov opozičného hnutia ANO, ide o najvyšší počet finalistov z prvého kola.

Hnutie expremiéra Andreja Babiša minulý týždeň zvíťazilo v krajských voľbách až v desiatich zo 14 krajov. Portál iDnes pripomína, že ak získa najvyšší počet senátnych kresiel, pôjde už o tretí triumf hnutia – po krajských voľbách i voľbách do europarlamentu.

Druhý najväčší počet finalistov má Občianska demokratická strana (ODS) premiéra Petra Fialu, ktorú bude v druhom kole zastupovať deväť kandidátov. Za hnutie Starostovia a nezávislí (STAN) o Senát zabojuje šesť kandidátov. Po dvoch zástupcoch majú strany TOP09, Strana priamej demokracie (SPD), Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM), SEN21 a hnutie Prísaha. Do druhého kola taktiež postúpil jeden zástupca Pirátov a jeden nezávislý kandidát.

Akokoľvek však voľby do Senátu dopadnú, už dnes je isté, že strany súčasnej vládnej koalície si v 81-člennej hornej komore českého parlamentu udržia väčšinu. Vládnucej päťkoalícii k tomu stačilo znovuzvolenie senátora Jiřího Čuneka (KDU-ČSL), ktorý svoj mandát obhájil už v prvom kole.

Voliť sa bude v tradičnom čase počas piatka a soboty. V piatok sa volebné miestnosti otvorili o 14.00 h, uzatvoria sa o 22.00 h a voľby budú pokračovať v sobotu od 8.00 do 14.00 h. Zúčastniť sa na nich môže 2,24 milióna oprávnených voličov v príslušných volebných obvodoch, pripomína televízia ČT24.

(tasr)