Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SR sa zdržala pri hlasovaní o rezolúcii OSN k Srebrenici

Slovenská republika sa zdržala pri hlasovaní o rezolúcii OSN k Srebrenici. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR to odôvodnilo potrebou zachovania stability na západnom Balkáne.

Uviedlo to vo svojom stanovisku s tým, že prijatie rezolúcie bez plnej zhody členských štátov OSN je historickým precedensom.

"Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku," skonštatoval šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD). Rezolúcia bude mať podľa jeho slov v aktuálnej situácii negatívny dopad.

Ministerstvo zároveň skritizovalo, že iniciatíve nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v regióne, a najmä v krajine, kde ku genocíde došlo. "V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande," podotklo v stanovisku.

Rezort zároveň deklaroval, že SR je vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Plne podľa svojho stanoviska rešpektuje Chartu OSN aj verdikty dvoch medzinárodných súdov, ktoré potvrdili spáchanie genocídy. Podporuje tiež dôstojné pripomínanie si obetí.

Víta aj európsku integráciu štátov západného Balkánu. Považuje za správne rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania Európskej Únie (EÚ) s Bosnou a Hercegovinou. Rezolúcia však podľa šéfa slovenskej diplomacie neprispieva k zmierňovaniu napätia na západnom Balkáne ani k podpore jeho smerovania do EÚ.

Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok schválilo rezolúciu o vyhlásení 11. júla ako medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995. Návrh vyvolal kritiku Srbska a v radoch bosnianskych Srbov, informovala o tom TASR podľa agentúr AP a AFP.

(tasr)

Minúta  |  

VZ OSN schválilo medzinárodný deň na pamiatku genocídy v Srebrenici

VZ OSN vo štvrtok schválilo rezolúciu o vyhlásení 11. júla ako medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995. Návrh vyvolal kritiku Srbska a v radoch bosnianskych Srbov.

Za návrh predložený Nemeckom a Rwandou hlasovalo 84 členských krajín. Proti ich bolo 19 a 68 sa hlasovania zdržalo.

Srbský prezident Aleksandar Vučič vo štvrtok upozornil, že schválenie tejto rezolúcie otvorí staré rany a vytvorí totálny politický zmätok.

Vraždenie v Srebrenici bolo vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.

Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8-tisíc bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Putin podpísal dekrét umožňujúci zhabanie amerického majetku

Vladimir Putin podpísal vo štvrtok výnos, ktorý umožní zhabanie majetku patriaceho USA, ich občanom a firmám. Cieľom je kompenzácia pre subjekty, ktoré zasiahnu západné sankcie voči Moskve.

Od vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu z februára 2022 zmrazil Západ ruské finančné aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, prevažne rezervy centrálnej banky. Americký Kongres prijal minulý mesiac zákon, ktorý prezidentovi Joeovi Bidenovi umožní použiť zmrazené ruské aktíva v USA na osobitný fond pre podporu Ukrajiny.

Ruský dekrét stanovuje, že ruské firmy, organizácie a jednotlivci, ktorých sa dotknú sankcie, budú mať právo požiadať o odškodnenie ruskú vládu. Táto kompenzácia by mala byť vo forme Američanmi vlastnených aktív v Rusku. Patria sem nehnuteľnosti, firmy, bankové účty či akcie.

Z Ruska od začiatku vojny na Ukrajine odišli mnohé západné spoločnosti. Tým, ktoré v krajine naďalej pôsobia alebo ešte nedokončili predaj svojich tamojších aktivít, by teraz mohlo hroziť skonfiškovanie tohto majetku, približuje AFP.

Moskva a západné metropoly sa v súvislosti so zmrazeným majetkom navzájom obviňujú z krádeží. Rusko nariadilo prevod viacerých západných podnikov pod "dočasnú" štátnu kontrolu, čo západné lídri a firmy odsúdili ako znárodnenie. V Európe, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, rastie tlak v súvislosti s tým, ako ich využiť na podporu Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident bosnianskych Srbov odmieta, že masaker v Srebrenici bol genocídou

Prezident Bosny a Herzegoviny Milorad Dodik vo štvrtok odmietol, že masaker v Srebrenici bol genocídou. Sporný incident sa odohral v roku 1995 a zomreli pri ňom tisícky mužov a chlapcov.

"V Srebrenici sa neodohrala žiadna genocída," vyhlásil Dodik počas tlačovej konferencie v Srebrenici pred hlasovaním o rezolúcii Valného zhromaždenie OSN. V prípade schválenia by ustanovila 11. júl za medzinárodný deň pripomenutia si genocídy v Srebrenici. Návrh rezolúcie predložili Nemecko a Rwanda, 193-členné Valné zhromaždenie OSN o ňom má hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno miestneho času.

Rezolúcia vyvolala prudký odpor prezidenta bosnianskych Srbov Dodika aj populistického prezidenta susedného Srbska Aleksandara Vučiča, hoci nespomína ani srbský ľud, ani kolektívnu zodpovednosť. Dodik napriek tomu v prípade jej schválenia v stredu pohrozil odtrhnutím územia obývaného bosnianskymi Srbmi od Bosny a Hercegoviny, uvádza AP.

Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.

Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8-tisíc bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".

(tasr)

Minúta  |  

Izrael varoval pred následkami vo vzťahoch so štátmi, ktoré uznajú Palestínu

Izrael varoval pred následkami vo vzťahoch so štátmi, ktoré uznajú Palestínu. Hovoril o tom, že to bude mať vážne dôsledky. Odkaz smeroval do Írska, Nórska či Španielska. Po predvolaní ich veľvyslancov to uviedol vo štvrtok izraelský rezort diplomacie.

Ministerstvo oznámilo, že veľvyslancom týchto troch krajín vyjadrilo "pokarhanie" za rozhodnutie ich vlád. Ukázali im tiež video zachytávajúve, ako militanti hnutia Hamas unášajú päť vojačiek počas útoku na Izrael zo 7. októbra minulého roka, ktorý vyvolal súčasnú vojnu s Hamasom v Pásme Gazy.

"Zvrátené rozhodnutie vašich vlád je odmenou pre Hamas. Hamas vám gratuluje," citovalo ministerstvo slová svojho predstaviteľa adresované ambasádorom.

Írsko, Nórsko a Španielsko v stredu oznámili, že 28. mája oficiálne uznajú Palestínu ako štát. Uviedli tiež, že dúfajú, že podobne budú postupovať aj ďalšie západné krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Alternatívu pre Nemecko vylúčili z europarlamentnej frakcie Identita a demokracia

Národno-konzervatívna politická skupina Identita a demokracia (ID) v Európskom parlamente (EP) vo štvrtok rozhodla o vylúčení politickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) zo svojich radov.

"ID už nechce byť spájaná s incidentmi, do ktorých je zapletený Maximilian Krah, líder strany (AfD) pre voľby do EP," uviedla frakcia vo vyhlásení. Vylúčení však majú byť všetci deviati členovia tejto nemeckej strany.

V priebehu dňa sa už objavili informácie, že predseda ID Marco Zanni požiadal o vylúčenie strany AfD z tejto politickej skupiny v EP. ID k tomuto kroku pristúpila po sérii incidentov, ktoré zahŕňali europoslanca Maximiliana Kraha a následne aj celú nemeckú delegáciu vo frakcii.

AfD v stredu zakázala Krahovi verejne vystupovať na podujatiach spojených s nadchádzajúcimi voľbami do EP v dôsledku škandálov spojených s jeho osobou. Sám na sociálnej sieti X oznámil, že končí aj v predsedníctve tejto strany.

Krah si v uplynulých týždňoch získal veľkú pozornosť, keď v rozhovore pre talianske noviny La Repubblica relativizoval zločiny jednotiek SS nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Nemecké úrady tiež nedávno začali vyšetrovať Krahovho asistenta Jiana G. pre podozrenia zo špionáže pre Čínu. Podľa nemeckej generálnej prokuratúry sledoval aktivity čínskej opozície v Nemecku, odovzdával informácie z Európskeho parlamentu čínskemu ministerstvu štátnej bezpečnosti a pôsobil aj ako agent tajnej služby.

Europoslanec svojho asistenta po zatknutí prepustil. AfD bola už predtým terčom kritiky nemeckej vlády aj opozície za svoje pozitívne postoje k Rusku v súvislosti s inou kauzou.

ID popri vylúčenej Alternatíve pre Nemecko pozostáva zo strán, ako sú francúzske Národné zhromaždenie Marine Le Penovej, Liga Mattea Salviniho, holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa alebo Slobodná strana Rakúska.

Vylúčenie AfD môže pomerne výrazne ochromiť spoločný postup národno-konzervatívnych síl po júnových európskych voľbách, ktoré by podľa viacerých prognóz mali patriť práve takýmto subjektom.

(tod/tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.