5. októbra 2024 | 9:29

Minúta | 5. októbra 2024 | 9:29

Český vládny deficit je vyšší ako ten za covidu

Daniel Bárta, analytik Národnej rozpočtovej rady povedal, že hoci sa česká debata sústreďuje najmä na hotovostný výsledok štátneho rozpočtu, deficit centrálnej vlády za daný rok je trochu iný príbeh.

Podľa Eurostatu bol deficit českej centrálnej vlády v minulom roku takmer o 236 miliónov eur vyšší ako nominálny deficit štátneho rozpočtu, ktorý oficiálne vykázal kabinet Petra Fialu (ODS). Dôvodom je okrem iného to, že Eurostat započítava štátne prostriedky a zároveň sa prepočítal výber dane z príjmov právnických osôb.

Počas druhého cyklu overovania notifikácií Eurostat opravil pôvodné údaje a potvrdil zhoršenie výsledku českého verejného rozpočtu za minulý rok o ďalších 74 miliónov eur. Štatistický úrad Európskej únie tak v skutočnosti výrazne zhoršil vlaňajšie hospodárenie štátu.

Michal Skořepa, analytik Českej sporiteľne a predseda Výboru pre rozpočtové prognózy vysvetlil, že v týchto tzv. aktualizovaných číslach sú rôzne revízie. „Korekcie konkrétne vo výbere dane z príjmov právnických osôb sú spôsobené tým, že k úplnému zúčtovaniu zaplatených preddavkov a skutočných daňových povinností za predchádzajúci rok dochádza až v priebehu leta a jesene bežného roka. Preto na jar daného roka daňová správa ešte nepozná celkovú skutočnú výšku daňových príjmov pripadajúcich na predchádzajúci rok. Dane zo zisku prešli v posledných dvoch rokoch pomerne veľkými výkyvmi, takže veľké úpravy jarných odhadov na jeseň sú celkom pochopiteľné,“ povedal Skořepa.

Podľa nových údajov bolo saldo hospodárenia Fialovej vlády v roku 2023 zhruba o dve miliardy vyššie ako saldo Babišovej vlády v prvom roku 2020. „Tu je však potrebné pripomenúť, že medzičasom prudko vzrástla cenová hladina v českej ekonomike a mierne sa zvýšil aj výkon ekonomiky. Vplyvu týchto zmien sa môžeme zbaviť, ak sa namiesto jednoduchého deficitu pozrieme na podiel deficitu na HDP: deficit v roku 2020 predstavoval takmer 6 percent zatiaľ čo vlani to bolo necelých 5 percent,“ dodal Skořepa.

„Kým v decembri svietilo v štátnej pokladnici -288,5 miliardy eur, deficit ústrednej vlády na rok 2023 je -346,9 miliardy eur. Oba údaje sú samozrejme správne,“ povedal Bárta.

(mja)

5. októbra 2024 | 6:12

Minúta | 5. októbra 2024 | 6:12

USA neobnovia právny štatút pre státisíce migrantov

Imigrácia je i hlavnou témou prezidentských volieb, ktoré sa budú konať 5. novembra a v ktorých sa proti sebe postavia demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena neobnoví program dočasného humanitárneho vstupu pre státisíce migrantov s americkými sponzormi, ktorí prišli do krajiny v uplynulých rokoch, oznámilo v piatok ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť.

Od októbra 2022 letecky vstúpilo do USA približne 530-tisíc migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely. Dostali dvojročné granty v rámci programu "podmienky", ktorého platnosť sa začne končiť v najbližších týždňoch. Mnohí z týchto migrantov však môžu zostať v krajine v rámci iných programov.

Bidenova administratíva odštartovala túto iniciatívu ako spôsob, ktorým sa poskytne migrantom možnosť legálneho vstupu do Spojených štátov, čím sa zníži počet nelegálnych prekročení americko-mexických hraníc.

Počas Bidenovho mandátu v Bielom dome bol prichytený rekordný počet migrantov, ktorí nezákonne prekročili hranice, ale v uplynulých mesiacoch ich počet prudko klesol, keďže Biden zaviedol nové hraničné obmedzenia.

Migranti bez povolenia zostať v USA „budú musieť opustiť Spojené štáty pred uplynutím povoleného obdobia podmienky alebo môžu byť zaradení do konania o vyhostení," povedala Ketudatová. Ďalšie podmienečné programy pre Ukrajincov a Afgancov boli predĺžené.

(tasr)

5. októbra 2024 | 3:59

Minúta | 5. októbra 2024 | 3:59

Trump si myslí, že Izrael by mal zasiahnuť iránske jadrové zariadenia

Trump, ktorý zvádza predvolebný súboj s demokratickou kandidátkou, viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou, sa k nedávnej eskalácii napätia na Blízkom východe vyjadril zatiaľ len okrajovo.

Republikánsky kandidát na post šéfa Bieleho domu Donald Trump v piatok vyhlásil, že Izrael by mal v reakcii na nedávny raketový útok islamskej republiky zaútočiť na iránske jadrové zariadenia.

Bývalý prezident v prejave na predvolebnom podujatí v Severnej Karolíne poukázal na otázku, ktorú tento týždeň položili demokratickému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi - o možnosti, že by sa židovský štát pri svojich útokoch zameral na iránsky jadrový program.

„Pýtali sa ho, čo si myslí o Iráne, či by udrel na Irán, a on na to: 'Pokiaľ nebudú zasiahnuté jadrové zariadenia.' Ale to je presne to, čo chcete zasiahnuť, nie?" povedal Trump na podujatí vo Fayetteville, neďaleko veľkej americkej vojenskej základne.

Biden dostal v stredu otázku, či by podporil údery na iránske jadrové zariadenia, a americký prezident novinárom odvetil: "Odpoveď je nie."

„Myslím si, že to pochopil zle," reagoval Trump na otázku jedného z účastníkov mítingu. „Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť? Domnievam sa totiž, že (iránske) jadrové zbrane predstavujú najväčšie riziko," dodal.

„Keď mu položili túto otázku, odpoveď mala znieť, že najprv treba zasiahnuť jadrové zariadenia a o zvyšok sa postaráme neskôr. Ak to chcú urobiť, tak to urobia, ale my zistíme, aké sú ich plány," vyhlásil Trump.

(tasr)

5. októbra 2024 | 2:03

Minúta | 5. októbra 2024 | 2:03

Sudca povolil, aby záznamy zo znásilňovania v kauze Pelicotová premietli verejne

Dominique Pelicot je obžalovaný, že takmer desať rokov opakovane podával svojej manželke sedatíva a omámenú ju potom on a desiatky ďalších mužov znásilňovali.

Sudca rozhodujúci v prípade Gisele Pelicotovej v piatok rozhodol, že verejnosti a novinárom v súdnej sieni umožní vidieť niektoré z videozáznamov znásilnení, ktoré si Pelicotovej manžel roky zhotovoval a archivoval.

Rozhodnutie sudcu Rogera Aratu znamená ohromujúci zvrat v prípade, ktorý otriasol Francúzskom. Došlo k nemu po dvojtýždňovej polemike, v ktorej novinári i právnici Pelicotovej argumentovali, že tieto videozáznamy sú kľúčové pre úplné pochopenie prípadu.

Pelicotová sa medzičasom stala symbolom boja proti sexuálnemu násiliu vo Francúzsku - okrem iného aj pre to, že trvala na tom, aby bol súdny proces verejný a rovnako žiadala aj zverejnenie videozáznamov. Jej právnik Stéphane Babonneau na margo toho uviedol, že podľa jeho mandantky je takýto "šok potrebný", aby potom „nikto nemohol tvrdiť, že si neuvedomil, že sa dopustil znásilnenia".

Podľa Pelicotovej advokáta Antoina Camusa súdom zverejnené videá úplne rozvracajú tézu o náhodnom znásilnení a ukazujú, že „v skutočnosti išlo o nenávisť k ženám".

Polícii sa nateraz v súvislosti s týmto prípadom podarilo zistiť 92 prípadov znásilnenia spáchaných 72 mužmi. Päťdesiat z nich bolo identifikovaných, obvinených a postavených pred súd spolu s Pelicotom, ktorý si zneužívanie svojej manželky nakrúcal.

(tasr)

4. októbra 2024 | 23:02

Minúta | 4. októbra 2024 | 23:02

Biden si nie je istý, či budú prezidentské voľby v USA pokojné

Americký prezident pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb

"Som si istý, že to bude slobodné a spravodlivé. Neviem, či to bude pokojné," povedal Joe Biden o nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách novinárom, keď sa vôbec prvýkrát počas svojho mandátu v piatok objavil v zasadacej miestnosti Bieleho domu vyhradenej na brífingy s novinármi.

Biden pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb. Podľa Bidena boli Trumpove slová "veľmi nebezpečné."

V súvislosti s prezidentskými voľbami Biden označil za pozoruhodné, že Trumpov kandidát na post videprezidenta J. D. Vance počas tohtotýždňovej debaty so svojím protikandidátom za demokratov Timom Walzom nepotvrdil, že akceptuje výsledok hlasovania a rozhodnutie voličov.

Biden sa vyjadril aj k aktuálnej situácii na Blízkom východe, pričom uviedol, že Spojené štáty sa snažia zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo, aby sa spoločnými silami zabránilo "vypuknutiu vojny naplno".

"Neverím, že dôjde k vojne. Myslím si, že sa jej môžeme vyhnúť," odpovedal novinárom v Bielom dome na otázku, do akej miery je presvedčený o tom, že vojnu v regióne možno odvrátiť. Biden súčasne priznal, že pokiaľ ide o odvrátenie rizika vojny, "je toho ešte veľa, čo musíme urobiť". "Ešte veľa," zdôraznil.

Podľa Bidena sa Izrael ešte nerozhodol, ako bude reagovať na iránsky útok s použitím balistických rakiet.
Dodal však, že na mieste Izraela by "zvážil iné možnosti" ako útoky na ropné náleziská v Iráne.

Agentúra AFP v tejto súvislosti podotkla, že Biden vo štvrtok priznal, že o tejto možnosti sa s Izraelom "diskutuje". Biden súčasne vylúčil, že by ovplyvňoval rozhodovanie Izraela. Uviedol, že jeho tím je v neustálom kontakte so svojimi izraelskými kolegami.

Pripomenul, že momentálne sú v Izraeli tzv. veľké sviatky, preto sa o reakcii na útoku Iránu "nerozhodnú okamžite….počkáme, kedy sa budú chcieť porozprávať".

Na otázku, či si myslí, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmieta diplomatické dohody v Pásme Gazy a Libanone s cieľom ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby, Biden reagoval tvrdením, že žiadna administratíva nepomohla Izraelu viac ako tá súčasná.

"Myslím, že by si to Bibi mal zapamätať," zdôraznil Biden použijúc známu Netanjahuovu prezývku. Či sa Netanjahu snaží ovplyvniť voľby v USA, Biden podľa vlastných slov nevie odhadnúť, dodala agentúra AP.

(tasr)

4. októbra 2024 | 22:01

Minúta | 4. októbra 2024 | 22:01

Izrael bol aj v piatok terčom intenzívneho ostreľovania z Libanonu

Vypálených bolo približne 180 delostreleckých granátov a rakiet

Útoky boli obzvlášť intenzívne podvečer. Nateraz nie sú žiadne správy o obetiach alebo materiálnych škodách. K viacerým z útokov na Izrael sa medzičasom prihlásila proiránska militantná formácia Hizballáh.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) na najmenej troch miestach na severe Izraela vypukli po dopade rakiet požiare, ktoré hasiči zlikvidovali. Podľa izraelskej armády mnoho rakiet zostrelila protivzdušná obrana, zvyšok dopadol na otvorené priestranstvá.

Izraelská armáda v piatok podvečer hlásila aj prienik dvoch podozrivých dronov, ktoré zneškodnilo izraelské letectvo. Izrael medzičasom pokračoval v útokoch na ciele v Libanone s cieľom oslabiť Iránom podporované milície a vyhnať ich z oblasti pri hranici s Izraelom.

Izraelskí vojaci, ktorí sa pokúšali preniknúť k pohraničnej libanonskej dedine Jarún, boli aj v piatok terčom útokov delostrelectva Hizballáhu. Delostreleckej paľbe boli vystavení aj izraelskí vojaci nachádzajúci sa v zóne Marún ar-Rás na libanonskej strane hranice.

Okrem toho izraelská armáda pokračovala v náletoch na juh Libanonu a južné predmestia Bejrútu, ktoré sú považované za baštu Hizballáhu. Medzi ciele zasiahnuté v Bejrúte patrili sklady zbraní, veliteľské miestnosti, základne tajných služieb Hizballáhu, sledovacie zariadenia a ďalšia infraštruktúra.

V južnom Libanone boli zasa zasiahnuté desiatky skladov zbraní Hizballáhu, buniek agentov, raketometov a budov využívaných touto skupinou.

(tasr)

4. októbra 2024 | 21:05

Minúta | 4. októbra 2024 | 21:05

Dvanástich aktivistov odsúdili v Bielorusku za vlaňajší útok dronom na letisku

Dovedna 12 osôb odsúdili v piatok v Minsku za pomoc pri spáchaní vlaňajšieho „teroristického činu", a síce útoku dronu na leteckú základňu Mačuliščy neďaleko Minsku, pri ktorom bolo poškodené ruské vojenské lietadlo A-50.

Odsúdeným uložili dvoj až 25-ročné tresty odňatia slobody. Oznámila to v bieloruská generálna prokuratúra.

Mestský súd v Minsku uznal obžalovaných za vinných z terorizmu, extrémizmu a ďalších závažných trestných činov. Bezprostredne nebolo známe koľkých z nich súdili v neprítomnosti.

Hlavný obžalovaný, Ukrajinec Nikolaj Švec, bol v neprítomnosti odsúdený na 25 rokov väzenia. Tento muž poskytol vlani v apríli bieloruskej štátnej televízii rozhovor, v ktorom podrobne opísal, ako zmienený útok plánoval. Podľa bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna bol však z väzby prepustený v júni v rámci väzenskej výmeny s Ukrajinou.

Bieloruskí protivládni aktivisti vo februári 2023 oznámili, že pri zmienenom útoku zničili pozorovacie lietadlo A-50.

Rusko aj Bielorusko najskôr ich tvrdenie označili za klamstvo a bieloruská štátna televízia dokonca zverejnila zábery údajne nepoškodeného stroja A-50. Približne o týždeň neskôr však Minsk informoval o tom, že v súvislosti s pokusom o sabotáž na zmienenom letisku Mačuliščy zadržal "teroristu" a jeho viac ako 20 komplicov.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, blízky spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina, vtedy z tejto akcie obviňoval ukrajinské bezpečnostné služby a americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA). Zároveň tvrdil, že zmienené lietadlo pri útoku "malým dronom" utrpelo len povrchové škody.

(tasr, dpa)

4. októbra 2024 | 20:51

Minúta | 4. októbra 2024 | 20:51

Izrael bol aj v piatok terčom intenzívneho ostreľovania z Libanonu

Sever Izraela bol v piatok opäť vystavený intenzívnemu ostreľovaniu z Libanonu, pričom vypálených približne 180 delostreleckých granátov a rakiet. Útoky boli obzvlášť intenzívne podvečer.

Nateraz nie sú žiadne správy o obetiach alebo materiálnych škodách. K viacerým z útokov na Izrael sa medzičasom prihlásila proiránska militantná formácia Hizballáh.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) na najmenej troch miestach na severe Izraela vypukli po dopade rakiet požiare, ktoré hasiči zlikvidovali.

Podľa izraelskej armády bolo mnoho rakiet zostrelených protivzdušnou obranou, zvyšok dopadol na otvorené priestranstvá.

Izraelská armáda v piatok podvečer hlásila aj prienik dvoch podozrivých dronov, ktoré zneškodnilo izraelské letectvo.

Izraelská armáda medzičasom pokračovala v útokoch na ciele v Libanone s cieľom oslabiť Iránom podporované milície a vyhnať ich z oblasti pri hranici s Izraelom.

Okrem toho izraelská armáda pokračovala v náletoch na juh Libanonu a južné predmestia Bejrútu, ktoré sú považované za baštu Hizballáhu.

Medzi ciele zasiahnuté v Bejrúte patrili sklady zbraní, veliteľské miestnosti, základne tajných služieb Hizballáhu, sledovacie zariadenia a ďalšia infraštruktúra.

V južnom Libanone boli zasa zasiahnuté desiatky skladov zbraní Hizballáhu, buniek agentov, raketometov a budov využívaných touto skupinou.

Izrael začal 23. septembra vojenskú operáciu s kódovým názvom Šípy severu, v ktorej rámci v Libanone útočí na vojenskú infraštruktúru Hizballáhu. Stanoveným cieľom je vytvoriť podmienky pre bezpečný návrat desaťtisícov ľudí do svojich domovov na severe Izraela. Pri útoku, ktorý Izrael podnikol 27. septembra, bol v Bejrúte zabitý i generálny tajomník Hizballáhu Hasan Nasralláh.

V noci na 1. októbra Izrael oznámil začiatok pozemnej operácie v pohraničných oblastiach južného Libanonu.

(tasr, dpa)

4. októbra 2024 | 20:18

Minúta | 4. októbra 2024 | 20:18

USA: Helene sa stala najničivejším hurikánom od čias Katriny

Hurikán Helene, ktorý koncom septembra zasiahol juhovýchod Spojených štátov, spôsobil na pevnine najviac škôd od hurikánu Katrina z roku 2005. Podľa najnovších údajov si vyžiadal najmenej 213 obetí,

Najvyšší počet úmrtí, najmenej 106, zaznamenali v najviac postihnutom štáte Severná Karolína. V Južnej Karolíne ich bolo 41, v Georgii 33, na Floride 20, v Tennessee 11 a vo Virgínii dvaja. Presný počet osôb považovaných za nezvestných nie je známy. Agentúra Reuters píše, že úrady predtým nahlásili stovky nezvestných, no ich počet sa postupne znižuje s tým, ako sa odstraňujú následky katastrofy a obnovuje sa mobilná komunikácia.

V postihnutých oblastiach prebiehajú rozsiahle práce na obnove zničenej a poškodenej infraštruktúry. Podľa najnovších údajov zostáva bez elektriny viac ako 740-tisíc obyvateľov v Severnej a Južnej Karolíne, Georgii, Virgínii a na Floride.

Mnohé cesty sú stále neprejazdné, čo komplikuje prácu záchranárom a dodávky pomoci. Do odstraňovania následkov je zapojená aj armáda.

V niektorých postihnutých regiónoch zostali obyvatelia prakticky bez pitnej vody. V okrese Buncombe County v Severnej Karolíne ju dostávajú v cisternách alebo vo fľašiach. V častiach Tennessee, kde boli poškodené čistiarne odpadových vôd a kanalizácia, úrady vyzvali občanov, aby šetrili vodou a pred použitím na pitie a varenie ju prevarili.

Minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas povedal, že proces obnovy po hurikáne Helene bude trvať roky a bude mimoriadne nákladný. Navyše sa očakáva, že v roku 2024 by USA mohol zasiahnuť ďalší hurikán. V tejto súvislosti Mayorkas uviedol, že federálna agentúra FEMA nemá zdroje na zvládnutie celej hurikánovej sezóny.

Americký prezident Joe Biden avizoval, že sa chystá požiadať Kongres o pridelenie dodatočných financií na odstránenie následkov hurikánu a pomoc postihnutým. Bude si to však vyžadovať zvolanie mimoriadneho rokovania, keďže Kongres do 12. novembra nezasadá.

Problémom bude aj uhradenie škôd poisťovňami. Agentúra Reuters odhadla, že len jeden z 200 súkromných domov v postihnutých oblastiach mal poistenie proti povodniam. Dôvodom je najmä skutočnosť, že federálny poistný program nezohľadňuje riziká záplav v dôsledku silných zrážok, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú v súvislosti so zmenou klímy. Ľudia, ktorých domy neboli poistené, budú nútení spoliehať sa na sieť federálnych programov alebo pomoc neziskových organizácií, napísal denník Washington Post.

(tasr, reuters, cnn, washington post)

4. októbra 2024 | 19:44

Minúta | 4. októbra 2024 | 19:44

Ruská „špionážna veľryba“ nebola v Nórsku zastrelená, podľahla zrejme infekcii

Veľryba bieluha známa aj pod menom Hvaldimir, ktorá žila pri nórskom pobreží a ktorej postroj podnietil špekulácie, že vykonáva špionáž, nebola zastrelená - ako tvrdili aktivisti za práva zvierat -, ale podľahla bakteriálnej infekcii.

Na základe výsledkov pitvy vykonanej v Nórskom veterinárnom inštitúte sa zistilo, že pravdepodobnou príčinou smrti veľryby bola bakteriálna infekcia – pravdepodobne v dôsledku rany v ústnom otvore, ktorú jej spôsobil cudzí predmet.

Polícia tento predmet už skôr opísala ako palicu dlhú asi 35 centimetrov a širokú tri centimetre, ktorá sa našla zakliesnená v ústnom otvore zvieraťa. Jeho žalúdok bol prázdny, uviedla polícia.

„Neexistujú žiadne zistenia z pitvy, ktoré by naznačovali, že veľryba bola zastrelená," zdôraznil vedúci policajnej sekcie pre Severné more a životné prostredie Amund Preede Revheim.

Dodal, že pitvu „sťažila skutočnosť, že mnohé orgány veľryby už boli v pokročilom štádiu rozkladu".

Sumarizoval, že vzhľadom na to, že nič nenasvedčuje protiprávnemu konaniu, nebol dôvod začať trestné vyšetrovanie smrti morského cicavca.

Bieluha si vyslúžila prezývku Hvaldimir, ktorá vznikla spojením slov hval (v nórčine znamenajúcom veľryba) a krstného mena Vladimir, odkazujúceho na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Prvýkrát ju spozorovali na severnom pobreží Nórska v roku 2019. Mala na sebe zvláštny tesný postroj, ktorý sa zdal byť prispôsobený pre kameru alebo zbraň, čo vyvolalo u nórskych odborníkov domnienku, že zviera prešlo v susednom Rusku špeciálnym výcvikom. Vo vnútri postroja, ktorý z veľryby sňali, sa navyše našiel nápis „Zariadenie Petrohradu".

Veľryba bola aj zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí, čo len posilnilo špekulácie, že bola vycvičená pre špionáž, a zrejme ušla z výbehu. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjadrila.

Hvaldimir sa podľa expertov dožil len 14 až 15 rokov, takže bol relatívne mladou bieluhou. Tieto veľryby sa totiž bežne dožívajú 40 až 60 rokov. V priebehu rokov Hvaldimira viackrát spozorovali pri nórskom a dokonca aj švédskom pobreží.

(tasr, ap)

4. októbra 2024 | 19:21

Minúta | 4. októbra 2024 | 19:21

Francúzska ľavica podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde

Parlament by o návrhu mal hlasovať 8. októbra, podľa médií má malú šancu na úspech.

Francúzska koalícia Nový ľudový front (NFP) v piatok predložila návrh na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Michela Barniera. Parlament by o ňom mal hlasovať 8. októbra. Denník Le Parisien doplnil, že tento návrh má veľmi malú šancu na úspech, keďže Le Penovej Národné zhromaždenie (RN) naznačilo, že zaň nebude hlasovať.

Pod návrhom je podpísaných 192 poslancov zo Socialistickej strany (PS), radikálne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI), zelených a zástupcov komunistickej strany.

Vedenie NFP v zdôvodnení svojho návrhu tvrdí, že vymenovanie Barniera do funkcie premiéra a smerovanie jeho vlády, ako ho načrtol vo vládnom programe, sú "negáciou výsledku posledných parlamentných volieb".

Prezident Emmanuel Macron poveril Barniera funkciou predsedu vlády v septembri po tom, ako sa predčasné voľby skončili patom - najviac hlasov od voličov získal síce NFP, čo však nestačilo na to, aby mal v parlamente absolútnu väčšinu poslancov.

Barnierova vláda čelí v nadchádzajúcom období náročným úlohám: čaká ju schválenie štátneho rozpočtu, zníženie deficitu a konsolidácia verejných financií, pričom bude vystavená tlaku parlamentnej ľavice i pravice.

Ľavicoví zákonodarcovia tvrdia, že Macron mal vymenovať za premiéra niekoho z ich radov. Varovali, že návrh štátneho rozpočtu na ďalší fiškálny rok bude najreštriktívnejší za posledných 25 rokov.

Pravicové RN v uplynulých dňoch naznačilo, že nepodporí hlasovanie o vyslovení nedôvery Barnierovej vláde tak skoro po jej nástupe. Líderka RN Marine Le Penová tento týždeň v reakcii na Barnierov prejav o zámeroch vlády uviedla, že chce dať premiérovi šancu.

Zasadzuje sa však za to, aby akékoľvek zvýšenie daní bolo kompenzované znížením životných nákladov pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva. Vyhlásila tiež, že chce, aby začiatkom budúceho roka došlo k sprísneniu legislatívy na kontrolu prisťahovalectva.

(tasr, dv)

4. októbra 2024 | 18:50

Minúta | 4. októbra 2024 | 18:50

Rusko vyškrtlo Taliban zo zoznamu teroristických organizácií

Informáciu zverejnil Zamir Kabulov, ruský prezidentský splnomocnenec pre záležitosti Afganistanu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) a ďalšími príslušnými orgánmi aktuálne finalizuje právne kroky, ktoré sú potrebné na realizáciu tohto rozhodnutia, informuje ruská agentúra TASS.

Dodal, že toto rozhodnutie je v súlade s ruskou stratégiou boja proti terorizmu, pričom ruské orgány vidia v hnutí Taliban spojenca v boji proti skupine Islamský štát, konkrétne jeho odnoži Vilájat Chorásán, ktorá podľa Moskvy dostáva podporu zo Západu na podvratné aktivity.

Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí, počas nedávneho stretnutia s afganským ministrom zahraničných vecí Amírom Chánom Muttakím, uviedol, že Rusko považuje za dôležité viesť pragmatický dialóg so súčasnou vládou v Kábule. Lavrov tiež apeloval na Spojené štáty, aby vrátili zabavený majetok Afganistanu a podieľali sa na povojnovej obnove krajiny.

Napriek tomu, že žiaden štát zatiaľ oficiálne neuznal Taliban ako legitímnu vládu Afganistanu, niektoré štáty, ako Čína a Spojené arabské emiráty, akceptovali jeho veľvyslancov.

(mm)

4. októbra 2024 | 18:28

Minúta | 4. októbra 2024 | 18:28

Predaj elektromobilov v Nemecku tento rok klesne o 29 percent

Za celý rok 2024 teraz očakáva predaj len 372-tisíc batériových elektrických vozidiel (BEV), o 29 percent menej ako v predchádzajúcom roku.

Nemecké združenie automobilového priemyslu (VDA) v piatok vzhľadom na slabý dopyt po elektromobiloch ešte viac znížilo svoju prognózu pre tento segment.

V skoršom odhade združenie počítalo s miernejším poklesom o 25 percent na 399-tisíc nových BEV. Za deväť mesiacov do konca septembra sa v Nemecku predalo len 276-tisíc čisto batériových áut, čo je o 29 percent menej ako v rovnakom období minulého roka. To znamená, že elektromobily predstavovali 13 percent všetkých nových registrácií. Hlavným dôvodom bolo podľa VDA zastavenie dotácií na tieto vozidlá v minulom roku.

Združenie ďalej informovalo, že celkovo sa v Nemecku v januári až septembri 2024 vyrobilo približne 3,11 milióna osobných automobilov, čo bolo o 1 percento menej ako v minulom roku. V porovnaní s rokom 2019, poslednom pred nástupom pandémie nového koronavírusu, bola produkcia dokonca nižšia až o 13 percent.

(tasr, dpa)

4. októbra 2024 | 18:28

Minúta | 4. októbra 2024 | 18:28

Nórsko vyčlení viac ako 21 miliónov eur na investície na Ukrajine

Nórska vláda plánuje ešte v roku 2024 vyčleniť približne 21,5 milióna eur na investície na Ukrajine. Informovala o tom Ukrajinská Pravda na základe oznámenia ukrajinského ministerstva hospodárstva.

Nórska vláda poverila investovaním na Ukrajine investičný fond pre rozvojové krajiny Norfund. Finančné prostriedky budú vyčlenené v rámci Nansenovho podporného programu pre Ukrajinu. Vláda plánuje v tejto iniciatíve pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

„Prilákanie súkromného kapitálu je nevyhnutné na podporu projektov rekonštrukcie a obnovy,“ reagovala na iniciatívu nórskej strany Julia Svyrydenko, prvá podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Ukrajiny.

(bra)

4. októbra 2024 | 17:53

Minúta | 4. októbra 2024 | 17:53

Afganec dostal štyri roky väzenia za znásilnenie poľského turistu v mníchovskom metre

Opitého 18-ročného poľského turistu počas toho, ako nehybne ležal, agfanský mladík polhodinu znásilňoval.

Podľa súdu boli skutky, z ktorých bol Afganec obvinený, plne preukázané. Súd však mužovi uložil trest podľa zákona o mladistvých, nie podľa zákona o dospelých, keďže tvrdil, že sa narodil v roku 2005. V druhom prípade mu hrozilo až sedem rokov väzenia, informuje portál br.de.

Incident spôsobil diplomatické napätie medzi Poľskom a Nemeckom, keďže bývalá konzervatívna poľská vláda strany Právo a spravodlivosť si predvolala nemeckého veľvyslanca, aby protestovala proti útoku na poľského občana.

Poľská vláda tiež kritizovala politiku otvorených hraníc EÚ, ktorú spája s takýmito prípadmi. Poľské ministerstvo zahraničia zdôraznilo potrebu informačnej kampane, ktorá by upozorňovala občanov na možné nebezpečenstvá.

(mm)

4. októbra 2024 | 17:51

Minúta | 4. októbra 2024 | 17:51

Na Trumpov míting v meste, kde exprezidenta postrelili, príde aj Elon Musk

Americký miliardár Elon Musk sa pripojí k Donaldovi Trumpovi na jeho sobotňajšom mítingu v meste Butler v štáte Pennsylvánia, kde bol na exprezidenta v júli spáchaný atentát.

„Budem tam, aby som vyjadril svoju podporu," napísal Musk na sociálnej sieti X, ktorú vlastní. Trumpov volebný štáb v piatok potvrdil jeho účasť a uviedol, že Musk bude jedným zo špeciálnych hostí.

AP pripomína, že pôjde o prvú účasť Muska na Trumpovom predvolebnom mítingu, odkedy exprezidentovi v júli verejne vyjadril podporu.

Musk sa pred novembrovými prezidentskými voľbami čoraz častejšie angažuje v prospech Trumpa. Súhlasil taktiež s jeho návrhom, že v prípade Trumpovho znovuzvolenia povedie komisiu pre efektivitu vlády. Trumpovu kampaň podporuje aj finančne.

Sobotňajší míting sa uskutoční na rovnakom mieste, kde Trumpa v júli poloautomatickou puškou postrelil 20-ročný Thomas Crooks. Ten exprezidentovi zasiahol hornú časť pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalších dvoch ľudí zranil. Útočníka následne zastrelili agenti tajnej služby.

Na stretnutí bude prítomný aj kandidát na viceprezidenta JD Vance a Trumpov syn Eric spolu s manželkou Larou, ktorá je podpredsedníčkou Republikánskeho národného výboru.

(tasr, ap)

4. októbra 2024 | 17:38

Minúta | 4. októbra 2024 | 17:38

Meloniová stiahla žalobu na historika za výrok, že „je v srdci neonacistka"

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok stiahla žalobu za ohováranie proti ľavicovému historikovi Lucianovi Canforovi, ktorý o nej - ešte ako líderke opozície - povedal, že „je v srdci neonacistka".

Proces s Lucianom Canforom sa mal začať v pondelok 7. októbra. Meloniová v ňom v rámci civilnej žaloby žiadala odškodnenie vo výške 20-tisíc eur.

V súčasnosti 82-ročný bývalý profesor gréckej a latinskej filológie na univerzite v Bari vyriekol spomínané slová počas diskusie so študentmi v apríli 2022 – šesť mesiacov pred tým, ako sa Meloniová po víťazstve svojej krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) ujala vedenia talianskej vlády.

Canfora v rozhovore pre agentúru AFP na jar tohto roku pred prvým pojednávaním pred súdnym tribunálom v Bari svoje slová neľutoval.

„Keď sa povie neonacista, nemyslíme na niekoho, kto pácha zločiny, atentáty; myslíme na niekoho, kto má nápady a morálne prístupy, ktoré odkazujú na túto minulosť," objasnil Canfora.

Pripomenul, že Meloniová vo svojej autobiografii z roku 2021 napísala, že prebrala štafetu talianskych povojnových krajne pravicových lídrov vrátane Giorgia Almiranteho.

Almirante bol jedným zo zakladateľov dnes už neexistujúceho Talianskeho sociálneho hnutia (MSI) - strany vytvorenej po druhej svetovej vojne prívržencami fašistického diktátora Benita Mussoliniho.

Canfora argumentoval, že Almirante bol počas fašistického obdobia redaktorom novín, ktorých prvé čísla časovo kolidovali s rasovými zákonmi proti Židom prijatými v roku 1938. Bol aj predstaviteľom Talianskej sociálnej republiky (RSI) - vojnového bábkového štátu ovládaného nacistami, satelitného štátu Tretej ríše.

Canforu v spore s Meloniovou podporilo mnoho talianskych a zahraničných intelektuálov, pričom francúzsky ľavicový denník Libération zorganizoval aj petíciu na jeho podporu.

(tasr, ansa)