Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Forbes: Zelenskyj chce odvolať ministra obrany či vrchného veliteľa ozbrojených síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne plánuje odvolanie troch kľúčových vojenských a politických predstaviteľov.

Odvolaní majú byť šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva Kyrylo Budanov, minister obrany Rustem Umerov a vrchný veliteľ ozbrojených síl Oleksander Syrskyj. Tvrdí to ukrajinská verzia magazínu Forbes.

Zdroje magazínu tvrdia, že nespokojnosť s Umerovom je spôsobená „chaosom“ na ministerstve obrany, ktorý zavládol od jeho menovania. Najmä zjednotenie odboru pre nákup zbraní a vybavenia podľa nich spomaľuje procesy.

Medzi možnými nástupcami sa spomínajú vicepremiér pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov alebo prvý námestník ministra obrany generál Ivan Havryľuk.

Šéfa Hlavného spravodajského riaditeľstva Budanova by mohli odvolať pre nespokojnosť s niektorými operáciami vojenskej rozviedky, a to aj napriek doterajším úspechom pod jeho vedením. Napäté vzťahy má údajne s vedúcim prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom a s veliteľom ozbrojených síl Oleksandrom Syrským, s ktorým došlo k personálnym konfliktom.

Zároveň panuje napätie medzi Syrským a Zelenským ohľadom vytvorenia veliteľstva bezpilotných síl. Syrskyj tiež čelí kritike za neochotu zdieľať informácie.

Tieto zmeny majú prísť v čase, keď ukrajinská armáda zažíva veľké straty území v bojoch s Moskvou.

(mm)

Minúta  |  

Ruská „špionážna veľryba“ nebola v Nórsku zastrelená, podľahla zrejme infekcii

Veľryba bieluha známa aj pod menom Hvaldimir, ktorá žila pri nórskom pobreží a ktorej postroj podnietil špekulácie, že vykonáva špionáž, nebola zastrelená - ako tvrdili aktivisti za práva zvierat -, ale podľahla bakteriálnej infekcii.

Na základe výsledkov pitvy vykonanej v Nórskom veterinárnom inštitúte sa zistilo, že pravdepodobnou príčinou smrti veľryby bola bakteriálna infekcia – pravdepodobne v dôsledku rany v ústnom otvore, ktorú jej spôsobil cudzí predmet.

Polícia tento predmet už skôr opísala ako palicu dlhú asi 35 centimetrov a širokú tri centimetre, ktorá sa našla zakliesnená v ústnom otvore zvieraťa. Jeho žalúdok bol prázdny, uviedla polícia.

„Neexistujú žiadne zistenia z pitvy, ktoré by naznačovali, že veľryba bola zastrelená," zdôraznil vedúci policajnej sekcie pre Severné more a životné prostredie Amund Preede Revheim.

Dodal, že pitvu „sťažila skutočnosť, že mnohé orgány veľryby už boli v pokročilom štádiu rozkladu".

Sumarizoval, že vzhľadom na to, že nič nenasvedčuje protiprávnemu konaniu, nebol dôvod začať trestné vyšetrovanie smrti morského cicavca.

Bieluha si vyslúžila prezývku Hvaldimir, ktorá vznikla spojením slov hval (v nórčine znamenajúcom veľryba) a krstného mena Vladimir, odkazujúceho na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Prvýkrát ju spozorovali na severnom pobreží Nórska v roku 2019. Mala na sebe zvláštny tesný postroj, ktorý sa zdal byť prispôsobený pre kameru alebo zbraň, čo vyvolalo u nórskych odborníkov domnienku, že zviera prešlo v susednom Rusku špeciálnym výcvikom. Vo vnútri postroja, ktorý z veľryby sňali, sa navyše našiel nápis „Zariadenie Petrohradu".

Veľryba bola aj zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí, čo len posilnilo špekulácie, že bola vycvičená pre špionáž, a zrejme ušla z výbehu. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjadrila.

Hvaldimir sa podľa expertov dožil len 14 až 15 rokov, takže bol relatívne mladou bieluhou. Tieto veľryby sa totiž bežne dožívajú 40 až 60 rokov. V priebehu rokov Hvaldimira viackrát spozorovali pri nórskom a dokonca aj švédskom pobreží.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Francúzska ľavica podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde

Parlament by o návrhu mal hlasovať 8. októbra, podľa médií má malú šancu na úspech.

Francúzska koalícia Nový ľudový front (NFP) v piatok predložila návrh na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Michela Barniera. Parlament by o ňom mal hlasovať 8. októbra. Denník Le Parisien doplnil, že tento návrh má veľmi malú šancu na úspech, keďže Le Penovej Národné zhromaždenie (RN) naznačilo, že zaň nebude hlasovať.

Pod návrhom je podpísaných 192 poslancov zo Socialistickej strany (PS), radikálne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI), zelených a zástupcov komunistickej strany.

Vedenie NFP v zdôvodnení svojho návrhu tvrdí, že vymenovanie Barniera do funkcie premiéra a smerovanie jeho vlády, ako ho načrtol vo vládnom programe, sú "negáciou výsledku posledných parlamentných volieb".

Prezident Emmanuel Macron poveril Barniera funkciou predsedu vlády v septembri po tom, ako sa predčasné voľby skončili patom - najviac hlasov od voličov získal síce NFP, čo však nestačilo na to, aby mal v parlamente absolútnu väčšinu poslancov.

Barnierova vláda čelí v nadchádzajúcom období náročným úlohám: čaká ju schválenie štátneho rozpočtu, zníženie deficitu a konsolidácia verejných financií, pričom bude vystavená tlaku parlamentnej ľavice i pravice.

Ľavicoví zákonodarcovia tvrdia, že Macron mal vymenovať za premiéra niekoho z ich radov. Varovali, že návrh štátneho rozpočtu na ďalší fiškálny rok bude najreštriktívnejší za posledných 25 rokov.

Pravicové RN v uplynulých dňoch naznačilo, že nepodporí hlasovanie o vyslovení nedôvery Barnierovej vláde tak skoro po jej nástupe. Líderka RN Marine Le Penová tento týždeň v reakcii na Barnierov prejav o zámeroch vlády uviedla, že chce dať premiérovi šancu.

Zasadzuje sa však za to, aby akékoľvek zvýšenie daní bolo kompenzované znížením životných nákladov pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva. Vyhlásila tiež, že chce, aby začiatkom budúceho roka došlo k sprísneniu legislatívy na kontrolu prisťahovalectva.

(tasr, dv)

Minúta  |  

Rusko vyškrtlo Taliban zo zoznamu teroristických organizácií

Informáciu zverejnil Zamir Kabulov, ruský prezidentský splnomocnenec pre záležitosti Afganistanu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) a ďalšími príslušnými orgánmi aktuálne finalizuje právne kroky, ktoré sú potrebné na realizáciu tohto rozhodnutia, informuje ruská agentúra TASS.

Dodal, že toto rozhodnutie je v súlade s ruskou stratégiou boja proti terorizmu, pričom ruské orgány vidia v hnutí Taliban spojenca v boji proti skupine Islamský štát, konkrétne jeho odnoži Vilájat Chorásán, ktorá podľa Moskvy dostáva podporu zo Západu na podvratné aktivity.

Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí, počas nedávneho stretnutia s afganským ministrom zahraničných vecí Amírom Chánom Muttakím, uviedol, že Rusko považuje za dôležité viesť pragmatický dialóg so súčasnou vládou v Kábule. Lavrov tiež apeloval na Spojené štáty, aby vrátili zabavený majetok Afganistanu a podieľali sa na povojnovej obnove krajiny.

Napriek tomu, že žiaden štát zatiaľ oficiálne neuznal Taliban ako legitímnu vládu Afganistanu, niektoré štáty, ako Čína a Spojené arabské emiráty, akceptovali jeho veľvyslancov. 

(mm)

Minúta  |  

Predaj elektromobilov v Nemecku tento rok klesne o 29 percent

Za celý rok 2024 teraz očakáva predaj len 372-tisíc batériových elektrických vozidiel (BEV), o 29 percent menej ako v predchádzajúcom roku.

Nemecké združenie automobilového priemyslu (VDA) v piatok vzhľadom na slabý dopyt po elektromobiloch ešte viac znížilo svoju prognózu pre tento segment.

V skoršom odhade združenie počítalo s miernejším poklesom o 25 percent na 399-tisíc nových BEV. Za deväť mesiacov do konca septembra sa v Nemecku predalo len 276-tisíc čisto batériových áut, čo je o 29 percent menej ako v rovnakom období minulého roka. To znamená, že elektromobily predstavovali 13 percent všetkých nových registrácií. Hlavným dôvodom bolo podľa VDA zastavenie dotácií na tieto vozidlá v minulom roku.

Združenie ďalej informovalo, že celkovo sa v Nemecku v januári až septembri 2024 vyrobilo približne 3,11 milióna osobných automobilov, čo bolo o 1 percento menej ako v minulom roku. V porovnaní s rokom 2019, poslednom pred nástupom pandémie nového koronavírusu, bola produkcia dokonca nižšia až o 13 percent.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Nórsko vyčlení viac ako 21 miliónov eur na investície na Ukrajine

Nórska vláda plánuje ešte v roku 2024 vyčleniť približne 21,5 milióna eur na investície na Ukrajine. Informovala o tom Ukrajinská Pravda na základe oznámenia ukrajinského ministerstva hospodárstva.

Nórska vláda poverila investovaním na Ukrajine investičný fond pre rozvojové krajiny Norfund. Finančné prostriedky budú vyčlenené v rámci Nansenovho podporného programu pre Ukrajinu. Vláda plánuje v tejto iniciatíve pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

„Prilákanie súkromného kapitálu je nevyhnutné na podporu projektov rekonštrukcie a obnovy,“ reagovala na iniciatívu nórskej strany Julia Svyrydenko, prvá podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Ukrajiny.

(bra)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.