Preskočiť na obsah
  |  

V Kazachstane hlasujú v referende o výstavbe prvej jadrovej elektrárne

Cieľom iniciatívy je znížiť závislosť od fosílnych palív, obmedziť emisie skleníkových plynov a posilniť výrobu elektriny z dôvodu častých výpadkov, píše agentúra AFP.

Výsledok referenda by mal byť známy v pondelok. Očakáva sa, že Kazachovia výstavbu odobria, a to aj napriek pretrvávajúcemu masívnemu vystaveniu radiácie v dôsledku jadrových testov ešte z čias sovietskej éry.

O výstavbu novej elektrárne sa uchádzajú Čína, Francúzsko, Rusko a Južná Kórea. Prezident Kasym-Žomart Tokajev tvrdí, že pôjde o najväčší projekt v histórii nezávislého Kazachstanu.

Aby sa zabezpečila vysoká volebná účasť, Kazachom sa umožňuje hlasovať, aj keď nie sú zapísaní vo volebných zoznamoch. Vo veľkých mestách je zároveň v tento deň verejná doprava bezplatná.

Odporcovia projektu sa obávajú environmentálnej katastrofy v prípade akejkoľvek havárie v elektrárni. Podľa informácií tamojších súkromných médií boli v posledných týždňoch pred referendom zatknuté desiatky z nich.

Hoci je Kazachstan bohatý na ropu a vzácne kovy a je producentom takmer polovice svetovej zásoby uránu, trpí dlhodobým nedostatkom elektrickej energie.

Otázka jadrovej energie je však v Kazachstane citlivá. V rokoch 1949 až 1989 tu Sovietsky zväz uskutočnil približne 450 jadrových testov, pri ktorých bolo 1,5 milióna ľudí vystavených radiácii. Elektráreň by mala byť postavená v blízkosti poloopustenej dediny v kazašských stepiach.

(tasr)

  |  

Rusko v noci podniklo niekoľko vzdušných útokov na Ukrajinu

Údery cielili ruské sily na viaceré oblasti vrátane Kyjeva, kde bol počas noci tri razy vyhlásený letecký poplach, oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram.

„Nepriateľ v noci opäť použil svoje drony proti Kyjevu. Ruské bezpilotné lietadlá vstúpili do hlavného mesta Ukrajiny v niekoľkých vlnách a z rôznych smerov,“ citovala Popka agentúra Reuters.

Dodal, že všetky útoky v hlavnom meste sa podarilo odraziť a podľa predbežných informácií neboli hlásené žiadne škody ani zranenia.

Ukrajinské letectvo neskôr uviedlo, že Moskva vypustila na Ukrajinu celkovo 87 dronov a štyri rakety. Protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 56 dronov a dve rakety. Podrobnosti o škodách a prípadných obetiach budú známe neskôr.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin v nedeľu skoro ráno oznámil, že pri ruských útokoch na túto oblasť zahynul za posledných 24 hodín jeden civilista a 15 ľudí utrpelo zranenia. Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Rusko sa k tomu nevyjadrilo.

Podľa úradov v juhoukrajinskom meste Odesa sa Moskva pri nočných útokoch zamerala aj na toto mesto, pričom zaznamenali niekoľko výbuchov. O škodách alebo zranených neinformovali.

(tasr)

  |  

Washington Post: Vybuchujúce pagery používal Mosad aj na odpočúvanie militantov Hizballáhu

Komunikačné zariadenia, na ktoré sa šiitskí militanti spoliehali od roku 2022, upravili izraelskí agenti tak, aby bojovníci v správnom čase dostali správu, ktorú treba „dešifrovať“ oboma rukami. To viedlo k ich zmrzačeniu a neschopnosti bojovať.

Americký denník Washington Post (WP) tieto informácie získal anonymne od amerických, izraelských i arabských predstaviteľov, ako aj od zdrojov blízkych hnutiu Hizballáh. Vyplýva z nich, že po výzve bývalého vodcu hnutia Hasana Nasralláha, ktorý varoval pred smartfónmi, nakúpili 5-tisíc pagerov v domnení, že bojovníci budú v bezpečí pred hackerskými útokmi.

Vysielačky používal Hizballáh od roku 2015. Plán použiť práve pagery sa však podľa zdrojov amerického denníka začal rodiť až v roku 2022. Dovtedy sa Mosad – izraelská rozviedka – spoliehal na odpočúvanie telefónov a ľudských informátorov.

Agenti Mosadu sa pre WP anonymne vyjadrili s tým, že „paranoja“, ktorú vyvolalo neustále sledovanie a odpočúvanie šiitských militantov, viedlo Hizballáh k tomu, aby sa začal spoliehať na staršie technológie. To zase viedlo tajnú službu k nápadu vyrobiť vysielačky s vloženou trhavinou.

Tie skonštruovali v Izraeli, píše Washington Post, a do Libanonu ich začali predávať od roku 2015. „Mobilné obojsmerné vysielačky obsahovali nadrozmerné batérie, skrytú výbušninu a prenosový systém, ktorý poskytoval Izraelu úplný prístup ku komunikácii Hizballáhu,“ citoval denník izraelských predstaviteľov. Tí sa mali „uspokojiť“ s odpočúvaním počas celých deviatich rokov.

„Potom sa však naskytla nová príležitosť a nový žiarivý výrobok: malý pager vybavený silnou výbušninou,“ dodal WP. „Iróniou osudu, ktorá sa prejavila až o mnoho mesiacov neskôr , Hizballáh nakoniec nepriamo zaplatil Izraelčanom za malé bomby, ktoré zabili alebo zranili mnohých jeho operatívcov,“ napísal s tým, že aj pagery vyrobili v Izraeli.

Lídri Hizballáhu boli dlhodobo opatrní, preto zariadenia nemohli pochádzať z Izraela. Mosad preto našiel taiwanskú firmu Apollo Gold bez akýchkoľvek väzieb na Izrael, ktorej vizuálnu identitu použil na posielanie obchodných ponúk militantom. Firma o tomto pláne nevedela až do momentu výbuchu a následného vyšetrovania, dodali predstavitelia.

Obchodnú ponuku v roku 2023 poslala nemenovaná marketingová pracovníčka, bývalá obchodná zástupkyňa Apollo Gold na Strednom východe. Išlo o pagery AR924.

„To ona bola v kontakte s Hizballáhom a vysvetlila im, prečo je väčší pager s väčšou batériou lepší ako pôvodný model,“ povedal izraelský predstaviteľ oboznámený s podrobnosťami operácie. Jedným z hlavných predajných argumentov modelu AR924 bolo, že sa „dal nabíjať káblom a batérie mali dlhšiu výdrž“. O operácii Mosadu nevedela ani ona.

Výroba pagerov v skutočnosti prebiehala mimo Taiwanu, o čom obchodná zástupkyňa nevedela. Apollo Gold sa totiž pravidelne spolieha na outsourcing – výrobu externými dodávateľmi.

Drobné výbušniny v pageroch a vysielačkách boli ukryté tak, že ani rozobratie zariadenia či jeho zröntgenovanie nemohlo odhaliť prítomnosť výbušnín.

Po tom, ako predstavitelia Mosadu 12. septembra odhalili túto schopnosť zvoleným predstaviteľom a operáciu nakoniec schválil kabinet premiéra Benjamina Netanjahua, tisíce operatívcov Hizballáhu dostali správu, v ktorej im bolo oznámené, že dostali zašifrovanú správu, ktorá si vyžaduje stlačenie dvoch tlačidiel.

To viedlo militantov k použitiu oboch rúk v momente výbuchu. V tom čase už Mosad plánoval útok na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha.

(sab)

  |  

NR SR: Poslanci môžu podávať návrhy na členov súdnej rady do 23. októbra

Voľby členov súdnej rady vyhlásil podpredseda Národnej rady Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený jej riadením. Návrhy kandidátov sa môžu podávať do 23. októbra do 16.00 h.

Členom súdnej rady sa môže stať len osoba, ktorá je bezúhonná, nie je sudcom, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. „Funkcia je nezlučiteľná s funkciou predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR, prokurátora, príslušníka Policajného zboru SR a príslušníka Slovenskej informačnej služby. Tú istú osobu možno zvoliť za člena Súdnej rady najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach,“ pripomenul Žiga ústavné požiadavky.

Plénum Národnej rady by malo voliť dvoch členov súdnej rady. Miesta zostali neobsadené potom, ako poslanci v májovom hlasovaní odvolali z funkcie Andreja Majerníka a Jána Mazáka.

(tasr)

  |  

Šéf OSN v predvečer 7. októbra vyzval na ukončenie násilia

António Guterres v sobotňajšom vyhlásení pred výročím útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 odsúdil Hamas a vyzval na okamžité ukončenie „šokujúceho násilia a krviprelievania“ v Pásme Gazy a Libanone.

V pondelok uplynie rok od ničivého útoku na Izrael, ktorý vyvolal vojnu v palestínskej enkláve, do ktorej je teraz vtiahnutý aj Libanon, a svetoví lídri varujú pred potenciálnou úplnou regionálnou krízou. 

„Tento deň je pre svetové spoločenstvo dňom, keď musíme čo najhlasnejšie zopakovať naše absolútne odsúdenie odporných činov Hamasu vrátane zajatia rukojemníkov,“ uviedol šéf OSN v posolstve, ktoré bolo zverejnené v sobotu večer.

Guterres žiada „okamžité a bezpodmienečné prepustenie“ rukojemníkov, a zároveň požiadal Hamas, aby umožnil návštevy rukojemníkov pracovníkmi Červeného kríža.

Bojovníci palestínskeho hnutia uniesli 7. októbra 251 ľudí, z ktorých 97 je stále v zajatí v Pásme Gazy. O 33 z nich izraelská armáda tvrdí, že sú už mŕtvi.

Guterres okrem toho vyjadril obavy z rozšírenia konfliktu do Libanonu, kde Izrael v posledných dňoch útočí na šíitské militantné hnutie Hizballáh, ktoré je spojencom Hamasu. Vo svojom ťažení zabil viac ako tisíc ľudí a donútil viac než milión obyvateľov opustiť svoje domovy.

„Vojna, ktorá nasledovala po strašných útokoch spred roka, naďalej ničí životy a spôsobuje hlboké ľudské utrpenie Palestínčanom v Pásme Gazy a teraz aj obyvateľom Libanonu,“ dodal Guterres.

Vojnu v Pásme Gazy vyvolal masaker vyše 1 200 ľudí, ktorých 7. októbra 2023 zabili v priľahlých oblastiach Izraela bojovníci Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín.

Podľa údajov tamojšieho Hamasom kontrolovaného ministerstva zdravotníctva, ktoré nerozlišuje medzi úmrtiami civilistov a militantov, zahynulo pri následnej izraelskej ofenzíve takmer 42-tisíc Palestínčanov.

(tasr)

  |  

Pred 80 rokmi prekročili hranicu v rámci Karpatsko-duklianskej operácie

Karpatsko-duklianska operácia, ktorá pôvodne mala trvať päť dní, prebiehala od 8. septembra do 28. októbra 1944. Jej výročie – Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie – si pripomíname 6. októbra.

Jej zámerom bolo rozbitie proti sebe stojacich síl nemeckej skupiny armád Severná v predhorí Karpát a rýchly prechod Červenej armády karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu.

Operácia je označovaná za jeden z najťažších bojových stretov východného frontu v horskom teréne v priebehu celej druhej svetovej vojny na území Slovenska.

Pamätný deň je stanovený od roku 2016, pričom o zmene názvu rozhodol slovenský parlament 24. novembra 2015. Predtým niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.

Práve 6. október v roku 1944 bol významným míľnikom operácie, kedy sa 1. československému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.

Podmienkou pre splnenie mimoriadne ťažkej operácie bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku. „Rýchly prielom opevneného karpatského masívu mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk. Zároveň aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala značne obmedziť presun nepriateľských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo,“ povedal pre TASR historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu (VHÚ).

Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené. Sily nepriateľa v pásme útoku sovietskych a československých vojsk rýchlo narastali v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.

„Už v dňoch od 8. až 13. septembra 1944 sa zo Slovenska presunulo do priestoru 38. armády 12 500 nemeckých vojakov, čo sa bezprostredne prejavilo stabilizovaním východnej časti povstaleckého frontu. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov,“ priblížil Bystrický.

Hranice Slovenska dosiahli ako prvé 20. septembra 1944 zväzky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý deň jednotky 128. gardovej streleckej divízie oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. V pásme 38. armády, po ťažkých bojoch príslušníkov 1. československého armádneho zboru na území Poľska pri Machnówke, v priestoroch kóty 534, mesta Dukla a Hyrowej hory, prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na územie Slovenska.

„O 6.30 h vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k československým hraniciam, o 8.00 h dosiahli už prvú obec ležiacu na československom území – Vyšný Komárnik. Prieskumná hliadka práporu štábneho kapitána Josefa Knopa, ktorá ako prvá dosiahla československé hranice, priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku vztýčila československú štátnu vlajku. V prvej dedine, Vyšnom Komárniku, vztýčil vlajku osvetový dôstojník práporu rotmajster Ivanič Michal a vojak Havran a jej ochranu prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga,“ povedal historik s odvolaním sa na vojnový denník 1. československého armádneho zboru.

Ťažké frontové boje, ktoré trvali do konca októbra, odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré nemohol účinne nasadiť nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.

Operácia si vyžiadala veľké obete na obidvoch stranách. V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21-tisíc vojakov a 84-tisíc utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo alebo sa stalo nezvestnými celkom 1 630 vojakov a viac ako 4-tisíc ich bolo zranených.

O rozsahu bojov na Dukle svedčí aj skutočnosť, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše 100-tisíc vojakov, pričom z nich padlo, respektíve bolo zranených 52 000. Nemci stratili na Dukle 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ďalších zbraní i techniky.

„Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3 326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4 601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej jednotky zboru – 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola po bojoch v Karpatoch, ešte počas operácie, letecky presunutá na povstalecké územie a významným spôsobom sa podieľala na bojoch povstaleckej 1. československej armády na Slovensku,“ dodal pre TASR Bystrický.

Tohtoročné 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany SR pripomenie v nedeľu 6. októbra pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník. Súčasťou osláv bude okrem spomienkových podujatí, statických a dynamických ukážok ozbrojených síl a vojenskej polície aj kultúrno-spoločenský a sprievodný program.

(tasr)