Preskočiť na obsah
  |  

Elon Musk ponúkol odmenu ľuďom, ktorí presvedčia ďalších registrovať sa na volebný zoznam

Miliardár, ktorý vo volebnej kampani pred hlasovaním 5. novembra podporil republikána Donalda Trumpa, ponúka cez svoj kampaňový výbor 47 dolárov za každého, kto sa registruje na volebný zoznam v niektorom kľúčovom štáte.

Zakladateľ firiem SpaceX či Tesla tiež cez výbor America PAC [Political Action Committee, teda výbor pre politickú činnosť, pozn. red] ponúka 30 dolárov za hodinu pre ľudí, ktorí sa zapoja do dlhodobej práce na zvyšovaní volebnej účasti. Ponuku zverejnil na sieti X, ktorú pod bývalým názvom Twitter kúpil v roku 2022.

„Napíšte nám, ak máte záujem pracovať na zvyšovaní registrácie voličov a volebnej účasti. Plat sa začína od 30 dolárov na hodinu s bonusmi za výkon,“ uvádza sa na stránke TheAmericaPAC.org, ktorá je mimo Spojených štátov neprístupná.

Musk v sobotu vystúpil na Trumpovom mítingu v meste Butler v štáte Pensylvánia, kde sa 13. júla Thomas Matthew Crooks pokúsil o atentát na republikánskeho exprezidenta.

„Myslím si, že sú to najdôležitejšie voľby nášho života. Toto nie sú obyčajné voľby. Druhá strana vám chce vziať slobodu prejavu. Chcú vám vziať právo nosiť zbrane... Chcú vám vziať právo účinne voliť,“ povedal Musk v sobotu davu.

Kľúčové štáty (takzvané swing states), – Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Pensylvánia, Severná Karolína a Wisconsin – sú tie, ktorých voliči nie sú väčšinovo naklonení ani jednej strane. Ostatná väčšina štátov americkej únie pravidelne podporuje buď republikánskych alebo demokratických kandidátov.

„Sloboda prejavu je základom demokracie. Ak ľudia nevedia, čo sa deje, ak nepoznajú pravdu, ako môžu uskutočniť informovaný výber?“ pýtal sa Musk v prejave. „Ak chcete mať demokraciu, musíte mať slobodu prejavu. Preto je tu prvý dodatok [Ústavy USA, pozn. red]. A druhý dodatok je tu preto, aby sme zabezpečili, že budeme mať prvý dodatok,“ doplnil.

Aktuálne najbohatší muž na svete tiež vyzval ľudí, aby sa registrovali do nadchádzajúcich volieb, v ktorých sa Donald Trump postaví demokratickej oponentke, viceprezidentke Kamale Harrisovej. Takmer 80-tisíc účastníkom tiež pripomenul, že v utorok sa uzavrú volebné zoznamy v Arizone a Georgii.

Stránka výboru pre politickú činnosť America PAC, ktorý založil miliardár Elon Musk. Reprofoto: theamericapac.org
Stránka výboru pre politickú činnosť America PAC, ktorý založil miliardár Elon Musk. Reprofoto: theamericapac.org

(sab)

  |  

Na Slovensku bude dostupná nová navigácia, dá sa používať zadarmo

Slováci majú k dispozícii ďalšiu bezplatnú automobilovú navigáciu. Je ňou aplikácia Mapy.cz, ktorá v týchto dňoch získava nové funkcie.

Navigácia v aplikácii Mapy.cz bola dostupná aj doteraz, ale nešlo o plnohodnotné riešenie. V porovnaní s konkurenciou, napríklad Google Mapami, jej chýbali aktuálne dopravné informácie či možnosť optimalizácie trasy.

To sa v súčasnosti mení a aplikácia má u nás ponúkať služby rovnakej kvality ako v domácom Česku. Novinkou je tiež možnosť nahlasovania zistených nehôd či dopravných obmedzení priamo vodičmi. Tieto funkcie mohli niektorí vodiči v aplikácii zaregistrovať už počas uplynulých týždňov, šlo zrejme o testovaciu prevádzku.

Aplikáciu Mapy.cz podľa jej prevádzkovateľa využíva na Slovensku asi 400-tisíc používateľov. Dostupná je na mobilných platformách Android a iOS, ako aj na ich verziách pre automobily Android Auto a CarPlay.

Prednosťou aplikácie Mapy.cz je tiež turistická mapa s vyznačenými trasami, čo je funkcia, ktorá u Google Máp úplne absentuje.

Ako to v takýchto prípadoch býva pravidlom, nové funkcie sprístupňujú jednotlivým používateľom postupne. To znamená, že niektorí už nové funkcie v Mapy.cz majú k dispozícii, ale ďalší sa dočkajú až v nasledujúcich dňoch a týždňoch.

(bra)

  |  

Hurikán Milton zrejme ohrozí Yucatán aj Floridu

Milton v pondelok rýchlo naberá na sile a dosiahol kategóriu 4. Podľa meteorologických predpovedí by mal zasiahnuť mexický Yucatánsky polostrov a v stredu americkú Floridu, píše agentúra AFP.

Milton nasleduje krátko po ničivom hurikáne Helene, ktorý si na juhovýchode Spojených štátov vyžiadal vyše 225 obetí a kategorizovali ho ako najničivejší v USA od hurikánu Katrina z roku 2005.

Americké Národné centrum pre hurikány (NHC) pôvodne predpovedalo, že Milton dosiahne "mimoriadne nebezpečnú" kategóriu 4 až v pondelok večer. Z prognóz NHC vyplýva, že túto intenzitu by si mal udržať niekoľko dní.

NHC varovalo, že pri Yucatáne môže dôjsť k zvýšeniu hladiny až o 1,5 metra a na pobreží možno očakávať intenzívne ničivé vlnobitie.

Guvernér štátu Florida Ron DeSantis vyhlásil v 51 zo 67 okresoch núdzový stav a predpovedá, že hurikán Milton by mohol mať "závažné dôsledky".

Amerického prezidenta Joea Bidena o situácii informovali, vo vyhlásení uviedol, že jeho administratíva pripravuje "život zachraňujúce zdroje".

(tasr)

  |  

Nové memorandum posilní spoluprácu Slovenska s USA

Podpisom memoranda o spolupráci so Svetovým obchodným centrom v New Orleans (WTC) dôjde k rozvoju partnerstva medzi Slovenskom a USA. Informovala o tom v pondelok Rada slovenských exportérov (RSE).

Cieľom návštevy delegácie USA, ktorú zavŕšil podpis memoranda, bolo podľa predstaviteľov rady nadviazať nové obchodné partnerstvá a prezentovať štát Louisiana, s jedným z najväčších amerických prístavov v New Orleans, ako atraktívnu destináciu pre zahraničných investorov z Európy vrátane Slovenska.

„Spolupráca s americkými partnermi je výsledkom nášho niekoľkoročného úsilia v RSE v prospech slovenských firiem. Uvedomujeme si atraktivitu a vysokú konkurencieschopnosť amerického trhu. Budeme sa usilovať o to, aby aj slovenské firmy začali efektívnejšie prenikať na americký trh aj prostredníctvom investícií," uviedol predseda rady Lukáš Parízek.

WTC je najstaršou organizáciou svojho druhu, pričom jej poslaním je združovať podnikateľov, podporovať ekonomický rozvoj a zahraničné investície. V prípade RSE ide o podnikateľské združenie, ktoré kolektívnym hlasom presadzuje záujmy slovenského súkromného sektora v oblasti exportu.

(tasr)

  |  

Na Horehroní otvorili novú mimoúrovňovú križovatku

Na Horehroní v pondelok (7. 10.) otvorili novú mimoúrovňovú križovatku na ceste I/66 pri obci Predajná (okres Brezno). Jedným z hlavných dôvodov rekonštrukcie križovatky, ktorá stála 8,5 milióna eur, bolo zvýšenie bezpečnosti.

Ako na stretnutí s novinármi uviedol generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest Norbert Polievka, pôvodná križovatka, kde hlavný dopravný ťah križoval cestu tretej triedy z dediny Nemecká do Predajnej, bola riziková.

Počas desiatich rokov sa na tomto mieste stalo podľa jeho slov 17 dopravných nehôd s 18 zranenými účastníkmi.

„Podarilo sa spraviť mimoúrovňovú križovatku na mieste, kde situácia na ceste prvej triedy nebola úplne bezpečná," poznamenal v tejto súvislosti minister dopravy Jozef Ráž mladší (Smer-SD), ktorý sa na otvorení zúčastnil.

Po novom je cesta tretej triedy vedená popod cestu prvej triedy, čo umožnilo vybudovanie nového mostného objektu. "Stavba bola výnimočná v tom, že sa musel urobiť osemmetrový podkop, ten most bol z prefabrikovaného jedného kusu, ktorý sa tam vložil, a následne na to išiel znovu osemmetrový násyp," priblížil Polievka.

Križovatka má zo všetkých smerov pripájacie vetvy. Práce na jej prebudovaní sa začali v marci 2023, do predčasného užívania ju odovzdali v polovici septembra tohto roka.

  |  

WSJ: Putinov Obchodník so smrťou sa vrátil do biznisu, teraz predáva zbrane húsíom

Viktor But, ruský veľkoobchodník so zbraňami, ktorého v roku 2012 zatkli v USA a odsúdili na 25 rokov väzenia, sa podľa zdrojov denníka Wall Street Journal vrátil k predaju zbraní.

Buta, prezývaného „Obchodník so smrťou“, prepustili v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi v roku 2022. Namiesto neho vtedy Moskva ponúkala príslušníka námornej pechoty Paula Whelana, Biely dom však uprednostnil basketbalistku Brittney Grinerovú, ktorú zatkli za držbu marihuany.

Od 90. rokov pritom podnikal v odvetví nelegálneho obchodu so zbraňami, dlhodobo zásoboval rôznych militantov či ozbrojené skupiny po celom svete. Jeho život zachytili vo filme Obchodník so smrťou (2005), v hlavnej úlohe s Nicholasom Cageom.

Od svojho prepustenia sa obchodník pridal k Liberálnodemokratickej strane Ruska, malému prokremeľskému subjektu, a v roku 2023 získal poslanecký mandát v mestskom zastupiteľstve v Moskve, píše Wall Street Journal (WSJ).

Napriek zdaniu usporiadaného života sa však skontaktoval s vyslancami šíitského militantného hnutia Ansár Alláh v západnom Jemene, ktorí sú známi ako húsíovia. Tí spolu rokovali o nákupe automatických zbraní za desať miliónov dolárov, informoval WSJ nemenovaný európsky bezpečnostný predstaviteľ.

Obchod ešte neuskutočnili, povedal zdroj americkému denníku, má však obsahovať najmä osobné palné zbrane, a nie protilietadlové či protilodné rakety – s plochou dráhou letu. Napriek tomu však predstavujú vážnu hrozbu pre Pentagón, ktorý dohliada na bezpečnosť plavby v Červenom mori – presne tam, kde zasahujú húsíovia.

Biely dom sa obáva, že Rusko by mohlo poskytnúť húsíom takéto moderné zbrane ako odvetu za podporu Ukrajiny zo strany Washingtonu, ale neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto rakety zaslali, ani o tom, že by sa But podieľal na takejto dohode, pripomenuli americkí predstavitelia pre WSJ.

Advokát z New Yorku Steve Zissou, ktorý zastupoval Buta v procese v USA, odmietol odpovedať na otázku Journalu o stretnutí jeho klienta s húsíami.

„Viktor But už viac ako dvadsať rokov nepôsobí v oblasti logistiky,“ povedal Zissou pre WSJ. „Ale ak by ho ruská vláda poverila, aby uľahčil transfer zbraní jednému z amerických protivníkov, nebolo by to nič iné, ako keď vláda USA posiela zbrane a zbrane hromadného ničenia jednému z ruských protivníkov, ako ich poslala na Ukrajinu,“ doplnil.

Obchod s malými zbraňami, ktorý mal But sprostredkovať, sa podľa zdrojov z Kremľa týkal dvoch jemenských povstaleckých vyslancov, ktorí cestovali do Moskvy pod zámienkou nákupu pesticídov a vozidiel, a navštívili továreň značky Lada.

Predstavitelia oboznámení s rozhovormi nedokázali potvrdiť, či But vyjednával v mene svojho dlhoročného ochrancu Vladimira Putina, alebo len s jeho tichým súhlasom, píše WSJ. Európsky bezpečnostný predstaviteľ však anonymne doplnil, že húsíovia si od Rusa žiadali aj dodávky rakiet proti lodiam či lietadlám.

(sab)