Z úradu vlády nám ani po urgenciách do uzávierky neprišla žiadna reakcia. Z ministerstva školstva nám v krátkom čase odpísali, že minister poskytne odpovede na naše otázky vo svojom vyhlásení nasledujúci deň.

K tomu naozaj prišlo po výjazdovom rokovaní vlády v Modre, pričom treba povedať, že slová ministra do bodky potvrdili to, čo sme tvrdili v pôvodnom článku, ktorý premiéra tak nahneval.

Minister Drucker totiž znova potvrdil, že ideologizáciu škôl sa zastaviť nechystá a v rozpore so stanoviskom premiéra sa zastal trenčianskeho gymnázia, pričom svoju rétoriku ešte zostril. Drucker totiž hovoril o „primitívnej kampani“ a zastrašovaní „zúfalcov, ktorí nemajú Slovensku čo ponúknuť.“ Minister v súvislosti s takýmito politikmi dodal, že „by sa mali viac vzdelávať“, prípadne, že v ich prípade „vzdelávanie zlyhalo“.

Samozrejme, minister Drucker tým mieril na politikov Republiky, ktorí celú kauzu vytiahli, no problém je, že jeho výroky možno vztiahnuť aj na premiéra Fica, ktorý ohľadom trenčianskeho gymnáziá tvrdil v zásade to isté, čo Milan Mazurek a Lívia Pavlíková.

Omnoho väčším problémom je fakt, že Drucker celú kauzu prezentoval akoby bol ministrom za Progresívne Slovensko. Problémy s LGBT ideológiou na školách znevažoval a hovoril o nej ako o „fiktívnych kauzách a problémoch“, „hysterických kampaniach“, či „fiktívnej ideologickej agende.“

O tých, ktorým pretláčanie dúhy na školách prekáža, zas minister ako podľa progresívnej brožúry hovoril ako o „popieračoch faktov,“ pričom nezabudol spomenúť ani hybridné hrozby. K hybridným hrozbám azda stačí napísať len toľko, že práve špecialistov na hybridné hrozby z NATO volali na Slovensko pred voľbami progresívci kvôli strane Smer. A k popieračom faktov zas to, že práve LGBT aktivisti hlásajú nevedecké bludy, že existujú viac ako dve pohlavia, že pohlavie možno zmeniť a tehotenstvo prerušiť.

Keď sa však vrátime k výčitkám Roberta Fica voči textu, ktorý vyšiel na Štandarde, ukazuje sa, že premiérove námietky neobstoja a všetko je presne tak, ako bolo uvedené v našom pôvodnom texte.

V prvom rade, Drucker vyvrátil slová premiéra o tom, že vláda netuší, čo robil akýsi „pomätený profesor“ v Trenčíne. A to vtedy, keď vo svojom vyhlásení ako zástupca vlády povedal, že „bol v kontakte s vedením gymnázia v Trenčíne,“ a tiež, že sa „veľmi detailne zaujímal o to, čo sa na tejto škole učí.“

Ak sa teda člen vlády veľmi detailne zaujímal o kauzu, je evidentné, že vláda, konkrétne jej člen, ktorý má na starosti školstvo, o tom veľmi dobre vedel a aj napriek tomu vystupoval v rozpore so sľubmi strán Ficovej koalície.

Drucker taktiež potvrdil všetko ostatné, čo stálo v našom texte. Ako už bolo napísané, opätovne sa zastal trenčianskeho gymnázia. A potom aj potvrdil, že vláda chystá zákon, ktorý nijako nezastaví ideologizáciu škôl, ale naopak ešte viac potlačí rolu rodiča vo výchove jeho detí.

Drucker tak urobil na dvoch miestach. Prvýkrát, keď opisoval vládny zákon, ktorý je prezentovaný ako hrádza voči ideologizácii škôl a ktorý je už v druhom čítaní. Tu minister priznal, že informovaný súhlas rodiča bude na stole, až keď vec, ktorá má byť predmetom vzdelávania (1.) nebude súčasťou štátneho vzdelávacieho programu; (2.) bude nad rámec školského vzdelávacieho programu (3.) neschváli ju rada školy; (4.) a ani pedagogická rada školy.

To znamená, že rodič bude v celom procese až na piatom mieste, pričom riaditeľ školy by musel byť totálny babrák alebo masochista, aby si do školy pustil niekoho, koho by nevedel napasovať do štátneho ani školského vzdelávacieho programu a ešte k tomu by ho odmietla rada školy a ešte aj pedagogická rada a on by sa preto rozhodol naháňať rodičov s informovaným súhlasom.

Skrátka, minister nám oznámil, že výhrady rodiča v praxi neprídu na rad nikdy.

Okrem toho, štátny vzdelávací program (ŠVP) je taký vágny dokument, že naň dokážete napasovať čokoľvek, čo sa týka LGBT ideológie. Stačí si pozrieť už len ŠVP pre druhý stupeň základných škôl, sekciu človek a spoločnosť, kde je jedným z cieľov budovať „tolerantný prístup k iným názorom, postojom, hodnotám a kultúram“ a kde sa viackrát hovorí o tolerancii pri iných kultúrach, právach, či hodnotách EÚ. Ak si niekto myslí, že novodobí ideológovia na to nebudú vedieť navliecť svoju dúhovú agendu, tak asi doposiaľ žil v paralelnom vesmíre.

Druhé miesto, kde minister potvrdzuje, že nechce posilniť úlohu rodiča pri výchove detí, ale oslabiť ju v prospech novodobých ideológií, sa objavilo na konci jeho tlačovky. Tu Drucker povedal, že ak majú rodičia „potrebu deti vychovávať akýmkoľvek spôsobom k hodnotovým otázkam, tak to majú robiť doma.“

No a to je opäť slovník z liberálno-progresívnych príručiek, ktoré sa snažia každého, kto sa postaví novodobým dúhovým ideológiám, spojiť s náboženstvom, ktoré je vraj podozrivé (aj keď vybudovalo našu civilizáciu), a preto ho je potrebné vykázať z verejného priestoru. Pritom liberálno-progresívne hodnoty sa tu prezentujú ako jediné objektívne a teda aj jediné vhodné do verejného priestoru a do škôl.

Inak povedané, podľa Druckera LGBT ideológia do škôl patrí a kto si myslí niečo iné, môže si to hovoriť (zatiaľ) tak maximálne doma. Vrcholom tohto tragikomického prístupu je, že minister ho podporoval tým, že sa odvolával na to, že je praktizujúci kresťan.

Ak si to teda zhrnieme, minister Drucker nám opäť potvrdil, že dúhovú ideologizáciu škôl sa zastaviť nechystá. Naopak, chce ich chrániť a ak sa má niečo obmedziť, tak je to právo rodičov na výchovu svojich detí. Toto celé ma pritom podoprieť aj vládny zákon, ktorý je už v druhom čítaní. No a to ukazuje, že text, ktorý vyšiel v Štandarde s nádpisom "Kauza v Trenčíne ukazuje, že Ficova vláda ideológie na školách zastavovať nechce a nebude" bol úplne pravdivý.

Otázkou je už len to, aký je teraz postoj premiéra Fica k celej veci. Z napísaného sa zdá, že sú len dve možnosti. Buď sa cez Druckera chystá podviesť svojich voličov, alebo netuší, čo Drucker vlastne robí. Celá táto hra na mačku a myš by sa možno rýchlo skončila, ak by si v tíme premiéra prečítali otázky, ktoré sme im zaslali a poskytli nám na ne odpoveď.

No a posledná poznámka sa týka tých ministrov a poslancov, ktorí sa inak radi označujú za zástupcov konzervatívneho krídla. Nevie niekto, kde sa stratilo údajné konzervatívne krídlo Ficovej vlády a prečo ho posledné týždne vôbec nepočuť?