Jozef Onačilla

V Poľsku sa po nedávnych parlamentných voľbách udiala zásadná politická zmena, ktorá priamo ovplyvní justíciu. Poľský premiér Donald Tusk spolu s poľským ministrom spravodlivosti Adamom Bodnarom avizovali čistky v súdnictve, aké nemajú v Európe obdobu. Chcú tak potrestať nepohodlných sudcov, ktorí boli dosadení do funkcie počas minulej vlády.

Bývalá vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) v roku 2018 zmenila spôsob voľby členov Národnej súdnej rady, čím mala do súdneho systému priniesť politický vplyv. Zmena spočívala v tom, že 15 členov Rady vyberali politici namiesto sudcov, ako tomu bolo v minulosti.

Rovnako ako slovenská Súdna rada, aj poľský orgán schvaľuje kandidátov na sudcov a vykonáva iné so súdnictvom súvisiace úkony. Aj v podmienkach Slovenskej republiky je pritom polovica Súdnej rady obsadzovaná politicky a rovnako aj poľská Rada je orgán, ktorý má výrazný vplyv na personálne otázky v súdnictve.

Vtedajšia poľská opozícia, ktorá dnes tvorí vládnu väčšinu, Európska únia a rôzne zahraničné organizácie obvinili PiS zo spolitizovania poľskej Rady a narušenia nezávislosti súdnictva, pretože politicky nominovaní členovia Rady vraj vyberali politicky spriaznené osoby na pozície sudcov. A práve týchto sudcov chce nová vláda Donalda Tuska trestať a obmedzovať.

Sudcovia rozdelení do kategórií budú trestaní

Podľa návrhu ministra spravodlivosti Bodnara budú sudcovia vymenovaní po roku 2018 rozdelení do troch kategórií, pričom tí, ktorí aktívne prispeli k "nedemokratickému systému", budú musieť čeliť previerkam a disciplinárnym konaniam. Celkovo sa hovorí o skupine až tritisíc sudcov.

V skupine, ktorá bude znášať najzávažnejšie dôsledky, bude približne 500 osôb, ktoré boli po roku 2018 vymenované za sudcov. Títo sudcovia budú musieť prejsť osobitnými etickými previerkami, ktoré majú posúdiť ich činnosť v období kontroverzných reforiem. Previnenie sudcov má spočívať v tom, že ich poľská Rada, ktorú súčasná poľská vláda označila za politickú, vymenovala za sudcov.

Samostatná skupina sudcov bude tvorená osobami, ktoré ak prejavia „aktívnu ľútosť" pre ich vymenovanie do pozície sudcov od roku 2018, budú v očiach štátu očistení od politického vplyvu a môžu ďalej vykonávať svoju funkciu. Osobitná komisia bude rozhodovať, či sa dopustili porušenia sudcovskej etiky. Ak sudcovia zlyhajú v týchto previerkach, hrozia im vážne sankcie.

Preverovanie sudcov sa má uskutočniť podľa vyjadrenia Bodnara preto, lebo sa vedome alebo nevedome zapájali do vytvárania nedemokratického poriadku v Poľsku tým, že prijali povýšenie alebo prevzali rôzne funkcie v súdnictve. Stávali sa predsedami súdov, ombudsmanmi, vedúcimi odborov a sedeli na Najvyššom súde. Tuskova koalícia je pripravená odvolať aj 15 sudcov poľského Ústavného súdu.

Donald Tusk očakáva, že zákon upravujúci štatút takzvaných „neosudcov“ vstúpi do platnosti v auguste 2025, po tom, ako prezidentovi Andrzejovi Dudovi uplynie druhé a posledné funkčné obdobie. Tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa politicky neprijateľní sudcovia budú vracať na svoje pôvodné miesta a budú niesť disciplinárnu zodpovednosť.

Zásahy do súdnej moci budú mať viacero následkov

Takýto masívny politický zásah do súdnej moci predstavuje problém z viacerých hľadísk. V politickej rovine je potrebné sa zamyslieť nad tým, čo sa stane, keď podobné čistky začnú vykonávať všetky nasledujúce vlády, pričom budú uvádzať nepodložené odôvodnenia, že sudcovia boli dosadzovaní politicky. Vytvorí sa tak nebezpečný precedens.

Problémom sú aj základné práva občanov, garantované medzinárodnými dohovormi na európskej úrovni. Okrem zjavného rozporu s princípom neodvolateľnosti sudcu pre politické dôvody, ktorý predstavuje základ nezávislosti súdnictva, ide aj o zjavnú diskrimináciu nepohodlných sudcov na základe dôvodov, za ktoré oni sami ani nemôžu.

Občania Európskej únie majú garantované právo na spravodlivý proces, ktorý je priamo spojený s nezávislosťou súdnej moci. Ak štát odvolá alebo potrestá stovky či tisíce sudcov pre ich údajné politické väzby, spochybnené budú všetky ich právoplatné rozhodnutia.

Každý občan, ktorého sa týka rozhodnutie potrestaného sudcu, bude môcť tvrdiť, že jeho prípad riešil sudca, ktorý bol zaujatý a politicky motivovaný. Tento argument bude potvrdený štátom, ktorý sudcu perzekvoval. To znamená, že občan bude mať právo na opätovné prerokovanie svojej veci, keďže o nej nerozhodoval nezávislý sudca.

Sudkyňa upozorňuje na mnohé problémy

Sudkyňa správneho súdu a členka Súdnej rady Dana Jelínková Dudzíková upozorňuje okrem civilných konaní aj na trestné konania, kde každý odsúdený takýmto sudcom bude mať právo na nový proces. Množstvo právoplatne odsúdených kriminálnikov sa tak môže dostať na slobodu, pretože ich proces bol predsa spolitizovaný. Právna istota a dôvera v súdnictvo by sa prakticky rozpadli.

Poľská vláda už avizovala pripustenie obnovy vybraných súdnych konaní. Politici teda budú rozhodovať, kto je a kto nie je oprávnený na nové konanie so správnym sudcom, keďže ten minulý bol podľa predstaviteľov výkonnej moci zjavne politicky ovplyvnený.

Následky takéhoto neprípustného zásahu do súdnej moci budú nedozerné. Okrem rozporu s právom EÚ, keď Benátska komisia pripúšťa takéto previerky sudcov len pri prechode z totalitného na demokratický režim, sudkyňa Jelínková Dudzíková upozorňuje na ďalší podstatný aspekt. Ak tieto zmeny prejdú v Poľsku s odobrením Európskej komisie, môže sa to zopakovať pri každej zmene vládnej moci v ktorejkoľvek krajine. 

Sudkyňa vysvetľuje, že ak sa toto stane v jednom členskom štáte Európskej únie, súdna moc v celej EÚ je ohrozená. Potom už bude iba otázkou času, kedy bude iný štát označený za málo demokratický, čo bude slúžiť ako zámienka na vykonanie podobných súdnych čistiek.

Európska Komisia sa tvári, že žiaden problém nevidí

Znepokojujúci aspekt celej situácie nie je len obrovský zásah vládnej moci do súdnej, ale aj postoj Európskej komisie. Napriek tomu, že súčasná poľská vláda plánuje rozsiahle zmeny v justícii a výmeny sudcov, čím hrubo pošliapava nezávislosť garantovanú medzinárodnými zmluvami, Komisia to nevníma ako problém. Naopak, podporuje snahy o politizáciu súdov, zatiaľ čo podobné zmeny v Súdnej rade platia aj v Slovenskej republike.

Tento postoj Komisie je v priamom rozpore s kritikou, ktorú nedávno vyjadrila voči Slovensku. Po voľbách v Slovenskej republike Komisia okamžite reagovala výhradami voči možným zásahom do súdnej moci. Tieto zásahy sú však v porovnaní s poľskými krokmi relatívne malé až zanedbateľné.

Jednou zo základných zásad právneho štátu je nezávislosť súdnictva od výkonnej moci. Sudcovia musia byť nezávislí a slobodní v rozhodovaní, bez ohľadu na politické tlaky. Keď vláda, či už prostredníctvom legislatívy, alebo iných prostriedkov, priamo zasahuje do výkonu funkcie sudcov alebo kontroluje ich kariérny postup, dochádza k porušeniu tejto zásady.

V prípade Poľska sa zásahy do súdnictva začali za vlády PiS, no tieto boli rovnaké, ako v iných štátoch. Nová vláda Donalda Tuska, ktorá sa snaží priamo tlačiť na sudcov a deliť ich na rôzne kategórie podľa politickej vhodnosti, dávno prekročila akékoľvek hranice prípustnosti či zákonnosti.

Tento cyklus politických zásahov do súdnictva vytvára nebezpečný precedens, ktorý môže nielen dlhodobo oslabiť dôveru verejnosti v justíciu, ale aj zásadným spôsobom prekresliť to, čo dnes vnímame ako nezávislosť súdnej moci.

Nikto príčetný nemôže veriť, že dosadzovanie a preverovanie sudcov politikmi zabezpečí spravodlivé a nestranné súdne procesy.