Preskočiť na obsah
  |  

Svetová banka vytvorila osobitný fond pre Ukrajinu v hodnote 10 miliárd dolárov

Rozhodnutie správnej rady Svetovej banky oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na platforme Telegram, podľa neho sa prostriedky použijú na vykrytie schodku štátneho rozpočtu v položkách miezd a sociálnych výdavkov.

„Hlavnými darcami budú Spojené štáty a niekoľko ďalších krajín a v budúcnosti sa veľkosť fondu môže zvýšiť, keď sa k nemu pridajú ďalší darcovia,“ napísal Šmyhaľ v príspevku, ktorý citoval portál Ukrajinská pravda. V prepočte ide približne o 9,14 miliardy eur.

(sab)

  |  

V Albánsku otvorili dve centrá pre migrantov prichádzajúcich do Talianska

Založenie centier vyplýva z dohody medzi Tiranou a Rímom z novembra 2023, že albánska vláda vyčlení priestory pre ľudí migrujúcich do Talianska, ktorých zachránia z medzinárodných vôd. O otvorení informoval zdroj z Ríma agentúru Reuters.

V rámci krajín EÚ ide o prvú takúto dohodu. Viaceré členské štáty vyzývajú Európsku komisiu na podobné spolupráce s mimoúnijnými krajinami s cieľom zvládať a zároveň obmedziť rastúci počet migrantov prichádzajúcich najmä z Afriky a Blízkeho východu.

„Od dnešného dňa (piatka) sú obe centrá funkčné a pripravené prijať prvých (migrantov),“ povedal pod podmienkou anonymity taliansky predstaviteľ v Albánsku. Centrá začali na základe dohody medzi Rímom a Tiranou fungovať v albánskom prístavnom meste Šengjin a v neďalekej obci Gjader.

Migrantov Albánsko umiestni najskôr do zariadenia v meste Šengjin. Po registrácii budú prevezení do Gjaderu, bývalej vojenskej základne asi 20 kilometrov od prístavu. Tam zostanú, kým vybavia ich žiadosti o azyl.

Obe zariadenia by mali podľa talianskej premiérky Giorgie Meloniovej ročne zvládnuť až 36-tisíc migrantov, ktorí sa doplavia k talianskemu pobrežiu alebo ich na mori zachráni talianska pobrežná stráž. Podľa dohody ich však Albánsko, jedna z najchudobnejších európskych krajín a kandidát na členstvo v EÚ, nemôže naraz prijať viac ako tritisíc.

Talianske centrá pre migrantov mali pôvodne otvoriť ešte v máji. Otvorenie sa však niekoľkokrát odložilo pre technické problémy a omeškanie výstavby.

Náklady na výstavbu i bezpečnosť a zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl hradí v plnej miere Taliansko. V nasledujúcich piatich rokoch by to malo byť 650 až 750 miliónov eur.

(tasr)

  |  

Izrael dôkladne preverí incidenty, pri ktorých vojaci OSN utrpeli zranenia

Ostreľovanie pozícií Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) zaznamenali dva dni po sebe, podľa Obranných síl Izraela (IDF) išlo o náhodnú streľbu. Vyhlásenie citovali agentúry AFP a Reuters.

Izraelské jednotky spustili v piatok paľbu na tri pozície a tiež základňu UNIFIL v meste Nákúra. Podľa vyjadrení IDF bolo vedľajším následkom útokov na šíitské militantné hnutie Hizballáh aj „neúmyselné zranenie dvoch príslušníkov mierových síl OSN“.

Izraelská armáda zároveň vyjadrila znepokojenie nad incidentmi a v súčasnosti dôkladne skúma podrobnosti, uvádza vo vyhlásení. Útoky na UNIFIL už odsúdilo aj samotné hnutie Hizballáh, píše Reuters.

UNIFIL vo štvrtok hlásil izraelský útok tankom priamo na pozorovateľské stanovište v Nákúre, pri ktorom tiež utrpeli zranenia dvaja pracovníci misie. Počas bojov došlo už k „opakovaným zásahom“ základne a ďalších blízkych stanovíšť, vyhlásil UNIFIL.

Mierová misia OSN dohliada na hraničnú oblasť medzi Izraelom a Libanonom už niekoľko desaťročí. Bezpečnostnú zónu stanovila rezolúcia OSN číslo 1 701, podľa ktorej smú v pásme medzi modrou líniou – izraelsko-libanonskou hranicou – a riekou Lítání operovať len stále ozbrojené sily Bejrútu a mierové jednotky OSN.

Do misie UNIFIL sa zapojilo už viac ako 10-tisíc vojakov z viac než 50 krajín sveta. Mnohé jednotky OSN prišli napríklad z Indonézie, Talianska či Indie.

Nákúra sa nachádza na pobreží Stredozemného mora a ide o prvé väčšie mestské sídlo v Libanone neďaleko hraníc s Izraelom.

(tasr)

  |  

Manželku primátora Popradu nominovala Saková do dozornej rady pološtátnej spoločnosti

Jaroslava Danko, manželka päťnásobného primátora Popradu Antona Danka, je členom dozornej rady energetickej spoločnosti Východoslovenská energetika Holding. Do firmy s miliardovým majetkom sa dostala z obchodu s luxusnými nemeckými kabelkami.

Na novú funkciu primátorovej ženy poukázal portál Aktuality. Nominovalo ju ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas). Kto Jaroslavu Danko na post za štát našiel a navrhol, nie je známe. Na otázku portálu neodpovedal ani rezort, ani samotná Danko.

"Zo zákona som viazaná mlčanlivosťou, k tejto otázke sa nebudem vyjadrovať. Dostala som ponuku z ministerstva hospodárstva, do ktorého portfólia patrí aj energetika. Prijala som ju," vyjadrila sa a podotkla, že má ukončené druhostupňové vysokoškolské ekonomické vzdelanie. Zároveň nevylúčila, že sa v budúcnosti bude uchádzať aj o iné verejné funkcie.

Hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlúsik podotkla, že "dozorná rada dozerá na činnosť predstavenstva spoločnosti a plní aj iné úlohy, ako vyplývajú z obchodného zákonníka a stanov spoločnosti".

V spoločnosti vlastní štát 51 percent akcií prostredníctvom ministerstva hospodárstva, ostatok podielov drží spoločne s manažérskou kontrolou vo svojich rukách nemecký energetický koncern E.ON.

(max)

  |  

Irán pohrozil arabským štátom útokmi, ak cez ich vzdušný priestor prejdú strely Izraela

Stredný východ v obavách očakáva odvetu židovského štátu za útok balistickými raketami, ktorý Teherán uskutočnil 1. októbra. Islamská republika sa však podľa zdrojov denníka Wall Street Journal (WSJ) snaží zabezpečiť vopred.

Arabskí predstavitelia pod podmienkou anonymity denníku povedali, že ak v rámci odvety Izraela a USA preletia projektily cez vzdušný priestor ktoréhokoľvek štátu, Irán takému štátu nepriamo a „nejasne“ prisľúbili útok.

Teherán to podľa WSJ oznámil neoficiálnymi kanálmi predstaviteľom Jordánska, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie a Kataru. Vo všetkých spomenutých krajinách sa nachádzajú americké vojenské základne.

Štáty Perzského zálivu či Blízkeho východu tak jeden po druhom vydali vyhlásenie o uzavretí svojho vzdušného priestoru pre prípadné izraelské rakety či drony. Dôvodom pre obavy je podľa zdrojov Journalu možnosť, že Irán by zaútočil na ropnú infraštruktúru arabských štátov.

(sab)

  |  

Policajti prijali pre futbal niekoľko bezpečnostných opatrení v hlavnom meste

V okolí Národného futbalového štadiónu v Bratislave sa môžu vyskytnúť rôzne dopravné obmedzenia, polícia apeluje na vodičov, aby bol obozretní. Dôvodom je piatkový večerný futbalový zápas Slovensko - Švédsko.

Bratislavská polícia zároveň upovedomila, že bude dozerať na verejný poriadok počas futbalového zápasu.

"Pred, počas a po uvedenom zápase budú policajti poriadkovej, ako aj dopravnej polície dohliadať na verejný poriadok a dodržiavanie pravidiel v cestnej premávke," uviedli muži zákona.

(tasr)